Päť citrónov/ časť 10

   

            Barman na neho podozrievavo pozrie. „Je všetko v poriadku?“

               „V úplnom.“ Nasilu sa prinúti usmiať.

               Nízky mladý muž v bielej košele a čiernej veste, ktorá obopína jeho vypracované telo, chytí do rúk šedú handričku aby ňou utrel bar za ktorým pracuje. „Naozaj?“ zaujíma sa o jediného hosťa, ktorý sa zatiaľ neprišiel pozdraviť mužovi, ktorý usporiadal túto honosnú výstavu svojej zbierky. „Viete...“ pokračuje barman. „Keď sa tak stránite ľudí,“ pozrie mu do chvejúcich očí. „Vyzeráte podozrivo.“

               „Viete čo?“ odpovie mu Šimon. „Predsa len si niečo dám.“

               „No konečne! Uvoľní vás to. Šampanské, víno alebo niečo tvrdšie?“

               „Víno. Ďakujem.“

               „Domáce alebo niečo exotickejšie? Máme tu naozaj bohatý výber a všetky sú prvotriedne. Jedno dokonca z viníc v Bangladéši. Jeho názov neznie vábne ale prisahám vám, že pre vás bude každý dúšok zážitkom.“

               „Stačí domáce, ďakujem.“

               „Hmm,“ pozrie na Šimona. „Tipoval som vás, že skúsite niečo nové, nezvyčajné. Vyzeráte ako akčný muž.“

               „Kvôli tomu nepotrebujem aj akčné pitie.“ Šimon začne byť mierne nervózny.

               „Ale dobrý výber. Podporíte domácich vinárov a sú skutočne výborní.“

               „Super. Tak vás poprosím.“ Odvetí Šimon.

               „Biele, ružové alebo červené?“

               „Vy ma skúšate?“ uprene pozrie na nízkeho barmana.

               „Nie, prečo?“ mladý muž znie stále rovnako nadšený do svojej práce.

               „Dávate mi viac otázok ako býva na maturitách. Cítim sa ako na skúškach.“ Šimon ešte viac znervóznie ale svoj mierny hlas drží pod kontrolou. „Neskúšajte ma. Proste mi nalejte. Už ľutujem, že som si niečo vybral.“

               „Práveže ste si ešte nevybral. Tak aké?“

               Šimon pokrúti hlavou. „Vy sa mi snáď len zdáte.“ Povzdychne. „Prekvapte ma.“

               „Skvelá voľba.“ Pochváli Šimona. „Mám tu jedno z viníc, ktoré vás odstrelí do stratosféry.“ Popritom ako rozpráva vezme neotvorenú fľašu vína a plynulým ťahom vytiahne korkový štupeľ pomocou otvárača. „Verte mi.“

               Natiahne sa po pohárik, ktorý visí za jeho chrbtom medzi ostatnými. Ani sa neobzrie, či vzal správny. Je si istý. Jeho sebavedomie je väčšie ako on- pomyslí si Šimon.

               „Ale stále mám pocit, že vás niečo trápi a to trápi mňa.“ Vysloví popri nalievaniu vína.

               Šimon zaujato sleduje ako sa pohárik plní zlatastým vínom od ktorého sa odráža žlté svetlo z lustrov. „Proste mi len nalejte.“ Odpovie zaujatým hlasom pričom stále sleduje ako sa pomaly napĺňa pohárik.

               „Viete, pane, kebyže máte záujem, som tu pre vás. Od toho sú barmani. Ľudia si myslia, že je našou prácou len nalievať alkohol a pýtať si čísla od naivných bohatých dievčat, ktoré prišli utratiť pár oteckových peňazí ale pravdou je, že našou hlavnou úlohou je vypočuť si príbehu ľudí. Ľudí ako napríklad vy. Viete o tom, že ste prišli na niekoho výstavu a ako jediný ste sa ešte neprišli pozdraviť mužovi kvôli ktorému tento večer začal?“

               „Vážne?“ Šimon odvráti pohľad od už plného pohára a venuje ho pre zmenu barmanovým očiam. Vidí v nich, že ho táto práca veľmi baví. „Vidím, že ste sa v tejto práci naozaj našli.“ Pochváli ho. „Ste najzaujímavejší muž, ktorý mi nalieval alkohol.“

               „To mi vážne lichotí, pane.“ Na barový pult položí pred Šimona naliaty pohár vína. „Moja ponuka tu bude celý večer. Som samé ucho.“

               Šimon na neho chvíľu len mlčky hľadí. „Myslím, že by ste mali venovať energiu niekam, kde to má nejaký zmysel.“

               „No, ako myslíte. Ale vedzte, že čokoľvek by ste mi povedali, vám sa uľaví a zostane to len medzi nami.“

               „Naozaj?“ spozornie Šimon.

               „Na môj dušu! Bolo by to barmanské tajomstvo.“ Usmeje sa.

               Šimon jeho úsmev opätuje. „Máte tu ďalšieho klienta.“ Hlavou pokývne na mladú ženu, ktorá sa oprela o vzdialený koniec barového pultu. „Možno získate aj číslo.“

               „No dovoľte!“ jeho úprimný úsmev sa rázom zmení na šibalský. „To by bolo neprofesionálne!“

               „Jasne...“ zašomre si Šimon popod nos keď sa od neho barman vzdialil. Chvíľu ešte pozerá ako otvorenými gestami komunikuje s mladou ženou, ktorá si očividne prišla už asi po desiaty pohár šumivého vína.

 

               Zostal ležérne opretý o pult, jednou rukou drží pohár zlatastého vína a druhou si uvoľnil golier košele odopnutím vrchného gombíka, akoby mu bola zrazu tesná. Stále je otočený chrbtom k detektívke, k jeho Marquise, no spoza ramena ju nenápadne pozoruje. Laura Karasová stojí na opačnom konci miestnosti a rozpráva sa so svojim partnerom, pričom jej oči neustále blúdia v dave.

               „Hľadáš ma, však?“ pomyslí si s pobavením.

               „Je zaujímavé, že sa tu skrývate a pritom vás tu vôbec nikto nepozná.“ Za jeho chrbtom sa ozve ženský hlas.

               Ani sa nepotrebuje otočiť. Na tvári sa mu na krátku chvíľu znova objaví úsmev. Chytí pohár vína a pomaly ho priloží k perám aby si odpil dúšok vína. Okamžite mu zrak na krátko zastane na barmanovi, ktorý sa stále baví s koketou ženou. Mal pravdu. Ten dúšok ho vystrelil do stratosféry. Nikdy predtým nič také necítil. Dúšok sa mu rozlieva po jazyku ako tekutý zamat. Už pri priložení pohára k perám zacítil omamnú vôňu zrelých čerešní, šťavnatých čučoriedok a jemný závan vanilky s nádychom kakaa. Keď sa víno dotklo jeho pier, jeho hodvábna textúra ho obklopí ako teplý letný večer. Na jazyku sa spočiatku rozvíja sladkastá ovocná explózia- červené ríbezle, šťavnaté slivky a dotyk lesných malín, ktoré sa vzápätí premenia na hlboké, zmyselné tóny horkej čokolády a opečených lieskovcov. Jemná kyselinka dodáva vínu sviežosť, zatiaľ čo dlhý, bohatý záver necháva na podnebí stopy karamelizovaného pomaranča a pikantného korenia. Každý ďalší dúšok je pozvánkou do sveta čistého potešenia- pohladením pre dušu, oslavou pre zmysly. Ako milovanie plné spoznávania niečoho nového, plné vzrušenia, explózii vášne a túžby, ktorá po sebe zanechá jemné škrabance od nechtov, ktoré sa zarývali do chrbta na ktorom sa pri teplom dychu toho druhého stavali všetky chlpy. Tento zážitok vás núti len zavrieť oči a nechať sa unášať touto dokonalou harmóniou chuti. To si ale Šimon nemôže dovoliť. Namiesto toho sa musí udržať v realite a rýchlo odpovedať. „Často sa zakrádate k niekomu, koho ani nepoznáte?“