Skutočné príbehy 7

7. Skutočné príbehy

Romadúr a PTP

PTP = Pomocné Technické Prápory, ľudovo povedané, pétepáci.

Túto veselú príhodu som zažil ako vojak PTP. Stalo sa to v povestných päťdesiatich rokoch.

Vtedy sme pravidelne trikrát do týždňa dostávali na raňajky okrem iného aj podlhovastú kocku ponožkami voňajúceho syra Romadúr. Nikto tú voňavú pochúťku nejedol. Spočiatku sme syr všetci jednotne hádzali do odpadkov. Potom niekto prišiel na zábavnejšie využitie. Práve nad vchodom do jedálne bola v stene okrúhla diera asi na vetranie povaly. Už popredu sa dá uhádnuť čo sme zo syrom robili. Každý kto vyšiel z jedálne sa otočil a snažil sa trafiť syrom do diery. Mnohým sa to podarilo. Niektorým ktorý nemali tak dobrú trefu netrafili a syr sa prilepil vedľa diery. Takto to pokračovalo dlho. Diera už bola oblepená syrmi dokola.

Ale čo sa nestalo. Na útvar prišiel na kontrolu major Krasl. Bol na vojakov ako zúrivý pes. Všetci sa ho báli. Keď odchádzal z jedálne kde sa bol zadarmo nažrať, len čo vyšiel z dverí padlo mu na hlavu niečo mazľavé a smradľavé. Cirkus ktorý potom nastal sa skoro nedá popísať. Veliteľ útvaru sa triasol strachom o svoje nič nerobenie. Dobre, že nie s plačom prosil majora o zhovievavosť.

Hľadali vinníkov. Nenašli nikoho lebo syr sme tam hádzali všetci. Keď major Krasl nič nezistil a nenašiel nikoho na kom by si mohol vyliať zlosť, sadol do gazíka a zmizol nám z očí. Museli sme potom s povaly za dierou povynášať päť plných vedier smradľavých dobre uležaných Romadúrov.