Synovia súmraku - 24.

„Pustil ju, však?“ poznamenal Sionn z postele, „naozaj vás to prekvapuje?“
„Ani najmenej,“ Ascall sa odvrátil od okna, „musíme ju mať neustále na očiach. A Tartema s Fearcharom takisto.“
„Fearchara nechajte na mňa,“ ponúkla sa Helena, „nebude problém držať sa v jeho blízkosti.“
„Ilianna, ty by si asi mala striasť prieky a byť milšia k Tartemovi,“ otočil sa Ascall na mladšiu princeznú.
Sionn sa prudko vzpriamil a na tvári sa mu zjavilo rozhorčenie.
Ani Ilianne nebolo všetko jedno. „Čo?“ zalapala po dychu, „vieš, kam to bude viesť? Tie vyhrážky so svadbou sa stanú skutočnými!“
„Ja viem, ale ak všetko pôjde podľa nášho plánu, Tartem sa vašej svadby nedočká. Musíš mu byť len na blízku.“
„Ascall má pravdu,“ podporila jeho tvrdenie Helena, „muži málokedy premýšľajú, keď sú v blízkosti ženy," letmo vrhla pobavený pohľad na urazene sa tváriaceho Ascalla a znova sa zadívala na sestru, "nebude ťa podozrievať.“
„Ale to je...to je...“ Ilianna len ťažko hľadala slová, „nechutné!“
„To, že budeš v jeho blízkosti, alebo to, že ho musíš využívať?“ neodpustil si Sionn uštipačnú poznámku.
Ilianna si ho nevšímala. „Po prvé, je mi proti srsti správať sa ako uchichotaná bábika a po druhé, myslíte, že mu nepríde podozrivé, keď som ho doteraz odmietala a zrazu sa naňho začnem lepiť?“
„Práve preto to musíš urobiť nenápadne,“ odporučil jej Ascall, „tak, ako to len ty dokážeš.“
„Nepodlizuj sa,“ zahriakla ho pohoršene, „nemienim zo seba robiť niečo, čo nie som.“
„Myslím, že to ani nebude potrebné,“ ozval sa Sionn. Znova si ľahol a na tvári sa mu usadil neutrálny výraz. Tón jeho hlasu však naznačoval, aký má na celú túto vec názor, „pre Tartema si niečo ako korisť. Tvoja nedostupnosť ho vzrušuje. Sám to povedal. Takže čím nepríjemnejšia k nemu budeš, tým dlhšie si udržíš jeho pozornosť.“
„Myslím, že nepríjemnejšia byť už nemôžem,“ podotkla znechutene, „je to odporný slizký...“
„Sionn má pravdu,“ prisvedčil Ascall, „tak sa správaj ako doteraz, ale pokús sa...ja neviem...udržiavať s ním bližší kontakt.“
„A to mi malo akože pomôcť?“ zahundrala pobúrene.
„Sestrička, keď niečo chceš, dokážeš preto urobiť všetko,“ povzbudila ju Helena, „nechávame ti voľnú ruku.“
„Hlavne musíš byť čo najčastejšie v jeho blízkosti.“
„To mu mám vliezť aj do postele?“ Ilianna sa zatvárila odmietavo.
„To už závisí na tebe. Len aby sme vedeli o každom jeho kroku - alebo aspoň o väčšine.“
Ilianna sa stále tvárila nadurdene, ale rozhodla sa viac neodporovať. Rezignovane si prekrížila ruky na prsiach a oprela sa dozadu.
„Ešte je tu Sia Mera,“ pripomenula bratom Helena, „kto môže sledovať ju?“
„To je práve to najťažšie,“ vzdychol si Ascall, „ak vedela, že ju Sionn sleduje, znamená to, že je obozretnejšia ako tamtí dvaja.“
„Ja sa k nej už priblížiť nemôžem,“ ozval sa Sionn, „pozná ma a hoci ma teraz nesmie zabiť, určite nenechá, aby som ju beztrestne sledoval.“
„Ty by si mal tiež zostať mimo hry,“ povedala Helena Ascallovi, „oboch vás pozná a považuje za nepriateľov číslo jeden.“
„Ale nemôžeme ju predsa nechať bez dozoru,“ namietol Sionn.
„Presne tak.“
„A čo Lorment?“ navrhla Ilianna, „myslím, že by nemal nič proti tomu, keby...“
„Nemali by sme do toho zaťahovať ďalších ľudí,“ utrúsila Helena.
„Ale aj on predsa patrí do našej rodiny,“ namietla Ilianna.
„Myslím, že zatiaľ by sme to skutočne nemali rozširovať,“ poznamenal Ascall.
„Tak potom netuším, ako chcete Siu Meru sledovať.“
Ascall premýšľal iba zlomok okamihu. Potom ho odrazu napadal spásonosná myšlienka. „A čo keby sme my nechodili za ňou, ale ona by prišla za nami?“

Na druhý deň ráno sa Sionn ledva dostal z postele. Noha ho znova bolela a mal pocit, že sa mu hlava rozletí na všetky svetové strany. Hučalo mu v ušiach a oči mu pulzovali pod nápormi silnej bolesti. Všetko to boli dôsledky prebdetej noci, ale nič z toho neľutoval.
Práve sa obúval, keď niekto zaklopal na dvere. Spomenul si na Izabelu, ktorá ho určite príde potešiť v jeho trápeniach. Pri myšlienke na ňu sa mu zdvihol žalúdok. Nikdy tak dlho nezotrvával s jednou ženou. Asi by sa mal poobzerať po ďalšej. Napokon, bolo z čoho vyberať...
Klopanie sa ozvalo znova. S myšlienkou, že skôr alebo neskôr sa s ňou bude musieť stretnúť, ju vyzval, aby vstúpila.
Nebola to Izabela, ale Helena.
„Čo tu robíš?“ zaúpel prekvapene a vzpriamil sa.
„Ilianna ma poslala, aby som ťa prišla skontrolovať,“ zdráhavo sa usmiala, „tvrdí, že si hrozný pacient.“
„Na to pravdepodobne niečo bude, keďže mi už dvakrát ošetrovala to isté zranenie. Ale som v poriadku.“
„To som rada,“ podišla bližšie a sadla si na stoličku, na ktorej sedela predošlú noc. Chvíľu sledovala, ako sa Sionn obúva, potom neisto prehovorila:
„Od dnešného dňa by sme sa my štyria mali stretávať čo najmenej.“
„Tak v tom prípade by si tu nemala byť,“ usmial sa.
„Áno, ja viem,“ Helena sa odrazu zatvárila veľmi nervózne, „ale musela som s tebou hovoriť.“
„Skutočne? A o čom?“ Sionn sa vystrel a skúmavo sa zadíval na staršiu princeznú. Starosti prekryli jej krásu a vyzerala o niekoľko rokov staršia, ako v skutočnosti bola.
„Skôr o kom,“ vzdychla si, „ide o Iliannu.“
Sionn na okamih zmeravel, ale potom sa opäť uvoľnil. „O čo ide?“
„Viem, že sa ti nepáči predstava, že sa musí držať v blízkosti Tartema,“ zamrmlala skoro nečujne.
„Samozrejme, že sa mi to nepáči,“ odvetil, „je to predsa chladnokrvný zločinec. Ak ju odhalí, bude vo veľkom nebezpečenstve. Tak isto sa bojím aj o teba a aj o Ascalla. Je to prirodzené.“
Helena sa potichu zasmiala: „Hovor si, čo chceš, ja vidím a viem svoje. A chcem ťa poprosiť, aby si svoje city držal na uzde. Aspoň, kým nebude koniec.“
„Nerozumiem,“ zamračil sa.
Helena si vzdychla: „Nezasahuj do vzťahu medzi Iliannou a Tartemom. Pokús sa ovládať svoje pocity, inak môže vyjsť všetko nazmar.“
„Hovoríš, akoby som bol šialene žiarlivý blázon,“ skoro sa na ňu oboril, „a pritom nie som ani jedno!“
„Len som ťa chcela poprosiť, aby si sa ovládal, to je všetko,“ zamumlala, „ak by si Tartem všimol, že prechovávaš k Ilianne hlbšie city, ako by sa patrilo, všetko mu dôjde a môže to využiť.“
„Ja k nej neprechovávam nijaké city,“ tento krát sa už Sionn rozčúlil, „spolupracujeme spolu a to je všetko! Nerozumiem, čo tým chceš povedať!“
„Všetko pochopíš,“ postavila sa, „stretneme sa dolu na raňajkách.“ Prešla cez miestnosť a zmizla za dubovými dverami.
Sionn ešte pár minút zarazene hľadel do prázdnej spálne, akoby čakal, že sa Helena každú chvíľu objaví z iného konca. „Neprechovávam k nej nijaké city,“ povedal prázdnej miestnosti. Ale pritom veľmi dobre vedel, že to nie je pravda. V tej chvíli si celkom uvedomil, akú nebezpečnú hru s bratom rozohrali.