Dnešok je ten deň! 13. kapitola - Akcia

Svetlo lampy zhaslo. Strážca sa obzrel jej smerom. Nasledovalo puknutie kostí. Rukou prerušený vystrašený ston sa stratil v brechote psov na inej časti pozemku. Potom nastalo ticho a mäkké náručie snehu prijalo stále teplé telo. Akcia sa začala.

Harry počkal, kým Shane otvorí zámok kľúčom, čo mu podal hneď potom, ako oň okradol mŕtvolu. Okamžite, ako uvidel, že je provizórna cela otvorená, pustil sa do behu. Utekal smerom k lesu, presne tam, kde ho mali čakať posily. Keďže cez deň mali šťastie a zmrznutá škrupina sa roztopila a nová nestihla ešte vzniknúť, jeho beh bol takmer nečujný.

Shane, ktorý podvedome počúval, či si únik uja nikto nevšimol, vošiel dovnútra chlieva. Stihol však vstúpiť do misky s večerou, ktorej sa Ben ani nedotkol. Prenikavý smrad zvyškov rozličných jedál zmiešaných do jedného nechutného celku, sa rozšíril do priestoru. Smrdelo to ako niekoľkodňové pomyje, ktoré ešte nestihli zamrznúť. Celé to dopĺňal puch moču a stolice. Shanovi sa prekrútil žalúdok.

„Ben, vstávaj, prišli sme po teba!“ povedal telu, čo v tom smrade ležalo celé dni.

Telo sa pohlo, niečo nezrozumiteľné povedalo a znova znehybnelo.

Shane darmo do neho sácal, strkal, muž sa neprebral. Tak si Shane prehol pušku cez plece a chcel si kováčovo telo prehodiť cez druhé. Bál sa ho ťahať, aby mu neublížil, nevedel, či nie je zranený, mal vážny strach, aby mu nevykrvácal. O tyranských metódach lámania osobnosti človeka Roccom počul veľa.

V otvore dverí sa musel s trochu sa brániacim človekom, ktorý vycítil, že sa s ním niečo deje, zohnúť až tak, že takmer kľačal na zemi. Potom ho položil na sane, a hoci to vôbec nemal v pláne, priviazal mu nohy svojím opaskom o ich drevo. Bál sa, že ho počas zjazdu stratí, keďže nebol pri vedomí a správne predpokladal, že ich bude na nerovnom povrchu pozemku natriasať. Popritom sa modlil, aby Harry nestihol dať znamenie, ktoré by mohol zmeškať. Bolo to však zdržanie, ktoré sa mohlo Shanovi poriadne vypomstiť. Už cítil, že sa napriek zime začína potiť. Také mal nervy. Dobre si uvedomoval, že cesta dole ho môže stáť život, ak premešká správny moment.

Medzitým Harry, ktorý utekal smerom k lesu, dobehol k prvej možnej skrýši a vystrelil z pištole. To malo byť znamenie pre mužov, čo ho čakali, aby prilákali pozornosť strážcov a aj pre Shana, ktorý, našťastie, práve dokončil priväzovanie. Brechot psov sa posunul smerom k Harrymu. Nasledovali ich prekvapení strážcovia, ktorých bolo na podklade bieleho snehu stále celkom pekne vidieť. Hore bežali traja, dole musel ešte jeden zostať.

„Do riti!“ uľavil si Shane, hodil na Bena takmer snehobielu deku, aby ich sane boli čo najmenej nápadné, a pustil smerom dole. Obyčajné sane na drevo, ktoré si pre túto príležitosť požičali od pána Pawlovského, sa snažil ovládať pomocou nôh a smerovať k lesu na boku horskej lúky, kde sa hotel nachádzal, potom sa snažil kopírovať krajné stromy, medzi ktoré sa chystal vyraziť hneď, ako zachytí streľbu na nich. Telo Bena sa kymácalo z jednej strany na druhú na každom hrbole, na tých väčších malo dokonca tendenciu nadskočiť rovnako, ako aj Shanovo, ale len vďaka priviazaniu a veľkej snahe Shana sa ho podarilo udržať saniach.

Ten chudák mal čo robiť. Vnímal streľbu za jeho chrbtom, ktorej zvuk skákal od jedného kopca k druhému a vracal sa ako hrôzostrašná ozvena. Unikajúcemu mladému mužovi, ktorý sa musel sústrediť na riadenie sánok a na pasažiera, nebolo všetko jedno. No stále sa mu zdalo, že priamo na nich sa nestrieľa. Len dúfal, že jeho biele oblečenie i deka, na bielo natreté sánky, ich dostatočne chránia pred zrakom posledného strážnika. Drobné ľadové kryštáliky snehu sa mu zarezávali do očí. Tie sprosté okuliare, ktoré si nachystali, si zabudol pred jazdou nasadiť. Teraz si za to nadával.

Konečne dorazili na okraj pozemku, ktorý lemoval drôtený plot. Bohužiaľ, presne nevedel, kde chlapi vystrihali dieru do neho. Potom si všimol prehodenú šatku povievajúcu v nočnom vetríku neďaleko od neho. Streľba neustávala. Vrátil sa po Bena, prehodil si ho zase cez plece a podišiel s ním až ku diere. Sane celý čas ťahal za sebou, pretože tušil, že sa im zídu. S ich pomocou sa mu bude ľahšie utekať s bezvládnym telom. Druhá skupinka, takisto oblečená v bielom, ho tam už čakala. Kým dvom chlapom podával telo, priam cítil, ako sa posledný strážca blíži ku nim po svojich a jeho streľba začína byť nebezpečná. Už boli na dostrel. Tretí muž však zasiahol a napokon strážnika zabil. So zbraňou to síce vedel, ale za lepších svetelných podmienok, a nie na takú vzdialenosť, preto mu to tak dlho trvalo. No celý čas bol proti strážcovi vo výhode, pretože ten kvôli behu prudko dýchal a neustále bol v pohybe.

V hornej časti útoku sa situácia vyvíjala presne podľa plánu. Skupinka najatých mužov naozaj pritiahla pozornosť strážcov, ktorí ju začali naháňať a vôbec si nevšimli ani Harryho, ktorý sa krčil v blízkosti jedného čiastočne snehom zasypaného malého smreku. Ak spočiatku riešili stopy, v návale adrenalínu spôsobeného streľbou ich už nehľadali. Svetlá po výstreloch z hlavní zbraní ich zaujali a priťahovali viac. V tom zmätku im pekne poza chrbát starý skúsený zálesák prekĺzol a čiastočne po zadku, kombinovane s behom sa presunul až k stajniam hotela. Tam za nimi si obliekol pyžamové nohavice, potom na seba prehodil kabát, skryl podeň zbraň a išiel akože skontrolovať kone.

Koniar bol hore pri vchode do stajne a pozoroval bojovú akciu. Možno práve preto si nevšimol Harryho, ktorý sa zrazu pred ním objavil a vystrašene sa ho opýtal.

„Bežím sem ako blázon. Čo sa deje? Kone sú v poriadku?“

Zo stajne sa ozývalo kopanie a erdžanie. Citlivým konským ušiam prekážala streľba. Prítomnosť človeka, ktorý k nim prišiel, ich trochu upokojila. Po ňom dorazili do stajne aj iní majitelia. Každý sa pýtal, čo sa deje. Streľba tíchla a napokon prestala úplne. Zvieratám však chvíľu trvalo, kým sa prestali báť. Aj ony majú niečo, ako mávajú ľudia davovú psychózu. Ten nepríjemný primitívny pocit strachu, ktorý sa dá len ťažko zvládnuť ako jednotlivec.

Harry odišiel zo stajne ako jeden z prvých, rovno do hotela. V izbe sa vyzliekol, všetko mokré biele oblečenie zviazal do uzla a hodil do cestovnej tašky pod suché veci. Nemohol si ho dovoliť sušiť, ak by niekto vošiel do izby a začal ju prehľadávať. Aj keby sa sušilo v skrini, bolo by to nápadné. Vlastne ani tá taška, nebola najlepšie riešenie, chvíľu aj uvažoval, či to nevyhodí von z okna, neskryje niekde za nábytok, ale povedal si, že hneď ráno pred raňajkami to radšej vyhodí po jednom do viacerých košov určených na špinavú bielizeň a uložených osobitne na rôznych chodbách, aby biela farba nohavíc a tenkej pôvodne ženskej nadrozmernej jesennej vetrovky príliš nesvietila.

Potom si ľahol do postele a cez pootvorené okno počul, keď sa vrátili strážnici, aj to, ako pri tom hromžili a preklínali útočníkov. Jeden bol zranený, niekoho zabili. Spočiatku si mysleli, že zabránili zlodejom v ich lupe. Fajčili a nadávali na to, čo sa stalo, keď si uvedomili, že im chýba ešte jeden kolega. Vyslali jedného, aby ho pohľadal, ten sa ale vrátil s jóbovou správou je o jeho stave a s informáciou, že cela, ktorú ten nebožtík strážil, je prázdna. Ich pôvodný rozbor situácie, ktorú práve prežili, sa zmenil. Únos kováča bol dobre naplánovaný a prebehol z viacerých strán. Dobehli ich.

Neskôr im prišiel nadávať streľbou zobudený Kenzo, hovoril, akí sú neschopní, ako si to od Rocca vypijú až do dna, ako ich povyhadzuje. Potom časť mužov vyhnal do lesa hľadať votrelcov, časť do dediny a zvyšok musel strážiť samotný hotel, či boli nevyspatí alebo nie. No hotel nikto neprehľadával. Našťastie. Nikomu ani len nenapadlo, že niekto z hostí by mohol mať v tom prsty. Priestor pred kuchyňou napokon stíchol. Harry nespal. Uvažoval, kde je asi Ben, v akom stave a či to prežil Shane a ako sa vráti. No potom to nudné ticho, ktoré veštilo úspešnú akciu Harryho nakoniec spoľahlivo uspalo.

XXX

Adam sa Shana a Bena nevedel dočkať. Zvuk streľby už bolo počuť hodnú chvíľu, keď k nemu dorazila skupinka ľudí so saňami. Celý čas bežali, keďže terén už nebol taký prudký, navyše, sane sa zabárali do z kopca nafúkaného snehu. Preto ledva vedeli polapiť dych. Bez veľkých slov vyložili muža z malých sánok, preložili ho do veľkých saní, ťahanými koňmi, a až potom sami nasadli.

„Môžem sa s vami odviezť do ďalšieho mestečka?“ opýtal sa Shane.

Prekvapený Adam, ktorý očakával, že mladý pôjde podľa plánu a bude sa snažiť dostať naspäť do hotela, povedal: „Dobre. Sú nejaké zmeny? Prečo neprišiel Harry?“

Shane bol v dobrej nálade, že akcia z jeho strany prebehla v poriadku, obaja s Benom prežili, zažartoval: „Lebo som v sánkovaní lepší.“

Adam sa síce zasmial, ale stále čakal normálne vysvetlenie.

„To je možné, ale muselo to mať aj iný dôvod.“

„Lebo to bude dôveryhodnejšie, ak by hľadali mňa. V hoteli mám svoju povesť, ktorá teraz príde vhod. Mohol by som spať po celom hoteli. Okrem toho, Harry vytušil, že by som mal problém len tak niekoho zabiť, hlavne, ak som s ním strávil niekoľko hodín hraním kariet. Ten strážnik pri celách nebol zlý chlap, len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Ja som ho chcel len zviazať... Poznáš Harryho heslo: mŕtvy nepriateľ - najlepší nepriateľ. Ja by som to urobil, ale bolo by mi to proti srsti.“

„Tak tomu rozumiem. Tiež radšej zabíjam v sebaobrane.“

„Ale Harry má pravdu v tom, že niekedy to už môže byť neskoro,“ chcel uja brániť Shane. Trochu ho mrzelo, že z jeho predchádzajúcich slov vyznel ako zabijak.

Adam dôrazne, vlastne obdivne vyhlásil: „Harry je tvrdý chlap. Ako ho poznám, pre svojich urobí úplne všetko.“ V tej chvíli už uvažoval, ako pôjde zachrániť Lucy a či niekoho bude musieť pri tom zabiť a aj na to, či to on sám vôbec prežije.

„Hej, ja to viem najlepšie.“

„Počuj, nemal by si sa radšej vrátiť?“ musel sa Adam opýtať.

„Neboj sa, viem, čo robím. Počkám si na sane s dreveným uhlím, ktoré má prísť zajtra z toho smeru. Troje ich má ísť. Hádam ma zoberú a ak nie, tak sa skúsim o niektoré z nich priviazať odspodu. Neboj sa, ja určite nejako vojdem do areálu nevestinca.“

„Dobre, znie to dobre. Ty už niečo vymyslíš. Počuj, o koľkých mŕtvych strážcoch vieš?“ skúšal vyzvedať potenciálny ďalší únosca.

„Ja o dvoch, možno ešte niekoho nad hotelom zabili.“

„Hm.“

„Načo ti to je vedieť?“

„Aj ja musím odtiaľ niekoho dostať. Sľúbil som to...,“ trochu sa zháčil, no napokon dodal: „jednej žene. Teraz je ideálny čas. Sú oslabení.“

Shane sa na neho zamyslene pozrel. Mal také tušenie, o koho sa jedná.

Opýtal sa: „Kvôli tej Roccovej milenke?“

Adama zamrzel titul, ktorým Lucy pokrstil.

„Nemal by si tak o nej hovoriť. Nie je tam dobrovoľne.“

Bez toho, aby zvýšil hlas, Shane mu vynadal: „Ty si sa zbláznil! Však ona je tam najstráženejšie stvorenie! Ako ju chceš odtiaľ dostať? Predpokladám aj s tým deckom. A sám?“

Zaľúbený muž v strednom veku sa pokúsil Shanovi vysvetliť svoj postoj: „Spoznal som ju nedávno. Ona nie je taká, za akú ju tam majú. Je to dobré dievča. Len mala smolu v živote.“

„Dobrá môže byť, ale už to, že sme Roccovi uniesli Bena, bude dôvod na odplatu. Nechcem si predstaviť, čo bude robiť, ak mu zmizne tá baba. To bude vojna! S tým Harry nebude nikdy súhlasiť,“ rozohnene tvrdil Shane, ale takmer pošepky a priamo do ucha Adama.

„Nemôžem ju tam nechať, veľmi trpí. Žiadna žena by tam nemala byť. Čo by si ty robil, keby si tam mal, svoje dievča a vedel by si, že ju tam zneužívajú a že je tam nešťastná. Som si istý, že by si ju tam nenechal.“

To bola rana do živého. Shane si nevedomky zovrel dlane do pästí. On tam však naivne Darju nechal. Aký len bol sprostý! Výčitky sa zase ozvali a otvorili mu ranu, o ktorej si myslel, že je zahojená.

„Máš ju rád?“ opýtal sa Adama po chvíli mlčania.

„Myslím, že ona by mohla byť nový začiatok, pre mňa, Filipa a aj Stellu, jej dcérku.“

Vtedy si Shane spomenul na informáciu, ktorá mohla jeho priateľa od šialeného činu odradiť. Nemohol si ju nechať pre seba: „Vieš, že je s tým debilom tehotná?“

Adam zostal ako obarený. Uvoľnil na chvíľku opraty. Nervózne vošiel prstami jednej ruky do svojej brady a poškrabal sa tam. S tým nerátal. Nesúhlasne zavrtel hlavou. Bolo to poriadne prekvapenie. Náhla zlosť v ňom rozhorela. Mal chuť stretnúť Rocca zoči-voči a zabiť ho. Len tak. Nie v sebaobrane, ale zo zlosti. Z pomsty. Ale aj pre iných. Aby už nikomu nič neurobil! Žiadnemu dieťaťu či žene. Žiadnemu nevinnému. Nikomu na svete!

Jeho odhodlanie sa paradoxne znásobilo: „O to skôr musím ísť po ňu. Ja ju tam nenechám! Zničil by ju úplne. Shane, ja viem, že by som to nemal žiadať, ale aspoň, keď tam zajtra pôjdeš, skúsiť jej povedať, že slovo dodržím a prídem. Nech je v noci nachystaná.“

„A Ben, vykašleš sa na neho a necháš ho na chlapov?!“ vyľakal sa Shane.

„Nie, odveziem ho až k Pawlovskému, tak ako som sľúbil. Potom si požičiam koňa, menšie sane a pôjdem po ne.“

„Ty tam chceš ísť už dnes v noci? Taký nevyspatý, vyčerpaný?“

„No a? Do jari lepší čas nebude.“

Mestečko, kde chcel Shane vystúpiť, už bolo, čo by kameňom dohodil. Ak nechcel Adama zdržovať, musel sa rozhodnúť. Aspoň za seba. Možno Harry ten názor nebude mať.

„Pomôžem ti. Aký máš plán?“

A Adam potichu, aby ho ani muži v saniach nepočuli, narýchlo vysvetlil, čo sa chystá urobiť.

„Kam potom pôjdete? K Pawlovskému nemôžete ísť. Musíte sa niekde stratiť. Niekde veľmi ďaleko. Niekde, kde vás Rocco ani po rozpustení snehov nenájde. A čo Filip, berieš ho so sebou?“

„Áno, mám to v úmysle. Okrem toho budú hľadať rodinu s jedným dieťaťom a my budeme mať detí dve. Nakoniec to bude nenápadnejšie.“

Shane krútil hlavou, prevracal očami, ale už bol čas zosadnúť zo saní. Nevedel si poriadne predstaviť, ako to chce ich priateľ urobiť. Stále sa mu to zdalo poriadne šialené a nebezpečné. No na druhej strane chápal, že Adamovi na tom veľmi záleží a že nemôže inak.

Podal mu ruku a povedal: „Ešte si to rozmysli. Ale stojím si za svojím, ak ju budeš chcieť uniesť, pomôžem ti.“

„Ďakujem, veľmi si to vážim,“ povedal dojatý Adam. V niečo také ani nedúfal. Objal mladého muža, ktorého poznal ešte vo veku svojho syna. Bol mu ako syn. Nechcel, aby sa mu niečo stalo, ale tušil, že jeho pomoc bude potrebovať, pretože mať spojenca na mieste budúceho činu nemôže byť na škodu.