Päť citrónov/ časť 1

1.

               Šimon uprene hľadí na svoju tvár v zrkadle. Skontroluje si bezchybne upravené strnisko, ktoré si pre túto príležitosť zastrihol. Na otvorených kúpeľňových dverách visí jeho sako. Stiahne si vyhrnuté rukávy na bielej košeli, ktorú zdobia nenápadne zvislé pásiky. Rukáv mu zakryje čierne písmená BSBDND, ktoré má vytetované na pravom predlaktí. Keď si zapne gombíky na oboch rukávoch, natiahne sa po sako zavesené na dverách. Kúpeľňa je to malá, schátraná, s drobnými fliačkami plesní v jednom z jej rohoch.

               Oblek, ktorý ma na sebe, nie je nový, ale je precízne upravený, aby dokonale sedel na jeho širších ramenách a svalnatejšej postave, ktorú sa už roky snaží udržiavať. Často o sebe hovorí, že síce nie je kulturista a pravidelne netrávi hodiny dvíhaním železa, keď mu je najhoršie, pozrie na seba v zrkadle a povzbudí sa slovami „Robím pre seba aspoň čosi naviac. Vytrval som. Zvládol som to, a zvládnem aj toto!“ často mu jediný pohľad na seba dodá energiu znova vstať. Nie je narcis. Len je hrdý na to, čo dokázal a chápe, ako je dôležité pripomínať si aj tie najmenšie úspechy.

               Ešte sa naposledy obzrie v zrkadle, aby sa uistil, že je všetko dokonalé. Veľmi dobre vie, že ak chce zapadnúť do kultu miestnej smotánky, musí vyzerať ako jeden z nich.

               „Takže naozaj ideš?“ z kuchyne sa ozve Adam, ktorý sa opiera o starú, zošúchanú a špinou zažratú kuchynskú linku, s rukami založenými na svojej plochej hrudi.

               Šimon sa zhlboka nadýchne a skontroluje manžetové gombíky na čiernom saku. „Samozrejme. Podarí sa nám to len, ak tam pôjdem.“

               „A len, ak ťa neodhalia.“ Poznamená Adam. „Je to šialené. Ten človek nie je len boháč. Je to egomaniak, ktorý ma prsty v každom veľkom obchode za posledné desaťročia. Človek v jeho svete nezíska to, čo má, ak dôveruje ľuďom okolo seba. Prečo myslíš, že uverí niekomu, koho vidí prvýkrát v živote?“

               „Adam Andy Walsh!“ Šimon sa ladne a so šibalským úsmevom pohybuje po šedivom koberci. „Nebodaj pochybuješ o mojom šarme?“

               „Len ti chcem pripomenúť proti komu tam budeš stáť. Jeden zlý pohyb, jedno zlé slovo alebo len nesprávny tón a je po všetkom.“

               „Andy,“ pozastaví sa tesne pred ním. „Keď je toto náš najväčší problém, keď je toto tá najťažšia časť nášho plánu, tak potom stojíme pred tou najjednoduchšou prácou našej kariéry.“ Jeho hlas znie tak sebaisto, že Adama priam hypnoticky upokojuje. „A napriek tomu dostaneme kráľovsky zaplatené.“ Priateľsky ho pobúcha po líci. „Všetko bude dobré.“ Uisťuje Adama.

               „Čo keď ťa niekto spozná? Vedie odtiaľ len jedna cesta a tá ti zostane otvorená len, ak pôjde všetko podľa plánu.“

               „Spoznať ma? Andy, nikto ma nikdy nevidel v mojom pravom svetle.“

               „To nie je tak celkom pravda. Ľudia nás videli. A my nevieme kto každý sa vtedy pozeral.“

               Šimon na moment zvážnie. „Madam S. predviedla svoje majstrovstvo.“ Odmlčí sa a z vrecka vytiahne pozvánku na galavečer, aj s dokladmi totožnosti. „Som niekto tak úspešný a bohatý, niekto tak... Tak falošný ako každý jeden z hostí a čo je najlepšie, po tomto večeri prestanem existovať rovnako ako všetky pochybnosti, ktoré by u niekoho mohli vzplanúť.“ Znova naskočí na svoju pozitívnu vlnu. „Mysleli sme na všetko, neboj. Nie je nič, čo by sa pri tejto práci mohlo pokaziť.“

               „Šimon,“ Adam sa postaví pevne na nohy. „Ty si ten, kto stále opakuje, že neexistuje dokonalý plán. Aj keď vyzerá bezchybne, vždy sa môže niečo zvrtnúť.“

               „To je pravda.“ Súhlasí Šimon keď prikročil ku vchodovým dverám starého domčeka na okraji mesta v ktorom už dlhé roky nikto nežil. „Ale už sa prestaň toľko strachovať lebo dostaneš žalúdočné vredy ešte pred tridsiatkou.“

               Za Šimonom sa zatvoria dvere, ktoré na prvý pohľad držia na svojich pántoch len silou vôle. Šimon síce odišiel, ale neodišli s ním aj pochybnosti, ktoré Adama bodajú ako tisíc včiel. Obáva sa Šimonovej istoty. Veľmi dobre chápe, že v ich brandži môže prehnaná istota zabíjať.