O Dite Absur a kanadských žartíkoch

Režisér filmu Dva kroky do cieľa, Braňo Sulík, je známy svojou energickou povahou. Počas natáčania bežne vyskakuje zo stoličky, pobehuje a komanduje celý štáb. Ten mal dosť jeho prístupu už v polovici natáčania. Rozhodli sa mu pomstiť a jedného dňa mu potreli stoličku extra odolným lepidlom. Nič netušiaci režisér si sadol, no už o päť minút neskôr chcel vstať. Spolu s ním však vstala aj stolička. Po prvej vlne tichého smiechu nastalo rozpačité ticho. Nik netušil, ako odlepiť stoličku z režisérovho zadku. Nezostalo mu iné, než si vyzliecť nohavice. Náhradné dostal od kostymérov a mohlo sa pokračovať. Zo začiatku sa zdalo, že vtip svojich kolegov vzal pokojne. O pár dní neskôr však Dite vložil niekto do fénu biely púder, ktorý sa jej po zapnutí prístroja rozprskol do vlasov a nalíčenej tváre a Franko sa obul do topánok plných vaječných bielkov. Najhoršie však dopadla Miška, autorka žartíka. Keď sa chcela v šatni prezliecť do svojich „civilných“ šiat, zistila, že majú na zadku vystrihnutú veľkú dieru. Zachovala však duchaprítomnosť a rozhodla sa v nich odísť domov so slovami: „Aspoň budú ľudia vidieť, že bežní herci dnes žijú s holým zadkom.“ Po tomto výroku sa viac vtipov už neobjavilo.