POZDE, POZDE MILÝ DROZDE ...
POZDE, POZDE MILÝ DROZDE ...
Bol večer
Náš pes raz spozoroval západ slnka. Udivený nepohnuto dlhšiu dobu hľadel na neznámy kotúč presvitajúci cez steblá trávy a riedke konáre stromov na konci lúky. Dokonca sa postavil na zadné nohy a do pamäte sa mi tak zakreslila jeho úsmevná póza zvedavej surikaty.
Potom pozrel smerom ku mne a v očiach sa mu miesto odrazu slnka zablysla otázka.
Určite by som na ňu vedel odpovedať, no on sa ju nevedel opýtať.
Bola noc
V tú noc pes často kňučal zo sna, akoby ho ťažil sen, v ktorom mu niekto neprajný kradne kosť.
No možno sa iba trápil večer zrodenou obavou, že ráno už neuvidí vychádzať slnko, lebo to len ľudia stratili bázeň pred svetom.
Bolo ráno
S príchodom slnka ma privítalo víkendové ticho na sídlisku. Balzam na uši pre mestského človeka. S jednou chybičkou krásy ...
Niečo sa určite nedávno muselo prihodiť, lebo zrazu som nepočul obvyklý ranný spev drozdov ...
Tak možno preto pes kňučal zo spánku. Poznal odpoveď, no ja sa ho na ňu nevedel opýtať.
Komentáře (2)
Komentujících (2)
Doporučit
Tisk