Na zajtrajšok nemyslím - 9. Kapitola - Dobre vidím?

Počas večere poslali Darju po špinavú bielizeň k recepcii, kam ju dávali všetci krátkodobí aj dlhodobí hostia v špeciálnych taškách označených vyšitými číslami izieb. Takto k večeru zaplnili zväčša kôš až po okraj. Nebolo tomu inak ani teraz.

Darja sa zohla, aby nadvihla kôš, keď vstúpil do hotela muž, a rovno od vchodových dverí povedal: „Dobrý večer, prajem, našli by sa pre starých známych dve izby na jednu noc? Tommy, najlepšie jednu ďaleko od druhej, nech sa poriadne vyspím.“

Ten hlas sa jej zdal odkiaľsi povedomý. Akoby ho už niekedy počula, ale strašne, strašne dávno. Ešte v podrepe sa obzrela a okamžite odvrátila tvár. Srdce sa jej prudko rozbúchalo. Okamžite ho spoznala, bol to on, Harry! Hoci roky ho trochu zmenili. Črty mu stvrdli, kosti vystúpili, niečo zakrývala dávno neoholená miestami prešedivená brada. Postavila sa aj s nákladom a opatrne ponad horu tašiek ešte raz nazrela na hosťa, ktorý práve dostával kľúče a milé privítanie.

V momente sa otočila a rýchlym krokom odišla do práčovne v pivničných priestoroch, aby pretriedila bielizeň. Najskôr ju však musela vybrať z vreciek, poznačiť si ich obsah, roztriediť podľa farby a najšpinavejšie oblečenie hodiť do kadí, kde sa malo do rána vo vode s trochou mydla namočiť, aby sa lepšie pralo. Po celý čas sa jej ruky triasli, taká bola z toho nečakaného stretnutia rozhodená.

Na jednej strane sa tešila, že ho vidí a dúfala, že druhá izba bude pre Shana, no na druhej sa hanbila za to, na akom mieste sa práve nachádzala. Vzápätí si ale uvedomila, že podľa Harryho správania neprišiel do hotela po prvý raz. Trochu ju to zamrzelo. V jej spomienkach, predstavách býval takmer dokonalý na rozdiel od mužov, čo za tie roky stretla.

Uvažovala. ´Mám sa mu prihovoriť? Mám mu povedať, kto som, alebo počkám, či ma nespozná?´ Zase si bola sebou neistá. Kedysi, keď mala štrnásť, ich oboch zazrela na trhu v jednom meste. Ona tam vypomáhala hrnčiarke, u ktorej vtedy slúžila. Vyzerala hrozne, pretože ju hrnčiarkin muž ostrihal na chlapca, aj to veľmi neohrabane, keď im nechtiac rozbila akúsi vázu na objednávku, čo mala odísť na ďalší deň, a obaja hrnčiari ju museli cez noc vyrábať. Hanbila sa za to ako vyzerá, preto sa Shanovi a Harrymu neprihovorila.

Stála za pultom s tovarom po boku svojej chlebodarkyne. Okamžite ich spoznala. Harry vyzeral takmer rovnako, Shane sa ešte viac vytiahol, Teddy bol tiež s nimi, veselo cupital za koňmi a občas svojím ňufáčikom vetril zaujímavú vôňu. Všetci traja prešli okolo ich stánku bez toho, aby sa ich smerom nejak dlhšie pozreli. Akurát Teddy, keď mu Darjin pach, udrel do nosa, zastal, obzrel sa a zakrútil chvostom. A vtedy sa vzrastom stále dosť malá pubertiačka zľakla. Zdrhla od stánku do uličky. Za sebou ešte počula piskot niektorého z chlapov a meno psa.

Tam, v špinavej uličke, si poplakala. Vždy si myslela, že keď ich znova uvidí, tak s nimi pôjde aj na kraj sveta. Presvedčí Harryho, že vie byť užitočná. Prečo ich musela stretnúť práve vo chvíli, keď vyzerala tak príšerne?

Svoje pochabé rozhodnutie skryť sa rýchlo oľutovala, utrela si slzy a hľadala ich po trhu aj v meste, ale už ich nenašla. Hrnčiarka ju dobre zbila za to, že zmizla takmer na dve hodiny. No bolesť od buchnátov bola nič proti pocitu, že zase niečo zbabrala. No čo mala robiť, keď bola v takom nešťastnom veku, kedy každý rieši svoj rýchlo meniaci sa výzor?

Teraz ako dospelá devätnásťročná žena si už viac verila. Preto si povedala, že asi by sa mu mala prihovoriť, aby to potom celé roky neľutovala.

Darja sa postavila, upravila si vlasy, rovnošatu, rozhodnutá nájsť tých dvoch, poprípade aspoň Harryho. Síce jej služba mala skončiť práve práčovňou, vošla do kuchyne, aby sa ich opýtala, či im netreba pomôcť. Predpokladala, že po ubytovaní sa pôjdu najesť, neostanú hladní v izbe.

Kuchár sa na ňu prekvapene pozrel. Vedel rozpis služieb, podľa ktorého pomocný personál pracoval buď od skorého rána do oficiálnej večere, alebo od predobedia do hlbokej noci. Potom zavelil: „Ešte vládzeš? V salóne je už pokoj, tam to už Hanna zvládne sama, ale v herni by si jej mohla vypomôcť s roznáškou, dnes je tam rušno, stále si niečo objednávajú. Sandra vypadla, pred chvíľou si vyvrtla členok. Vlastne ideš ako na zavolanie.“

Pre Darju to bolo prekvapenie, servírovať v herni, kde sa zdržiavala smotánka, bola vlastne pocta. Za krátky čas, čo bola v nevestinci, už robila hádam všetko, prala, pomáhala pri varení, upratovala pomaly všade, robila všetko, čo bolo práve treba, aj na ranné vynášanie nočníkov od hostí, šéfa, aj tehotných si už zvykla. Personál si ju za to rýchlo obľúbil, lebo bez reptania robila tie najhoršie práce, tak ako každý nováčik.

„Rocco proti tomu nič nebude mať?“ opýtala sa Darja so strachom v hlase. Pred tým chlapom mala rešpekt.

Postaršia pomocná kuchárka, ktorá si stále nevedela zapamätať podľa nej komplikované meno, sa na ňu pozrela a prehlásila: „Prečo? Nevyzeráš až tak zle. Ak sa mu nebude páčiť, vymeníš sa s Hannou. Daj si čistú zásteru, dievča, a choď!“

A tak ju nová pomocníčka poslúchla, naložila plné poháre na tácku, od Hanny sa dozvedela, čo má dať na aký stôl a vybrala sa cez salón do herne, pričom si pozorne všímala všetkých mužských hostí. V salóne Harryho nenašla. Lakťom stisla kľučku od dverí do herne, zadkom si ich otvorila, pričom dávala pozor, aby nič nevyliala, a takto vošla do ponurej miestnosti plnej dymu z cigár a alkoholových výparov. Opatrne sa otočila. Servírku robila len kratučko, veľmi jej to ešte nešlo, nechcela urobiť chybu pred šéfom a jeho vyberanými hosťami. Tentoraz však pohľadom hľadala práve jeho, aby ich najprv obslúžila. Také bolo nepísané pravidlo, šéf má prednosť vo všetkom.

Podišla k jeho obľúbenému stolu, postavila sa mu pravej ruke a položila pred neho zarosenú fľašu vína, ktorá ešte len pred chvíľou ležala v pivnici. On sa obzrel, hodil na ňu taký zvláštny pohľad, ktorý by sa dal popísať najlepšie slovom skúmavý, no potom si asi povedal, že môže aj tu obsluhovať, lebo pokračoval v družnom rozhovore s priateľmi.

Darja si vydýchla. Ak chcela prečkať zimu na tomto mieste, snažila sa byť od začiatku užitočná. Veľa možností jej aj tak nezostávalo. Kam mala ísť po tom, ako ušla poslednému frajerovi? Tu by ju isto nehľadal. Lenže si neuvedomila, že v tomto ročnom období ju neprijme žiadna rodina za slúžku, a to zaklopala naozaj na veľké množstvo dverí. A keďže už mala plné zuby chlapov, ktorí by ju síce ubytovali, ale za akú cenu, rozhodla sa zaklopať na dvere hotela, ku ktorým ju cez ochranku ledva pustili.

„Hm, tvár máš celkom peknú,“ skonštatoval Rocco, keď si vypočul jej požiadavku.

Mykla plecom. Krása jej bola skôr na oštaru. Kvôli nej si ju muži všimli príliš skoro.

„Povedala som vám, že budem robiť iba za jedlo a nocľah. Ja nechcem nič od vás, ani vy odo mňa nič viac nečakajte.“

Rocco sa líškavo usmial. Páčila sa mu jej smelosť. No aj tak sa opýtal: „Ale prečo, zlatko? Mohla by si prísť k celkom peknému zárobku. Aj postavu máš celkom dobrú. Už si bola niekedy tehotná?“

Darja, ktorá dovtedy sedela na akomsi prijímacom rozhovore vo veľmi peknej pracovni veľkého šéfa, sa v tom momente postavila. Pomyslela si, že jej nápad, hľadať si robotu v jame levovej, nebol až taký dobrý.

„Asi sme si nerozumeli, prepáčte. Ďakujem za váš čas,“ povedala a chcela odísť. Známa, ktorá jej o tomto podniku hovorila, tvrdila, že by sa s ním malo dať dohodnúť. Nie každá žena, čo tam robila, musela byť aj šľapka. Presviedčala ju, že bežne tam slúžia aj ženy z okolia a ani jedna sa nesťažuje, že by ju do niečoho nútili. Vtedy si Darja pomyslela, že je možné, že to ešte neznamená, že niečo robili dobrovoľne, sa už nepochválili. Myšlienku radšej rýchlo zahodila za hlavu, lebo uveriť známej bolo lákavejšie.

Darja netušila, čo s ňou bude. Mala ešte možnosť ísť do nejakého veľkého mesta, hoci ich z duše neznášala, skúsiť si nájsť prácu, no cesta samej ženy cez krajinu vždy prinášala veľké riziko. Navyše zima bola blízko. Nemala nič. Všetok majetok zostal u toho darebáka. Ušla len v tom, čo mala. Niekoľko týždňov sa túlala, bývala v polorozpadnutých domoch, budila sa v noci k smrti vyľakaná na každý zvuk, stále mala pocit, že ju niekto prepadne. Živila sa, čím sa dalo. No samota jej nerobila dobre. Neexistovala snáď rozpoltenejšia osobnosť. Samotu nenávidela, no pri nikom a nikde dlho nevydržala. Bála sa mať s kýmkoľvek bližší vzťah, pretože ľudia, ktorých si obľúbila, odjakživa zomierali, mizli, opúšťali ju a to pociťovala ako svoje prekliatie.

Vo dverách sa ešte otočila, aby dala Roccovi poslednú ponuku.

„Vraj vám k smrti upila babica. Možno by bolo pre vás užitočné vedieť, že som už bola pri nejakých pôrodoch.“

Rocca to evidentne zaujalo, ale aj tak si neodpustil posmešok: „Stoj! Čo si to povedala? Čo presne si pri tých pôrodoch robila? Ohrievala vodu a nosila uteráky?“

„Aj to. Pri prvom a pri druhom. Ďalší som už sama odrodila. Nehovorím, že mám bohvieaké skúsenosti, ale tri pôrody som zvládla bez cudzej pomoci. Pri jednom došlo aj ku komplikácii, dieťa sa rodilo nožičkami. Keďže som tú situáciu voľakedy zažila, vedela som, čo robiť,“ povedala hrdo. Doteraz sa jej to zdalo ako zázrak, že dieťa aj rodička prežili. Nikdy na tú chvíľu, keď bol malý von, celý, nezranený nezabudne.

Rocco sa k nej priblížil, vystrel ruku a podával jej ju.

„Dohodnuté. Budeš tu pomáhať so všetkým vrátane rodenia deciek a na oplátku nebudem chcieť nič iné od teba.“

Mal pocit, že mu to dievča padlo samo z neba. Už nejaký čas hľadal babicu, pretože nejednej z jeho dievčat sa blížil termín pôrodu, no nedarilo sa mu. Jeho zlá povesť odradila každú, ktorú sa tam pokúšali dostať. Vlastný biznis boj, je a bude vždy lepší. Nemali dôvod odchádzať zo svojho kraja, od rodín, kvôli nedôveryhodnému človeku.

Mužovi, ktorý práve išiel okolo dverí, zakričal: „Tommy, ubytuj slečnu, bude u nás pomáhať.“

Medzitým však prešli tri týždne, prvá rodička zaľahla, pôrod prebehol v poriadku, rýchlo a bez komplikácií, no dieťa do týždňa zomrelo. Rocco za to vinil Darju, nechcel vidieť, že dieťa bolo menšie, ako by malo byť. Ani podľa matky ešte nebol jeho čas. Dokonca aj lekár, ktorý nakoniec prišiel k oslabenému novorodencovi, sa vyjadril, že sa narodil priskoro. Rocco to nechcel počuť, on mal v hlave len zmarený zárobok. Preto mala Darja z neho taký strach. Bála sa, že ju na zimu vyhodí. Preto sa snažila zo všetkých síl, pomáhať, kde mohla.

            Rocco sa zatváril síce neurčito, keď ho Darja obslúžila, ale ona tajne dúfala, že si u neho urobila aspoň malé očko. Potom sa otočila a postupne roznášala nápoje po všetkých stoloch a brala prázdne poháre. Pri poslednom však skamenela. Harry tam síce nebol, ale spoznala Shana, ktorý bol vo výbornej nálade a, hlavne, v družnom rozhovore s jednou zo spoločníčok, ktorá sa o neho okato Tak sa im tam oficiálne hovorilo. Asi dvadsaťpäť ročná žena sa o Shane okato opierala a hrala sa s jeho vlasmi. Darja ju už poznala, no nemala ju rada, bola hrozne namyslená, nechala sa obsluhovať ako kráľovná a ešte bola k personálu hrubá.

            Všetka chuť prezradiť sa ju razom prešla. Naopak, zosmutnela.

            Zobrala objednávku aj z tohto stola a pobrala sa do kuchyne plná emócií. Shane síce vyzeral úžasne, mal širokánske plecia, hrubý krk, rozpustené vlasy a iskierky v očiach, no správal sa ako somár, akoby mu to tam všetko patrilo. Darja bola sklamaná. Preto si povedala, že sa asi zase radšej neprizná. Mali svoj život, zjavne sa im dobre darilo, nepotrebovali ju. Celý večer roznášala všetko, čo muži od nej chceli, aj keď na ňu padala únava. Občas si všimla, že po nej Shane, ktorý už bol bez spoločníčky, pokukoval. Ale ak škaredo, ako po tovare. Ona sa tvárila, že to nevidí. Radšej by sa venovala hociktorému hosťovi, keby mala náladu sa rozprávať.

Bolo dosť neskoro, niektoré stoly už väčšina hostí opustila. No stále to nevyzeralo na to, že tento nápad dostanú aj ostatní. Hanna sa prišla Darji opýtať, či ju má vystriedať, no ona to odmietla. Chcela zostať pri Shanovi, pri chlapcovi, čo ju zachránil a medzičasom vyrástol. Vedela, že prišli iba na jednu noc a akosi by jej bolo ľúto od neho odísť, lebo netušila, či ho ešte niekedy uvidí. Hlas mal úplne iný, hrubý, no príjemný. Úsmev, keď si niečo objednával, bol tak strašne sebavedomý, až Darji prekážal. Veľmi dobre vedel, ako na ženy pôsobí. Skromnosť nebola jeho silná stránka.

            Okolo druhej sa strhla poriadna búrka, ktorú ohlásil prudký vietor. Darja musela narýchlo pozatvárať všetky okná aj na salóne a v herni, keďže do nich z boku šibal dážď. V kuchyni už bola iba pomocná kuchárka, ktorá jej pribehla na pomoc. Prievanom rozbité okno v tejto dobe nikto tak ľahko nezasklí. Rocco by bol určite nahnevaný.

            Keď sa situácia upokojila, už poriadne vyčerpaná zaskakujúca servírka znova zobrala tácku a odniesla ju do herne. Už od dvier videla, že situácia zmenila a že Shane má okolo krku tú babu z večera. To Darju rozhodilo, no zvládla obsluhu. Keď už mala naložené všetky prázdne poháre, jeden z hostí sa nezdržal a ťapol ju pozadku. Nečakala to. Na sekundu stratila rovnováhu, zapotácala sa a nevedomky mierne naklonila tácku, z ktorej vypadli dva sklenené poháre. Zvuk rozbitého skla utíšil miestnosť.

Darja vedela, že bude zle.