Dnešok je ten deň! 34. kapitola - Vopred prehraná bitka

„Nie.“

„Nič sa nestane.“

„Nie,“ zase stroho, ale o dosť hlasnejšie, povedala Darja.

„Fakt sa nič nestane. Bude to v pohode, uvidíš,“ chlácholil ju opatrne Shane.

„Nie, jednoducho nie. Pýtal si sa ma, tak ti odpovedám. Čo odo mňa ešte chceš?“ trvala Darja na svojom.

            „Ale...,“ chcel sa brániť Shane, ktorý si práve nadával, že začal rozhovor sprostou otázkou, čo by na to povedala, keby išiel s Harrym po zásoby. Mal jej to iba oznámiť. Odpor teraz bude väčší, než s akým pôvodne rátal, pretože jej dal nechtiac možnosť výberu.

            „Žiadne ale, chcem, aby si bol tu, so mnou! Nemôžeš predsa teraz len tak odísť! Nech ide niekto iný. Už je vás tu mužov viac. Nech ide Adam, napríklad. Ty zostaň tu.“

Darja už bola nahnevaná. Hovorila si: ´Tak na čo sa pýta, keď si aj tak ide urobiť po svojom?´ Nemala ho chuť nikam púšťať. Vlastne bola stále ešte zaskočená, že mu to vôbec napadlo opustiť ju tesne pred pôrodom. Cítila sa zranená a urazená zároveň.

            „To nie je len tak. Je to plánované. Ja viem presne za kým ísť, koho osloviť. Ani Harry, ani Adam sa v tom kraji tak dobre nevyznajú,“ pokojným hlasom jej odpovedal pripravený na slovný súboj pomocou argumentov, no z výrazu jej očí už pochopil, že o tie tu nepôjde.

            Darja zavrtela nesúhlasne hlavou a neobratne a s hlbokým povzdychom sa postavila z postele, kde dovtedy ležala a zašívala oblečenie iným, dokonca aj ruky si dala bojovne v bok. Shane si nemohol pomôcť, vyzerala krásne, hrdo, aj trochu zlostne. Mal chuť ustúpiť aspoň o krok. No v poslednej chvíli sa zháčil. Musel sa pousmiať, čo si ona všimla, a pozrela na neho o to škaredším pohľadom. Nechápala, čo mu je na nej smiešne. Myslela si, že jej nemotornosť.

            „Láska, ľahni si. Nechcel som ťa rozrušiť,“ povedal jej starostlivo. No ju práve tieto slová ešte viac nazlostili. Bola nervózna, nemohla len tak ležať a pozerať sa, ako odchádza. Ak by jej chcel naozaj dobre, neopúšťal by ju predsa!

            „Nie!“ povedala rozhodne, pričom ani nemusela príliš zdvíhať hlas. Shane už ani nevedel, či je ešte reč o jeho odchode alebo o jej opätovnom ľahnutí. Podľa neho ešte nemala termín, no keďže kontrakcie sa objavovali dosť často, mala by sa šetriť. Sammy na ňu zvedavo pozeral. Určite si kládol otázku, či sa ide von alebo nie. Preventívne krútil chvostom, ktorým zaklopal na dlážku, aby dal najavo, že on by rád vyšiel von.

Darja nielenže tvrdohlavo stála, ona sa začala prechádzať len tak v ponožkách po novučičkej podlahe, ktorá, tak ako všetko, ešte voňala čerstvým drevom. Tvárila sa nahnevane, no v skutočnosti v sebe dusila obrovský strach. Mala pocit, že ak Shane odíde, niečo sa pokašle. Nevedela, ako mu to má povedať, vysvetliť, aby nebola za blázna, radšej sa ocitla v pozícii majetníckej mrchy, hoci jej ani tá nebola príjemná. Preto zostala rozrušená. Ona ho nechcela len pre seba, ale aj pre to malé. Potrebovala ho mať fyzicky pri sebe a bol to taký čudný, priam naliehavý pocit, ktorý sa v tejto chvíli naplno prejavil. Zatiaľ ho nevedela úplne definovať. Pripomínal bolesť. Mala len také tušenie, že sa niečo môže stať. Jej? Dieťaťu? Niekomu inému? Odpoveď neexistovala.

No jedno bolo isté. Cez dlhokánsku zimu si na Shana zvykla. Až príliš ho potrebovala. Práve v tej chvíli si jasne uvedomila, že je od neho citovo závislá. Ako sa to vôbec mohlo stať? A tak silno? Netušila. Ten pocit ju nemilo prekvapil. Pripadala si ešte viac zraniteľnejšia ako dovtedy. Akoby mu bola vydaná napospas.

Nepríjemné na tom bolo, že jej neistota bola založená na obyčajnom tušení. Mal by tu zostať. Ako čo? Možno ako nejaká zábezpeka, že sa jej a dieťaťu nič nestane. Darja o tom bola presvedčená. Už mesiace. On bol ako prístav, ktorý jej dával pokoj, keď si sama sebou nebola istá a tápala. Čo bolo v období nie príliš jednoduchého tehotenstva dosť často. Preto tak túžila po jeho blízkosti a on jej ju chcel odoprieť.

„Neboj sa, o pár dní sme späť,“ zmierlivo povedal muž, s ktorým čakala dieťa a ktorý už bol pevne rozhodnutý aj tak odísť, a ona to vedela. Nechcel vynechať prvú tohtoročnú výpravu po zásoby a osivo na Harryho samého. Okrem toho chcel zohnať materiál na úplné dokončenie domu, v ktorom už asi týždeň bývali. Zároveň plánoval zadovážiť nejakú výbavu pre ich malé, čo sa malo čoskoro narodiť. Zdalo sa mu, že ešte neurobil všetko, čo mohol, čo mal. No zároveň bol spokojný, že Darji sa podarilo vynosiť dieťa do posledného mesiaca. Nia aj Lucy povedali, že ak by sa aj hneď teraz narodilo, malo by veľké šance na prežitie. To mu stačilo počuť. Na jednej strane chcel zostať, no pôrod ešte nebol úplne za dverami a naozaj mnohé dôležité kontakty mal iba on. Okrem toho bol presvedčený, že sa stihne vrátiť. Ani na sekundu neuvažoval, že by sa mu mohlo niečo stať. Jednoducho nemalo.

´Však o čo ide? Nikoho nejdeme zachraňovať, len obchodovať a nakupovať,´ hovoril si. Mohla by to prijať a upokojiť sa.

No ona nechcela. „Zabudni, nikam nejdeš!“ trvala na svojom Darja autoritatívnym tónom, keďže nemala skutočné argumenty, len sa snažila zmeniť jeho názor. Uvažovala, či sa má pred ním rozplakať, ale to nemala v povahe. Nedokázala vyroniť slzy len tak z vlastnej vôle. Nikdy to nevedela. Momentálne bola viac nahnevaná ako vystrašená. Nechcelo sa jej uveriť, že ju chce opustiť. Brala to ako podraz.

„Bude to len na pár dní.“

Vypočula si, keď si nalievala vodu do pohára. Tá ju mala upokojiť alebo aspoň znížiť krvný tlak. Možno úzkosť, ktorá si jej zasadla na hruď.

„To som už raz počula a nakoniec to vyzeralo, že navždy!“ vychrstla mu do očí. „Fakt to nie je dobrý nápad.“

Spomienka na strach o neho, prežitie dvoch žien a jedného dieťaťa, sa jej v tej chvíli vynorila a nahlodala ju. Ešte viac si uvedomila, že by sa tak správať nemala, že nie je celkom rozumné ho nasilu zdržiavať, lebo spôsobí presný opak. Utečie od nej a možno sa nikdy ani nevráti. Tou myšlienkou si však dala gól do vlastnej brány. Zneistilo ju to viac, ako všetky jeho dôvody.

Jedno bolo isté, chlap, ktorý od detstva žil nomádskym životom možno potreboval aspoň na pár dní zmeniť prostredie. Určite potreboval a ona to chápala. Rozum však šiel bokom. Trochu mu tú možnosť úniku aj závidela. Keby mohla, tak by sa k nemu určite pridala.

No na druhej strane, Darja vravela časť toho, čo skutočne cítila, určite však nie to, čo mala povedať, poprípade urobiť. Tehotenské emócie ju dokonale prevalcovali. Cítila tlak v očiach. Snažila sa ho potlačiť. Ešte stále jej nebolo príjemné ukazovať niektoré emócie.

Shane medzitým priložil na oheň a odtiaľ zmierlivo povedal: „Ale prišiel som a priniesol aj nejaké darčeky, ak si pozabudla. Však, Sammy!“ hodil pohľad na psa, ten sa na neho vďačne pozrel, akoby všetkému rozumel. „Pozri sa, aj keby si začala rodiť, máš tu Niu, Lucy, Leu, vedia o tom omnoho viac ako ja. Nijako by som ti nevedel pomôcť.“

Mladá žena plná predpôrodných hormónov cítila, že to už na ňu zase ide. Tvár sa je skrivila prudkou bolesťou, ktorá jej vystrelila do brušnej steny a vo vlnách sa rozlievala až po chrbticu. Musela zhlboka dýchať, aby ju zvládala. Dotkla sa brucha, aby zachytila príčinu. Bol to pohyb niektorej neidentifikovateľnej končatiny vlastného potomka, ktorý chcel asi tiež niečo týmto povedať. Znova si sadla na novučičkú posteľ pokrytú slamenými perinami, ktoré takto zostanú, až pokým nenazbiera dosť peria z rôznych vtákov, aby ich obsah mohla znovu vyplniť. Nateraz to muselo stačiť a aj stačilo. Hlavne, že hriali.

Tehotenský plač, ktorý tak neznášala, sa už nedal dlhšie zastaviť. Nepoznávala sa, odkedy nosila pod srdcom dieťa, dokonca mala pocit, že je to stále horšie. Nielen hlava, ale ani telo ju neposlúchalo. Jej brucho už bolo obrovské, chrbát bolel, aj bránica, aj stále musela cikať, ani spávať už nevedela kvôli častému kopaniu dieťaťa. Okrem toho bola zrazu strašne široká, do všetkého narážala, zmenili sa jej chute, chvíľami mala veľa energie, inokedy sa jej aj cez deň chcelo hrozne spať. Bola unavená z toho večného strachu, že maličké nedonosí. Teraz to už začínalo vyzerať, že všetko dobre dopadne, a on jej toto povie. ´To nie je fér, ale že vôbec! sťažovala sa sama sebe.

Ufňukaným hlasom mu povedala: „Išiel by si po tom. Však vieš...Vydrž tých pár dní.... Prosím. Už to dlho nebude trvať.“ Okrem sĺz vytiahla jednu z jej najzákernejších zbraní. Jej obrovské prosiace oči. Shane sa rozhodol do nich radšej nepozerať.

„Do predpokladaného pôrodu sú ešte minimálne tri týždne,“ pripomenul jej. „Do dvoch sme určite späť.“ Niekoľko dní si rozumne radšej pridal, aby mali tentoraz viac k dobru.

„Nie,“ takmer zašepkala. Bála sa vysloviť všetky svoje obavy. Mohlo sa stať čokoľvek. Komplikácií, ktoré sa zvykli prihodiť, bolo nepreberné množstvo. Slzy jej tiekli pomaličky po tvári a Shane jej ich nežne utrel. Kľačal oproti nej, a keďže sa nebránila, privinul si ju.

Pošepkal jej: „Sľubujem. Prídem a budem pri tom, ako budeš rodiť, ak budeš chcieť.“

Darja zavzlykala: „Minule si v tej rieke skoro zomrel.“

Shane zakázal ostatným, aby jej o jeho dobrodružstve spred pár mesiacov povedali. Ale akýsi šiesty zmysel alebo čo ju donútili vyzvedať sa, zaútočila na tom najzraniteľnejšom mieste a z Remyho, neskúseného odolávať ženským taktikám, pravdu nakoniec vydolovala. Ten sa Shanovi za to veľmi ospravedlňoval, keď sa dozvedel, aký problém potom mal. Takmer týždeň sa s ním Darja normálne nerozprávala. Len krátkymi vetami. Ale nakoniec mu odpustila.

„Nebolo to také nebezpečné, ako ti ten natáral,“ zľahčoval. Popravde, už mal z rieky rešpekt. No stále bol presvedčený, že bez neho ju tak ľahko nikto neprejde.

Darja sa odtiahla. Tváre mali blízko seba. Stále ju držal. Hľadeli si do očí. Ona tie jeho študovala. Nemal strach z rieky. Možno to také zlé nebolo, možno bolo, ale už na to zabudol. Nemýlila sa.

Shane ju chcel pobozkať, ale ona sa odtiahla, sklonila zrak, pohľadala vreckovku a vyfúkala si nos. Až potom sa na neho pozrela s vedomím, že prehrala. Nechcela sa už hádať. Urobila všetko pre to, aby ho udržala. Nešlo to. Ale predsa si tvrdohlavo nechala niečo pre seba, nedostal od nej ústne povolenie ísť. Začala sa s ním rozprávať na úplne inú tému a tú háklivú obaja obchádzali až do jeho odchodu, pretože sa mali radi a nechceli si navzájom ubližovať.