Slnko roztopilo snehuliaka a tak nielen deti ostali chvíľu smutné. Bola to taká priezračná vražda, že sa ani nevyhováralo na Mesiac a hviezdy. A prečo by aj, veď je pánom oblohy a robí si preto čo sa mu zachce.
V lete z jeho vody potom vytvorilo dúhu. A opäť len tak, tentoraz pre radosť. Nielen deťom, ale isto aj sebe.
Som predsa kráľom oblohy, žmurklo na mňa pobavene ... A či nie ?