O hororových zážitkoch Dity Absur

Každý človek má svojský zmysel pre humor. Ditin kolega Paľo Bednárik v tejto kategórii obzvlášť vytŕča. Od vysokoškolských čias je veľkým fanúšikom hororov, ktoré mu z nejakého dôvodu prídu veľmi zábavné. Ako správny dobrosrdečný extrovert sa so svojou zábavou rozhodol podeliť s ostatnými. Počas natáčania mysterióznej drámy Tri dni do konca sveta rozmiestnil po chodbách diktafóny s krátkymi nahrávkami krokov, tichého plaču a štrngania reťazí opakujúce sa každé dve hodiny. Celý štáb aspoň raz zažil nečakané klopanie na dvere, za ktorými nik nestál, výnimočné neboli ani blikajúce žiarovky a plápolajúce záclony v bezvetrí. Jeho zábava časom nepoľavovala, skôr naopak. Režisér našiel v skrini anatomický model kostry, maskérkam sa za oknom objavil slamený panák v maske, no najdiabolskejší vtip čakal na Ditu v umyvárni. Jedno ráno prišla do práce, šla na toaletu a pri umývaní rúk zbadala v zrkadle postavu muža s nožom v ruke. Netrvalo dlho a na miesto činu sa vrátila aj s posilami, no žiadneho muža neobjavili. Tvorca vtipov bol okamžite identifikovaný a priamo na mieste vznikol plán pomsty.

V čase natáčania bol mimoriadne populárny horor Kruh. Všetkým bolo jasné, že ho Paľo musel vidieť. V tomto filme vraždí ľudí dievčatko Samara z videopásky. Ditina kolegyňa Majka mala v tom čase desaťročnú neter Táničku. Nielenže bola juniorská majsterka Slovenska v gymnastike, ale mala aj dlhé čierne vlasy. Za sladký úplatok prišla na natáčanie a nechala sa v maskérni namaľovať ako Samara – smrteľne biela pokožka, obrovské čierne kruhy pod očami, čierne jazvy a trčiace žily, závoj vlasov, biele šaty – však to poznáte. Kameramanovi Jožovi zostal po rodičoch starý veľký televízor. Roky ho používal ako vypreparovaný skleník. Deň po Ditinej príhode so zrkadlom ho priniesol do štúdia, kde mu málokto venoval pozornosť.

O dva týždne neskôr, v upršané novembrové poobedie režisér oznámil, že natáčať sa bude aj večer a všetci bez výnimky musia byť prítomní. Počas nakrúcania sa náhle vypálila polovica žiaroviek v štúdiu. Režisér spolu s kameramanom mali priniesť nové, ostatní museli čakať na mieste. Znenazdajky sa do stredu štúdia sám od seba presunul televízor na kolieskovom stolčeku. V ňom cerila zuby samotná Samara a len čo stolík zastal, rozhodla sa z televízie vyliezť von. Talent sa v nej nezaprel, robila perfektné gymnastické pohyby. Herci začali podľa dohody jačať a miestnosť sa v tom okamihu ponorila do tmy.

Ako prvý na chodbu vyletel Paľo. Vtedy sa hluk premenil na ľadové ticho. Vo dverách sa za ním zjavila Samara s bielymi šatami a s fľakmi od krvi. Krv jej dokonca stekala z úst. Všetky jeho diktafóny začali naraz prehrávať zvuky šialeného smiechu. Kým Paľo utekal chodbou, ozývalo sa klopkanie na všetkých dverách. V panickom stave ho dostihol režisér s kameramanom, obaja ho pevne chytili za ruky a preniesli priamo za Samarou. Tá ho objala, začala sa smiať a spod šiat vytiahla plastovú ružu. Až vtedy mu všetko došlo. Keď sa presunul do štúdia, čakali ho herci pomaľovaní ako zombie. Paľo pochopil, viac žartíkov nerobil – a pravidelne sa pred kamarátmi chválil, ako hrdinsky prežil útok Samary lezúcej z televízie.