Jeden pohľad na jednu rozhlasovú hru - MUŽ, KTORÝ TU BOL, alebo čo sa do nej nevošlo.

Hlavne, aby sa nepovedalo a aby sme v hanbe neostali! A hlavne, aby sa nepreukázalo, že v tomto štáte sa na najvyššej urovni vraždí, unášajú a miznú jeho občania, ale i znásilňujú a rozpracúvajú jeho dejatelia a hrdinovia. Jedine tak, možno označiť neľahkú úlohu a tému o Antonovi Prídavkovi a bratoch Prídavkovcoch a Ladislavovi Moyšovi, na ktorú sa podujali v rozhlasovej hre pod názvom „MUŽ, KTORÝ TU BOL“, odvysielanej na rádie Devín, 23.mája, vo večerných hodinách, v ako ja často píšem „moskovskom vysielaní slovenského rozhlasu“.

Za túto moju veľmi „nejapnú poznámku“ v tomto prípade, by som sa chcel v prvom rade ospravedlniť autorom rozhlasovej hry Kamilovi ŽIŠKOVI – scénar a réžia a Hana RODOVÁ – dramaturgia.

Téma Ladislava Moyša a bratov Prídavkovcov – nazývaných na východe aj ako „Štúrovci východu“, nemôže byť už hádam viacej slovenskejšia, na ktorej by Slovenský verejno-právny rozhlas zároveň mohol viac propagovať sám seba, ale aj úctu a uznanie, ktorú si zasluhujú Východniari za to, ako si dokážu vážiť svojich- našich dejateľov a čo všetko vykonali pre slovenský národ. / Moyšovci a Ladislav Moyš pochádzajú zo Sabinova a Gymnázium pomenované po Antonovi Prídavkovi sa nachádza tiež v Sabinove./

Celkový dojem z rozhlasovej hry je však veľmi nejasný a rozpačitý, až zpackaný resp. pri jej počúvaní postupne získavate dojem i pochybnosti, či pán režisér a autor scenára Kamil ŽIŠKA, aj s pani Hanou RODOVOU, sa nedozvedali o bratoch Prídavkovcoch a Ladislavovi Moyšovi, ako i o SNP samotnom, v nejakom náhodne odpočutom rozhovore pri cestovaní v električke, prípadne nenabehli na nejaký KNOCK – AUT?, keď im túto tému na spracovanie neponúklo Vojenské obranno-estrádne spravodajstvo SR, alebo SIS? a pri tom im o nej nepovedali zámerne všetko.

Najmä teraz, keď sa pomaly blíži 100 výročie slovenského rozhlasu a na Slovensku, bola po mnohé roky zámerne šírená dezimformácia vypracovaná zrejme ešte ŠTB a prevzatá jej verným následovníkmi – SIS a Vojenským obranno-estrádnym spravodajstvom SR a mnohými ďaľšími premnoženými Gorilami a strašnými psami slovenskej demokracie, pričom aj mnohí piešťanskí kresťani-katolíci sú dodnes skalo-pevne presvedčení o tom, že Ladislav MOYŠ ako katolícky farár pôsobiaci v Dúbravke bol aj biologickým otcom Gustáva HUSÁKA.

Ako mi však povedala pani Mariánka PRÍDAVKOVÁ – MINÁRIKOVÁ, dcéra PETRA PRÍDAVKA, nič z toho nie je pravda. Teda skutočnosťou je, že mladý Gustáv HUSÁK , mu chodil miništrovať a Ladislav MOYŠ si ho veľmi obľúbil a vnímal ho, ako veľmi talentovaného, odporučil a pomáhal mu pri štúdiách. Za to aj JUDr. Husák bol potom vždy k farárovi Moyšovi maximálne ústretový vo všetkých otázkach, týkajúcich sa aj kresťansko-katolíckej cirkvy…

Už od mladosti mi veľmi imponovala jeho magická a takmer mystická fotografia v našom rodinnom albume s dlhými čiernymi vlasmi, ktorá viac pripomínala člena skupiny PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE, ako katolickeho farára a KTORÁ ZRAZU Z NEHO ZMIZLA…???



Je všeobecne známym historickým faktom, že ADOLF HITLER, keď išiel na jednanie s budúcim prezidentom Dr. Jozefom Tisom, za účelom možného vytvorenia a vzniku prvého samostatného slovenského štátu, ktorý od neho pri jednaní tvrdo a dôrazne požadoval, tak predniesol pamätný výrok so slovami: „ODCHÁDZAM NA JEDNANIE S PREZIDETOM BAČOV !“

Rozhodnutie vtedajšieho riaditeľa vysielania rozhlasu na východe ANTONA PRÍDAVKA odísť už počas prvých dní z Prešova do Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice, preto vyznieva v tejto súvislosti, AKO ÚPLNE GENIÁLNE ! Pre potreby Slobodného Slovenského vysielača dal tajne do Banskej Bystrice previesť a premiestniť a aj zásluhou technika Samuela ŠUBU / o ňom som nemal ani poňatia – takže predsa len niečo mi rozhlasová hra dala/ pozapájať technickú aparatúru a rozhlasový archív.

Je dobré si uvedomiť, že rozhlas bol v tom čase najpokrovejšie, najvyspelejšie, ale i najsledovanejšie médium a tak hlas prof. LADISLAVA SÁRU dňa 30. Augusta 1944, musel zaujať celý kultúrne vyspelý civilizovaný svet, /britské Timesi na druhý deň vyšli pod titulkom BRAVÓ SLOVÁCI/, ale i ADOLFA HITLERA a na tú dobu najvyspelejšou rozhlasovov technikou ROZBIŤ mýtus ADOLFA HITLERA o Slovensku, ako o krajine bačov, alebo ovčiarskej krajine. Aj kvôli tomu, bola budova Bansko-bystrického rozhlasu hneď na druhý deň bombardovaná.

Z tohto pohľadu vyznieva navýsosť trápne aj scéna, keď sa k Antonovi Prídavkovi prihovára s výrazným ruským prízvukom a dialektom neznámy a bližšie neidentifikovaný muž a výhražným spôsobom mu naznačuje, že „ v Banskej Bystrici sa pripravuje povstanie a že ho budú potrebovať“, čo navodzuje dojem, akoby celé SNP bolo dielom ruských špiónov a agentov NKVD. Túto skutočnosť ponechávam absolútne BEZ KOMENTÁRA!!! /asi aj moskovské vysielanie slovenského rozhlasu chcelo propagovať svoje zameranie/ a akurát odporúčam pánovi Kamilovi Žižkovi a celému vedeniu Slovenského rozhlasu, a najmä Vojenskému obranno-estrádnemu spravodajstvu SR a celému veleniu Armády SR, s veľmi svojráznym výkladom slovenských dejín, nech si nájdu a prečítajú knihu „ Z ilegality do povstania“ – od Dr. Jozefa Jablonického, aj keď neviem, či táto kniha, rovnako ako jej autor – hádam najväčší slovenský disident, nie sú stále na indexe.

Zrejme už aj vtedy neplatilo, že „SLOVÁCI SÚ NÁRODOM JÁNOŚÍKOV!“ a že platí uverejnené trápne tvrdenie, trápnej režisérky, ešte trápnejších filmov MÁRII ČENGEL SOLČANSKEJ a zrejme aj trápnej historičky ,že „ Jánošík bol obyčajný prasprostý vrah, ktorý má na rukách krv“. Asi rovnako ako teraz, tak i v tej dobe, sa našlo hodne všelijakých agentov a udavačov a estrádnych umelcov a ďaľších ekvilibristov, tak sa po potlačení povstania prof. LADISLAV SÁRA, aj ANTON PRÍDAVOK ocitli na zozname nežiadúcich a na čelných miestach hit-parády prenasledovaných a perzekuovaných osôb. Zvlášť u prof. LADISLAVA SÁRU je táto nespravodlivosť zo strany Nemcov a im slúžiacich udavačov a fízlov, až do očí bijúca a nebavolajúca, lebo ten sa v samotnom povstaní nijak zvlášť neangažoval. Proste bol to len človek, ktorý sa vyskytol „VO SPRÁVNEJ CHVÍLI – NA SPRÁVNOM MIESTE- A PODĽA TOHO KONAL!“ a za to bol odmenený fašistami smrťou v koncentračnom tábore, alebo na ceste doň.

Z toho dôvodu, medzi najlepšie a najpôsobivejšie scény samotnej hry mohla byť – a pán KAMIL ŽIŠKA ako vyštudovaný režisér a scénarista to určite veľmi dobre vie, aj samotná komunikácia týchto dvoch bratov prostredníctvom rozhlasov, ANTONA PRÍDAVKA na vlnách Slobodného slovenského vysielača a jeho brata PETRA na vlnách BBC London na ktorú spomínali dlho po povstaní mnohí pamätníci, ktorí ich počúvali, pretože ich narežíroval samotný život. Predovšetkým príhovory PETRA PRÍDAVKA „VOLÁ LONDÝN“ – ku svojemu bratovi ANTONOVI , v čase po potlačení SNP od januára 1945 chyteného nemeckým gestapom a následne vypočúvaného, väzneného a mučeného, ktorý sa síce dočkal oslobodenia, no v dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po skončení vojny v Ružomberku 12.mája 1945 a to iba ako 41 ročný, vyvolávali veľký súcit a účasť, ale i odpor a odsúdenie širokej verejnosti, jak na Slovensku, tak v Londýne, k fašizmu.

Podobne prebiehala aj komunikácia, aj medzi Generálom I. triedy a ministrom národnej obrany FERDINANDOM ČATLOŠOM /1939-1945/ na vlnách bratislavského kolaborantského rozhlasu v jeho známom prejave 29.augusta 1944, zameranom proti SNP, v ktorom žiadal, aby vojenské posádky nekladli žiaden odpor nemeckým vojskám, ktoré začali obsadzovať Slovensko, nebojovali a spoliehali sa na milosť, ktorú im vybavil u Dr. TISU. Na tento jeho prejav, reagoval, k veľkému pobaveniu a zábave širokej slovenskej verejnosti na vlnách Slobodného slovenského vysielača v BB. aj jeho brat DUŠAN ČATLOŠ, plne stojaci na strane povstalcov.

Oba tieto prípady, teda rozhlasové komunikácie medzi dvoma bratmi, jak medzi ANTONOM a PETROM PRÍDAVKOVCAMI a FERDINANDOM a DUŠANOM ČATLOŠOVCAMI by sa mali nachádzať v archíve Slovenského rozhlasu v Bratislave, len ich tam treba pohľadať. Ak však objektívne zhodnotíme na akej úrovni je vysielanie Slovenského rozhlasu a na akej úrovni sú vysokoškolsky vzdelaní vojenský historici, ako i vojenskí pohlavári armády slovenskej republiky, tak sa dá ťažko predpokladať, že sa niečo nájde. Jedinou nádejov, ako sa už potvrdilo v histórii mnohokrát „sú bratia Češi“, ktorí pevne dúfam, že neurobili taký nerozum a celý rozhlasový archív týkajúci sa aj SNP, nevydali do rúk Bratislavy.



Každopádne ide len „o slabé štuchnutie do osieho hniezda problémov,“ ktoré dokonale odhaľuje zbabelosť nielen kresťansko-katolíckej cirkvy, ale i jej politických predstaviteľov, ale i manipulantov, ktorí majú zúfalú ba až chorobnú potrebu neustále ťahať za nitky a zrejme i vrodené pokrytectvo a nadradenosť Bratislavy.

Vážená pani Rodová aj pán Žiška, chápem a je celkom pochopiteľné, že sa všetky tieto údaje a súvislosti do Vašej rozhlasovej hry jednoducho nedostali. V žiadnom prípade nechcem vyzerať ako „nejaký premúdrelý Ostreľovač“, ktorému dalo určite menšiu námahu celú hru skritizovať, ako Vám, ktorí ste ju vytvorili. Nechápem ale prečo a naozaj mi nejde na rozum, prečo ste v dejovej línii nepokračovali ďalej PETROM PRÍDAVKOM? Je azda Peter Prídavok, ako jeden z najprednejších slovenských katolickych politikov a najmä perfekný katolicky publicista, ktorý dlhé roky nedal spávať ŠTB a Komunistom, ZAKÁZANÝ CENZÚROV a Vojenským obranno-estrádnym spravodajstvom SR?

Alebo už len treba propagovať na vlnách slovenského verejno-právneho rozhlasu také celebrity a bratislavských estrádnych umelcov, akými sú byvalí minister národnej obrany Ing. JAROSLAV NAĎ, pplk. ZEMANOVIČ a generál vo výslužbe MACKO, pričom môžeme byť radi, že na nás terorizuje a rozbíja nám okná na dome len mentálne retardovaný syn pplk. ZEMANOVIČA, BRANISLAV a nie syn generála vo výslužbe MACKA, známeho a presláveného svojími HOVNOVÝMI AFÉRAMI?

Viem, že to naozaj nemáte ľahké a že to súvisí aj z celkovým úbohým stavom našej kúltúry, ktorý ste Vy nezavinili. Veď už len to, že ste sa do tejto háklivej a neľahkej témy vôbec pustili, je určite viac, ako poenta jednej vysoko oceňovanej hry, pri ktorej dvaja homosexuáli príslušníci LGBTI – komuniti postavia na dvore nie snehuliaka, ale snežného koňa. Naozaj ale neviem, čo by Vám na to, rovnako ako na celkové vysielanie Slovenského rozhlasu, ktoré je a nepíše sa mi to ľahko, omnoho horšie, ako bolo za komunizmu, povedali LADISLAV MOYŠ, ANTON A PETER PRÍDAVOK, alebo Vaši poslucháči v Sabinove.

Pokračovanie o tom, kto PETER PRÍDAVOK vlastne bol – nabudúce.