Deň Prvý

Dnes premýšľala o všetkom možnom. Nebolo to klasické ráno, také aké poznáte – vstávate z postele s tým, že by ste chceli ležať ešte dlhšie. Pripravíte si raňajky, pozeráte z okna, alebo do telefónu. Toto ráno bolo iné. Cítila niečo zvláštne. Niečo čo jej dávalo pocit nezvyčajnosti. Ako keď vstanete ráno o piatej a cítite, že vám celý svet leží pri nohách lebo všetci ostatní spia. Je to čarovný čas kedy máte pocit, že ste krok vpred pred všetkými ostatnými ľuďmi. Vy ste hore a oni nie. Pre vás vychádza slnko a štebocú vtáčiky, pre vás je tento moment tu a teraz a vy viete, že vám nezazvoní telefón, nikto od vás nebude nič chcieť. Nemusíte byť v strehu, pripravení odpovedať, pripravovať si návrhy a odporúčania, rozhodovať, reagovať, ani vysvetľovať. Je to akoby ste stále spali v bezpečí svojho sna a pritom boli hore v skutočnom svete, kde môžete niečo zmeniť.

Toto ráno bolo naozaj iné. Sedela vo svojej kuchyni pri barovom pulte a rozmýšľala či si dá kávu. Káva je jej dlhodobá závislosť. Zbavila sa už rôznych, ale káva jej stále ostáva. Vie, že to jej ženskému organizmu ubližuje, ale stále sa jej nevedela vzdať. Tá chuť, tá vôňa... čo iné by jej ostalo? A práve táto otázka ju prinútila začať premýšľať. Aký mám život, keď za vrchol dňa považujem naliať si do prázdneho žalúdka prepraženú kávu s množstvom toxických splodín? To naozaj nemám v živote nič lepšie čo by ma nakoplo a spravilo mi deň? Čo by sa stalo, keby som si ju nedala? Cítila by som sa sklamaná, ochudobnená o to „svoje“ a s takým pocitom by som musela ísť pracovať. To znamená, že práca nie je to, čo ma vie motivovať do môjho dňa. Prečo? Kedysi ma bavila. Kedysi som chcela robiť len toto a nič iné, a ak by sa mi to podarilo, bola by som najšťastnejšia na svete. Ale dnes... dne to nadšenie vyprchalo, alebo len zovšednelo.

Spomenula si na jeden výrok, ktorý raz niekde čítala: „Môžete zmeniť svet alebo byť priemerní. Nemôžete mať oboje.“ A pritom vždy chcela zmeniť svet. Už ako malé dieťa. Vždy verila, že jej existencia má hlbší význam - pre niečo sem prišla. Bolo by veľmi smutné keby na to zabudla, keby to nechala tak, ako to robí väčšina priemerných ľudí. Vo svete je predsa viac ako dosť priemernosti a väčšina priemerných miest a úloh je už obsadená. Preto je možné ísť len pod priemer alebo nad priemer. A tam je konkurencia malá. Ako sa tam dostať, premýšľala... čo robí z priemerného človeka nadpriemerného? Každodenné zmeny, aj keď len malé. Za rok je to 365 malých zmien, ktoré spoločne vedia urobiť veľkú zmenu. V čom spočíva každodenná malá zmena? Nie je predsa potrebné od základu zmeniť svoj život. To ani nie je malá zmena. Čo tak začať robiť veci inak? Tie isté každodenné veci, ale s úplne iným pohľadom. V knihe „Štyri dohody“ sú opísané štyri významné nové dohody, ktoré môže človek uzatvoriť sám so sebou. Jedna z nich je – robte veci ako najlepšie dokážete. Čo keby sme skúsili sa pozrieť na naše každodenné otravné povinnosti inými očami? Čo keď je to výzva, pomocou ktorej môžeme len rásť a učiť sa? Keby vám to niekto povedal, že toto sú vaše malé krôčiky k vysnívanému cieľu ak ich splníte najlepšie ako viete, nebude hneď ten otravný telefonát, ktorý máte absolvovať, ten zbytočný vysvetľujúci email, ktorý musíte napísať, tá nudná zhrňujúca správa, ktorú ste už dávno mali odovzdať, vyzerať úplne inak? Čo keby sme zdvihli ten telefón a namiesto nudného rutinného telefonátu z neho urobili milý rozhovor s človekom, ktorý na svoje veľké prekvapenie mal možnosť porozprávať sa s niekým, kto mu spravil deň lebo bol ako jediný k nemu milý? Čo keby sme ten rutinný email ozvláštnili svojim nadšením pre vec a pustili sa do zhrňujúcej správy s cieľom niečo sa na učiť a spraviť niečo fakt dobre, na čo budeme pyšní?

Rozhodla sa. Otvorila svoj rozpracovaný Word-ovský dokument, pridala do neho farebné okraje a začala skúmať zdroje, ktoré by mohla zapojiť na ozvláštnenie svojej analýzy. Bude farebná, logická, vtipná, úplná a bude v nej ešte aj niečo navyše! Bude v nej badateľný môj podpis a nadšenie, ktoré som do nej vložila. Ako povedal Steve Jobs: V jeden moment nášho života môžeme robiť len jednu vec. A teraz sme sa rozhodli robiť túto... Keď už teda mala stráviť svoj čas dokončením svojej analýzy, nebude to výstup ako všetky ostatné, ktoré len založia a nikto si ich existenciu o minútu neskôr ani nevybaví. Ona urobí niečo čo ľudí zaujme. A preto, lebo ju urobí najlepšie ako vie a zároveň ju využije ako príležitosť sa naučiť čo najviac. Pri myšlienke koľko nových vecí sa môže naučiť pri informačnom prieskume pred samotnou prípravou dokumentu... Pri tej myšlienke sa usmiala. Prišla na to. Dnes je deň „Prvý“...