Cesta ohňom - 3. Kapitola: Luk, palica a šabľa

Luk, palica a šabľa

Cez poklop do tmy skočil Rywen, zvierajúc v jednej ruka palicu a v druhej fakľu. Za ním ako mačka ticho dopadla Arvien a napokon Dargon s lukom a tuľajkou prevesenými cez plece a mečom pri opasku. Dargon podišiel ku svetlu fakle a pozrel sa do mapy zobrazujúcej podzemné chodby. Po chvíľke vykročil do tmy a Rywen s Arvien vyšli mlčky za ním. Pokračovali tmou cez tunel, len za svetla fakle osvetľujúcej mihotavým svetlom vlhké steny. Išli niekoľko minút, keď sa dostali do slepej uličky.

„Už sme tu,“ podotkol hraničiar.
Ocitli sa priamo pod otvorom, zakrytým nejakým kamenným blokom. Dargon sa ho pokúsil nadvihnúť ale bol príliš ťažký.

„Čo teraz? Si si istý, že sme tu správne?“ spýtala sa Arvien, na čo jej Darogn prikývol. Rywen si medzitým začal niečo mrmlať. Podal fakľu Dargonovi a jednu ruku vystrel nad seba ku kamennému bloku. V podzemnej chodbe sa zdvihol vietor a kamenný blok sa pomaly začal nadvihovať, pomocou nejakej neviditeľnej ruky. Keď ho zaklínadlom nadvihol dostatočne vysoko, presunul ho nabok. Arvien si len odfrkla. Odložili fakľu na stojan, ktorý tam našli a opatrne, pomáhajúc si, vyštverali sa až do veľkej miestnosti, v ktorej bolo vedľa seba mnoho postelí a na konci krb, osvetlená svetlom prenikajúcim cez okná. Opatrne vrátili kamenný kváder na svoje pôvodné miesto a porozhliadli sa po spálni, kde očividne spávali mnísi. Dargon skontroloval, či na chodbe niekto nie je. Chodba viedla naľavo aj napravo. Dal im znamenie, že nikoho nevidí. V labyrinte Sovej pevnosti sa nedokázali vyznať, teda pokiaľ neboli mnísi, alebo nepoužili mágiu. To však Rywen nemohol, pretože by ich Šedí čarodejovia ľahko odhaliť, teda ak tu boli. V tom však Rywena niečo napadlo. Znova sa uvoľnil a započúval sa. Nepoužíval však svoje uši a prirodzený sluch, ale svoje magické zmysly. Najprv nič nezaznamenal. Natiahol teda svoj cit pre mágiu ešte viac a čakal. Nevšimol si, že na neho obaja spoločníci zvedavo hľadia. Sústredil sa. Po chvíľu zachytil ozvenu zaklínadla. Bolo jednoduché a tak poznal, aj o aké ide. Niekto mágiou prezeral knihy a hľadal v nich skryté informácie. Čarodej bol dosť ďaleko, ale Rywen mal predsa len predstavu, kde by to mohlo byť.

Keď sa vrátil do prítomnosti, vyzval oboch spoločníkov, aby ho nasledovali. Tí ho mlčky uposlúchli, hoci Arvien mu moc nedôverovala a musel ju presviedčať. Vydali sa teda spletitým systémom Pevnosti k miestu, odkiaľ začul zaklínadlá. Občas sa presvedčil, či idú správnym smerom a či čarodej ešte stále prehľadáva knihy. Míňali komnaty, ale na nijakého z mníchov nenarazili. Bohvie čo s nimi spravili, napadlo Rywena. Ako sa tak blížili, Rywen zacítil aj niečo iné, okrem prebleskovania identifikačných a pátracích zaklínadiel. Znepokojovalo ho to, pretože to bolo niečo stále, ale pritom to bolo magického pôvodu, nejaké dlho trvajúce kúzlo, alebo niečo podobné. Keď sa dostali len chodbu od kúzliaceho čarodeja, Rywen si uvedomil, aký hlúpy bol. Teraz zistil, čo ho tak znepokojovalo a útechu mu to neprinieslo. Dívali sa na neho nepriateľske, rubínovo žiariace oči lebky vznášajúcej sa vysoko nad zemou uprostred chodby, spoznal v nej nižšieho strážneho ducha. Čarodej ju určite musel vyvolať, aby tu strážil. Dargon aj Arvien sa naľakali, keď uvideli neľudský pohľad dvoch magických očí. Lebka akoby váhala, ale zrazu sa pohla. Otvorila kostené čeľuste, z ktorých vyšiel krvavočervený plameň. Rywen okamžite zareagoval a s predpaženou palicou vztýčil kruhovú bariéru, ktorá plamene zastavila. Teraz už nemalo cenu skrývať sa, s najväčšou pravdepodobnosťou o nich vedeli už dávno. Dargon vytiahol luk a natiahol šíp. Vystrelil, no minul, keď sa lebka pohla smerom od nich. Začali ju prenasledovať úzkou chodbou. Arvien tasila šabľu, hoci Rywen netušil, či by bola účinná proti magickej lebke. Tej zlostne zažiarili oči a vyšli z nich červené ohnivé lúče. Rywen mávol rukou a lúče sa tesne pred ním odrazili do boku, akoby narazili do zrkadla. Na stenách po nich zostali čierne spálené šmuhy. Rywen siahol po mágií a napriahol ruku. Keď vyriekol zaklínadlo, z ruky mi vystrelili tri žiarivo modré strely. Jednej sa lebka oblúkom vyhla ale dve ju so zasiahli. Lebka nepríjemne škriekla a znova sa stiahla dozadu. Vyhla sa ďalšiemu šípu z dargonovej tuľajky a zahla za roh. Arvien sa za ňou rozbehla s Dargonom a prekvapeným Rywenom v pätách. Lebka letela ďalej chodbou, keď sa elfka prikrčila, obratne vyskočila, jednou nohou sa odrazila zboku od steny a s náprahom zaťala lebke šabľu do ruky. Chodbu osvietil červený záblesk. Arvien pristála v podrepe na podlahu. Po lebke nezostalo ani stopy. V tom vyšiel na chodbu z jednej izby čarodej skrývajúci svoju tvár pod šedou kapucňou.

„Nemuseli ste mi zničiť môjho lebkúňa,“ prehlásil trochu smutne, „práve vás viedol smerom ku mne.“

Všetci traja na neho hľadeli neisto a podozrievavo.

„Očakávali sme vás skôr,“ dodal len tak ledabolo.

„Čo tu robíte? Prečo ste uzavreli knižnicu?“ začal trochu neisto Rywen.

„To je veľmi špecifická otázka, na ktorú už asi aj poznáš odpoveď. Teraz to tu patrí nám. Otázka by však mala byť položená naopak: Čo tu robíte vy?“ nevideli mu do tváre, ale Rywen mal pocit, akoby sa na celej situácií dobre zabával. Do rozhovoru sa zrazu zaplietla Arvien:

„Čo ste spravili s Erliamom, vy bhloinen?“

„Erliamom? Hahaha,“ s chuti sa rozosmial čarodej. Arvien to ešte väčšmi namosúrilo a pevnejšie zovrela svoju zbraň.

„Ten sa má teraz viac než dobre, myslím,“ odvetil, keď sa dosmial. Čo to však malo znamenať nechápali. Na okamih sa zarazil, akoby niekoho počúval. Potom prehlásil:

„Zdá sa, že vás už očakáva. Mali by ste si pohnúť, veľmi nerád čaká.“

Všetci traja netušili, o čom to hovorí, hoci Rywen mal neblahé tušenie.

„Nikam s tebou nepôjdeme,“ odvetila mu s nenávisťou v hlase Arvien a postavila sa do bojového postoja. Rywen už dlhšie tušil, že to zle dopadne. Tým, že by zabili Šedého čarodeja by sa nič nevyriešilo. Potrebovali od neho dostať len informácie. Dargon napol luk so slovami:

„Povedzte nám, čo tu chcete a možno ťa necháme žiť.“

„Ako som už povedal, musíme ísť. Pokiaľ budete klásť odpor, budem nútení použiť náležité opatrenia. Odložte preto zbrane, v rámci vašej bezpečnosti. Mohli by ste si s nimi blížiť,“ otáčal striedavo hlavu smerom k trom dobrodruhom.

„Nie, tak dobre,“ zdvihol jednu ruku, ale Dargon bol rýchlejší. Šíp letel do jeho druhej ruky, ale čarodej len mávol rukou, šíp zmenil svoj smer a narazil do steny. Arvien sa rozbehla so šabľou na Šedý Háv. Čarodej vyriekol niekoľko rýchlych slov a jej pohyby sa stali spomalené a nekoordinované, akoby sa nedokázala odlepiť od zeme. Rywen gestom voľnou rukou a s čarovnými slovami vrhol po kúzelníkovi pútacie zaklínadlo, ktorého účinok sa však stratil v bielom záblesku. Na čarodeja mieril ďalší šíp, ktorý sa zastavil tesne pred čarodejom, s jedným jeho slovom sa obrátil a teraz letel naspäť na hraničiara. Ten bol nútení sa mu uhnúť, inak by skončil s vlastným šípom v hlave.

„Tak dosť!“ vykríkol čarodej a obe ruky namieril pred seba. Arvien zasiahla neviditeľná moc a vytrhla jej šabľu z ruky. Elfka sama zostala strnulá, neschopná pohybu. Rywen ucítil na svojich ramenách bremeno zaklínadla, ale odmietol na mu poddať. Bolo na neho však príliš silné a i on zostal stáť, bez možnosti pohybu. Dargonovi sa podaril kúzlu vyhnúť a s taseným mečom sa rozbehol proti čarodejovi. Ten vyslovil slovo, ktorého moc Dargona odhodila naspäť ako poryv silného vetra. Po tomto podišiel Šedý Háv k nim a začal prenášať slová ďalšieho kúzla. Rywen ucítil silné vibrácie, rezonujúce chodbou a v hlave mu začalo hučať. Teraz to pre nich vypadalo veľmi zle. Oslepil ho záblesk svetla, po ktorom sa ocitol v úplne inej miestnosti.

Pozrel sa z okna svojej komnaty do ulíc mesta, kde sa tie úbohé stvorenia snažili prežiť dnešný deň. Títo prostí ľudia nemajú ani predstavu o moci, ktorú oni ovládajú. Sľúbili ich chrániť pred tými, kto túto moc zneužívajú, ale nikto ich nechráni pred nimi samými. Vraždy, lúpeže, klamstvá, zrada. To všetko je súčasťou ich bežného života. Nik ich neochráni pred ľudskou zlobou a chamtivosťou. Súhlasil preto s myšlienkami svojho nadriadeného. Všetci by sa mali poslúchať tých, ktorý naozaj vedia, čo je správne. Už žiadne zbytočné úmrtia, už žiadne vojny, už žiadne podvody a klamstvá. Oni budú nad nimi bdieť a už nikto nikomu neublíži. To bola jeho predstava, predstava ideálneho sveta pod dohľadom ich, Šedých Hávov. Najprv však museli odstrániť všetkých, ktorí by mohli ohroziť ich plány. Na to však existovalo riešenie. Bolo ho však nesmierne obtiažne dosiahnuť. V Sovej pevnosti sa mala nachádzať stopa, ďalší krok k ich úspechu. Tí úbohí mnísi im odmietli vydať to, čo chceli, preto boli potrestaní. Pri tejto úlohe mal povolenie urobiť čokoľvek, čo bolo nezbytné na jej splnenie. Nemienil svojho majstra sklamať. Nanešťastie sa do toho priplietli tí traja. Elfka, čo hľadá svojho brata, lovec, ktorý sa až príliš zaujíma o ich záležitosti a ten tretí, polelfí mág, mal len smolu, že sa im priplietol medzi nohy. Keď sa im elfka a čarodej priplietli do cesty, jeho majster mu prikázal, aby zistili, čo chcú a čo všetko vedia. Jediné podozrenie by mohlo zhatiť ich plány. Teraz, keď utiekli, určite nebude dlho trvať, kým sa ukážu sami. Skúšal pátracie zaklínadlá, ale nijaké z nich nič neobjavilo, ani náznak ich prítomnosti v meste. Našiel však niečo iné. Knihu, ktorú prepašoval zo Sovej pevnosti. Bohužiaľ, nenachádzalo sa v nej to, po čom pátrali, boli tam len nejaké nepodstatné informácie. Pred okamihom sa dozvedel od druhého mága, že tí traja sa objavili v knižnici. Prikázal mu, aby ich zneškodnil a počkal na neho. Našli dokonca aj mnícha, ktorý sa snažil pred nimi ukryť práve to, čo hľadali.

Z rozmýšľania ho vyrušil známy zvuk, hlas svojho nadriadeného, vychádzajúci z dokonale hladkej, kryštálovej gule, položenej na stojane na stole. Podišiel k nemu a vzal guľu, ktorá presne sadla do jeho dlane. V mliečne bielej hmle vnútri gule sa vznášala ľudská hlava zakrytá sivou maskou a kutňou, takže nedokázal rozpoznať jej obličaj, ale dobre vedel, že je to jeho majster.

„Vyžiadal si si moju prítomnosť. Rýchlo teda hovor, nemám na teba čas,“ ozval sa rozostretý hlas jeho nadriadeného.

„Pane, tí traja narušitelia utiekli, ale podarilo sa nám ich chytiť. Nevedia nič dôležité, ale môžu mať podozrenie o našich aktivitách. Čo s nimi máme spraviť?“

„Zbavte sa ich, bez svedkov. Nikomu chýbať nebudú a ak áno, vybavte to. Nesmieme si dovoliť žiadnu chybu,“ odvetil mu záhadný hlas.

„Rozumiem,“ povedal, ale to už hlava zmizla z gule. Práve vtedy dostal telepatickú správu, že narušitelia sú pripravení. Pod kutňou sa škodoradostne zasmial a v oslepujúcom záblesku zmizol z komnaty.

Keď oslnivé svetlo pohaslo a on si privykol na tú zmenu, zistil, že je vo veľkej miestnosti plnej políc s knihami a zvitkami. Po bokoch videl farebné mozaikové okná a oproti rozoznával uzavretý vchod, strážený štyrmi gardistami v krúžkových brneniach s oštepmi. Poobzeral sa okolo seba a uvidel Arvien aj s Dargonom. Uvedomil si, že je ešte stále spútaný mocným zaklínadlom, neschopný pohnúť sa, jedine hlavou. Rovnako na tom boli aj jeho spoločníci. Jeden čarodej v šedom rúchu práve niečo hovoril strážcom pri ňom, podávajúc im Dargonov luk s tuľajkou a mečom a oni mu oddane prikyvovali. Potom si začal znalecky prezerať šabľu, ktorú medzitým zobral elfke. Arvien na neho vrhla prepaľujúci pohľad a Rywen sa mohol len domnievať, čo by mu spravila, keby nebola spútaná čarami. Rywenovu pozornosť však upútal druhý čarodej, ktorý stál nad skrčenou postavou – jedným z mníchov. Očividne aj on bol pod vplyvom znehybňujúceho zaklínadla, nejavil žiadne známky života. Odrazu sa pred nimi objavil tretí šedý čarodej. Ostatní dvaja sa na neho pozreli a prikývli na pozdrav. Rywen ucítil, ako medzi nimi prebehol tichý rozhovor. Tušil, že sú vo veľmi nepríjemnej situácií a ak sa niečo nestane, dopadne to s nimi veľmi, ale veľmi zle. Začal sa teda sústrediť na zlomenie očarovania. Šedý čarodej, ktorý práve prišiel sa im prihovoril monotónnym, formálnym hlasom, ako sudca prehlasuje rozsudok nad odsúdenými:

„Vedome ste narušili našu prácu a podľa Delaryského dekrétu o Šedých Hávoch, ste sa tak dopustili zločinu voči Kráľovstvu. Podľa príslušného nariadenia budete aj potrestaný.“

„Zločin, za aký zločin, nič zlé sme nevykonali,“ oborila sa Arvien, ale jej nasledujúci príval elfských nadávok umlčal kúzlom čarodej stojaci pri nej. Šedý Háv pred nimi mu prikývol ako vďaku a pokračoval:

„Najprv ste mali byť prevezený do Delarysu a tam uväznený, ako káže zákon. No vašim útekom ste si to riadne skomplikovali. Preto som bol poverení, aby som sa vás zbavil, nejaké pripomienky?“

Rywen cítil, ako sa kúzlo, držiace ho na mieste pomaly rozpadá. Musel hrať o čas.

„Čo to vlastne robíte? Prečo ste zatvorili Soviu pevnosť?“ skúsil získať odpovede aspoň na nejaké otázky. Keďže im veľa času nezostávalo, dúfal, že im prezradia nejaké informácie. Šedý čarodej na chvíľu zauvažoval a potom povedal:

„To, čo tu hľadáme, je len naša vec. Sovia pevnosť bola zatvorená, pretože mnísi odmietali spolupracovať a preto boli všetci odvedení do Delarysu. Knižnica teraz patrí Šedým Hávom.“

Ešte chvíľu, pomyslel si Rywen. Už len pár sekúnd a úplne zlomí to zaklínadlo.

„Vy úbohí čarodejovia. Rialonský Dvor vie o vašich činoch. Čoskoro budete čeliť hnevu elfov, zaplatíte za to, čo ste vykonali,“ vyprskla Arvien po elfsky. V rovnakom jazyku jej čarodej odvetil:

„Nič také sa neudeje. Erliam je našim najvernejším členom. Nik s elfov sa nič nedozvie.“

Potom pokračoval už v reči ľudí:
„Nemám na vás už toľko času. Opúšťame toto úbohé mestečko, máme čo sme chceli.“

V tom okamihu už Rywen prelomil zaklínadlo. Okamžite oslobodil aj svojich spoločníkov. Prekvapení čarodejovia boli zaskočený. Ten bližšie k Rywenovi chcel po ňom vrhnúť ďalšie zaklínadlo, no Rywen bol rýchlejší. Obrátil kúzlo proti jeho zosielateľovi a jeho moc ho odhodila ďaleko do políc, ktoré s rachotom vysypali svoj obsah. Arvien v okamihu novo nadobudnutej slobody pohybu bleskurýchle zareagovala a vzala druhému šedému čarodejovi, ktorý sa ešte nestihol spamätať zo šoku, z rúk svoju šabľu a ohnala s ňou po ňom. Pred istou smrťou ho zachránila magická ochrana, ktorá pohltila jej útok. Ustúpil na bok a dvaja strážcovia sa fanaticky vrhli chrániť ho pred besniacou elfskou bojovníčkou. Šedý Háv sa spamätal a začal sa sústrediť na mocné kúzlo, ktoré by ich s najväčšou pravdepodobnosťou vyprevadilo z tohto svet. Náhle oslobodený mních si toho všimol a vrazil do gestikulujúceho čarodeja recitujúceho slová zaklínadla. Čarodej vyvedený z rovnováhy padol spolu s mníchom na tvrdú podlahu a zbytky víriacej magickej energie pomaly, sa zhmotňujúcej pred čarodejom, sa neškodne vyparili. Rywen získal trochu času a obrnil sa magickým štítom, ktorý ho obklopil ako tenká neviditeľná bariéra.

Dargon vytiahol svoju zahnutú dýku ukrytú v topánke a vrhol sa pomôcť Arvien, bojujúcej proti presile gardistov. Jeden si jeho zapojenia sa do boja všimol a zaútočil na neho zvislým seknutím svojho meča. Dargon sa šikovne uhol do boku a pokúsil sa bodnúť strážcu pod rebro, kryté krúžkovým brnením. Gardista bol však dosť rýchly a odrazil jeho dýku neškodne do strany. Medzitým sa Arvien podarilo obratnou fintou odzbrojiť druhého gardistu. Namierila mu špičku zahnutej čepele na krk a on len rezignovane zdvihol ruky. Elfka odkopla spadnutý meč smerom k Dargonovi a ranou rukoväťou poslal vojaka do driemot. Hraničiar sa prikrčením vyhol vodorovnému útoku a zodvihol zbraň zo zeme. Takto ozbrojený započal protiútok na strážcu, striedavo útočiac mečom a blokujúc dýkou. Vojak mu však vyrazil dýku z ruky a Dargon uchopil meč obojručne. Striedali sa vo výpadoch, útok kontrovali blokmi a nárazy čepeľ o čepeľ sa ozývali v rozľahlej sále.

Čarodej magickou silou odhodil zo seba mnícha a ten pristál na schodoch, vedúcich na balkón. Spoza druhej strany siene sa rútili ďalší strážcovia. Rywen namieril na nich svoju palicu a vyslovil slová zaklínania. Vzduch okolo neho sa zavlnil, zaiskril a dvaja gardisti upadli do spánku. Nechcel nikomu ublížiť a takto si mohli aspoň pospať. Medzitým čarodej vstal zo zeme, pritom z rúcha niečo vyťahoval. Ako Šedý Háv padol, skĺzla mu aj kapucňa, odhaľujúc tak jeho tvár. Bol starší muž s hnedými vlasmi, prepletenými šedými prameňmi. Nosil hustú krátku bradu a v očiach mu planul hnev a pohŕdanie. Rywen bleskovo hodil pohľad po druhom šedom čarodejovi, ktorého odhodil do políc. Police síce prevrátené boli, aj knihy roztrúsené po podlahe, ale čarodej v nich už neležal. Znovu obrátil pozornosť na Šedý Háv, držiaceho v ruke dýku. Hodil ju po ňom a okolo dýky sa objavili jej identické kópie. Teraz na nich mieril roj ostrých britiev. Započal rýchlo odriekavať kúzlo, ktoré by ich zastavilo, ale nemal príliš veľa času. Neviditeľnú magickú zbroj, ktorá ho chránila, rozšíril a premenil ju na silnú magickú stenu, do ktorej dýky s rachotom narážali. Tie magické zmizli a na zemi zostala ležať len tá pravá.

Čarodej sa díval, ako elfka odzbrojila a omráčila jedného zo strážcov a svoje zafírovo modré oči plné hnevu obrátila na neho. Vyslal proti nej zväzok bleskov, ale tie sa akoby odrazili od nejakej prekážky a tesne minuli elfku. Tá s vrčaním zúrivej šelmy sa po ňom ohnala ale on zmizol. Elfka sekla do vzduchu a rýchlo sa otočila, očakávajúc svojho súpera zo všetkých strán. Nikoho však nevidela, iba súboj prebiehajúci medzi hraničiarom a gardistom a Rywena vytvárajúceho ochrannú bariéru proti roju letiacich dýk. Medzi policami potom uzrela postavu v šedom rúchu. Počula jeho škodoradostný smiech, ktorý prešiel do prednášania nejakej čudnej recitácie. Ruky zdvihol do výšky a s nimi sa pohli aj hrubé knihy uložené kľude na policiach. Vyleteli do vzduchu a divo krúžili okolo čarodeja, ešte stále desivo recitujúc za šelestenia stránok. Arvien odhodlane zovrela svoju šabľu a vykročila vpred. Jedna kniha sa odtrhla z víru krúžiacom okolo čarodeja a vrhla sa priamo na Arvieninu hlavu. Tá sa bleskovo uhla, ale to už na ňu leteli ďalšie dve. Jednu rozsekla zakriveným mečom, druhá jej vrazila do nohy a skoro ju potkla. Elfka sa rozbehla, aj napriek tomu, že do nej narážali tlsté bichle a zanechávali na nej aj navzdory jej ochrannému brneniu nepekné modriny. Hrozilo, že ju smršť kníh privalí. Zavrčala niečo, čo znelo ako elfská kliatba a vyrútila sa na čarodeja. Tesne predtým ako zasekla svoju šabľu sa knihy presunuli pred ňu a vytvorili akúsi hradbu. Presekla ju ako nič, ale za ňou už nenašla čarodeja. Knihy spadli na zem s tvrdým buchotom.

Rywen sa pozrel do iskriacich očí čarodeja stojaceho pred ním. Ten predniesol zaklínadlo a obklopil sa tenkou žiarivou škrupinou. Rywen však vedel, že magická bariéra je pevnejšia ako tie najhrubšie hradby. Skusmo zagestikuloval a vypustil proti nemu tri modré strely iskriace drobnými výbojmi. Ako Rywen predpokladal, neprenikli kúzelným štítom druhého čarodeja, čo však nečakal bolo, že sa od nej odrazia a rovnakou dráhou poletia na neho. Jeho vlastné kúzlo teraz mierilo na neho. Rywen skrížil pred sebou ruky a vykríkol ochranné zaklínadlo. Strely do neho so silou narazili, vybuchli v spŕške oslepujúcich iskier a posunuli ho o niekoľko krokov dozadu. Keď sa mu vrátili zmysly, uvidel šedého čarodeja ako znova prednáša čarodejné slová za sprievodu divokej gestikulácie. Pred ním sa začala zhmotňovať surová magická energia. Rywen sa pripravil na najhoršie. Odrazu prišiel úder, ale nie spredu, ako očakával, ale z vrchu. Na jeho bedrá dopadla ohromná tiaž, akoby sa samotné nebesá prepadli. Rýchlo prehovoril magickú formulku a tiaž trochu povolila, ale neustala. Nemohol sa pohnúť z miesta a drviaca sila ho tlačila k zemi. Hrozilo, že ho rozmliaždi.

Za elfkou sa ozval znova ten škodoradostný smiech. Otočila sa a zbadala na druhej strane políc Šedý Háv. Videla ho však akosi rozmazane, akoby kmital okolo svojho stredu a stále sa pohyboval tam a späť, do boku. Zaboleli ju z toho oči ale rozbehla sa proti čarodejovi, pričom šabľa jej zažiarila modrastým jasom. Čarodej predpažil ruku v ktorej sa zhmotnila zelená hmla. Z nej vystrelil zeleno žiariaci projektil v tvare šípu priamo na elfku. Šíp ju zasiahol do ramena, ale elfka sa nezastavila a nezmeneným tempom s ešte vražednejším pohľadom sa rútila na čarodeja. Ten to nečakal, myslel si, že ju strela aspoň zbrzdí. Bezmocne sa prizeral ako sa elfka napriahla k úderu. Minula však, pretože ju zmiatol mihotajúca sa postava mága. Sekla zospodu, ale trafila len vzduch. Čarodej sa znova zasmial, trochu ustúpil a zagestikuloval rukami. Z nich vyšľahli drobné iskri a okamžite sa vrhli na elfku. Bolo ich celý roj a dokonca aj vydávali zvuk podobný bzučaniu. Arvien sa bezmocne oháňala rukami aj zbraňou, no nijako sa nemohla zbaviť dotieravých kúzelných včiel. Čarodej mávol rukou a zmizol jej pred očami. Nemohla sa poriadne sústrediť, keďže ju otravovali bzučiace iskri, ale pokúšala sa aj napriek tomu zistiť polohu neviditeľného čarodeja. K tomu všetkému zmätku, ktorý sa vôkol nej rozpútal sa pridal ešte aj čarodejov smiech, ozývajúci sa zo všetkých strán, dokonca aj v jej hlave. Zavrela preto oči, aby nevidela neustále sa mihotajúce sa svetielka. Ukľudnila myseľ, aby nevnímala bzučanie a smiech a nechala s viesť iba svojim inštinktom. Urobila kotúľ, keď jej okolo hlavy prefrčala ďalší magický šíp a bodla vpred, kde tušila čarodeja. Očarovaná čepeľ prešla jeho magickou obranou a vnikla hlboko do jeho brucha. Jeho telo sa postupne zviditeľnovalo. Spod kapucne sa s hrôzou prizeral na krvácajúcu ranu, z ktorej mu pomaly unikal život. Padol na kolená a elfka bez zľutovania vytrhla z neho svoju šabľu. Zaplatil za to, ako ju mučil. Ako z nej násilím doloval informácie, drzo vnikol do jej mysle a týral ju. Teraz trpí on. Utrela si šabľu a hnala sa pomôcť ostatným jej spoločníkom. Ten hraničiar jej pomohol dostať sa z väzenia a tak mu bola veľmi zaviazaná. Hoci ten čarodejník narobil viac problémov ako úžitku, určite bol celkom schopným kúzelníkom, to musela uznať. Tak ako jej brat. To, že je teraz Šedým Hávom ju vyviedlo z miery viac ako čokoľvek iné. Prišla sem, aby zistila, čo sa s ním stalo, pretože už sa dlho neukázal v rodnom Rialone. Musela prísť na to, čo s ním urobili a čo sa to vlastne deje. Teraz sa však ešte bojovalo a ona musela zapojiť všetky svoje schopnosti, aby vyviazli zo Sovej pevnosti živí.

Tiaž drviaca Rywenove kosti oslabla a on sa zhlboka nadýchol. Celý bol spotený od námahy, ktorú vkladal do úsilia proti kúzlu. Všimol si, že Šedého čosi vyrušilo a znepokojilo a on zaváhal. Rywen toho využil a zoslal proti nemu lámacie kúzlo, ktoré prelomilo a zrušilo jeho magickú obranu. Žiarivá guľa už ho neobklopovala a Rywen sa rozhodol zasiahnuť. Bolo jedno, že ho môže ťažko zraniť. Tu išlo o život a v boji treba zapojiť všetky svoje schopnosti, inak neprežijete. Polelf zakrúžil rukami, medzi ktorými sa začali tvoriť elektrické výboje. Zarecitoval niekoľko slov a zoslal zaklínadlo. Niekoľko bleskov mu vyšľahlo z ruky, mieriac presne na čarodeja. Tesne predtým sa však rozišli a obklopili ho, premeniac sa na sieť zhluknutých výbojov. Šedý Háv nebol schopný pohybu, nebezpečné elektrické výboje ho držali v šachu. Keď si už Rywen myslel, že konečne získal výhodu, celá scéna sa drasticky zmenila. Knihovňa vzbĺkla plameňmi, police aj knihy horeli neprirodzeným ohňom. Strecha Pevnosti odletela preč, akoby ju odfúklo tornádo. Hradby a kamenná podlaha zvetrali, akoby prešlo niekoľko tisícročí v jednej sekunde. Všade panovala skaza, podtrhovaná kvílením vetra a blčaním plameňov. Celý svet dostal krvavočervený nádych, dokonca aj obloha bola krvavočervená. Zrazu ho prepadol strach a zúfalstvo, že celý svet zomiera a on s ním. Pred ním už nebol šedý čarodej, ale otrhaný starec prosiaci o zľutovanie. Rywen povolil svoje zaklínadlo a vyslobodil tak žobráka z objatia bleskov. Smutne sa obzrel, keď spozoroval rytiera bojujúceho s netvorom. Rytier bol skúsený a dobre sa bránil proti ohnivému meču pokriveného stvorenia, ktoré bolo paródiou a zneuctením života. Rywen sledoval ten zápas a videl, že sú si rovní, rytier aj tak pomaly prehrával. Cítil, že on má tu moc nakloniť misky váh na stranu dobra a pomôcť hrdinnému bojovníkovi proti démonovi. Rywen to cítil a odhodlal sa mu pomôcť. Sústredil sa a začal odriekavať slová mágie. Prsty mu znova zaiskrili, tentoraz krvavočervenými výbojmi. Ucítil tú moc, tú energiu, ktorá ho naplňovala a dodávala mu pocit neporaziteľnosti. Jedným gestom bol schopný premeniť démona na kôpku popola. Niečo ho však zarazilo. Nikdy predsa nepremýšľal. Zabíjal už mnoho krát, ale iba v sebaobrane, alebo pri ochrane druhých. Tentoraz to však bolo iné. Vôbec necítil, že by to, čo sa chystal vykonať bolo správne. Niečo mu našepkávala, aby to spravil, no jeho osobnosti sa to priečilo. Nebol však čas na premýšľanie. Rytier padol na zem a démon sa ho chystal kruto zabiť. Hlasy sa mu ozývali v hlave, povzbudzujúce ho v tom, čo chcel spraviť. Rywen váhal, nevedel, čo má spraviť. Napriahol ruku namierenú na démona a dokončoval zaklínadlo. V tom do jeho zorného poľa prišla bytosť, nádherná a nedotknutá okolitým chaosom. Bola stelesnením života a nádeje. Vtedy sa prebral a uvedomil si svoju chybu. Kúzlo však už nedokázal zastaviť, mohol ho však obrátiť inam. A on vedel kam. Prudko sa otočil, práve vtedy, keď mu z ruky vyšľahol smrtiaci blesk. Šedý čarodej, ktorého zasiahol len neveriacky prizeral a v očiach sa mu zrkadlila hrôza a odmietnutie, spolu s bleskom. Ozval sa ohlušujúci hrom sprevádzaný desivým výkrikom. Svet sa konečne zmenil do normálneho stavu, plamene zmizli, strecha sa vrátila na svoje miesto, podlaha a steny už neboli ďalej poznamenané zubom času. V hlave mu stále treštilo a bolo ťažké sa sústrediť na niečo iné. Čarodej sa musel dostať veľmi hlboko do jeho mysle, aby ju dokázal takto dokonale zmiasť. V súboji si toho nedokázal všimnúť a tak sa mu takmer podarilo Rywena ovládnuť.

Dargon práve porazil zručného mestského gardistu v tuhom rytierskom súboji, keď sa sálou rozoznel ohromný hrom. Obrátil sa uvidel Rywena, ako kúzlom zneškodnil Šedého stojaceho na vrchole schodov. Vyzeralo, že bol naozaj škaredo zranený, no ešte sa hýbal. Uvidel aj Arvien, ktorá sa vynorila spoza políc a chystali sa spoločne zaútočiť na osamoteného mága uprostred hlavnej sály Sovej pevnosti. Ten vypadal dosť vyčerpane, ale určite mal ešte mnoho trikov v rukáve, nechcel ho teda preceňovať.

„Blázni, hlupáci. Neviete, čo ste zavinili. Hnev Šedých Hávov vás dostihne. Nemám na vás čas, ale sľubujem vám, že sa ešte stretneme. Bude dobré, ak sa zašijete niekam pekne hlboko. Inak budete ľutovať, že ste sa narodili,“ prehlásil Šedý Háv nahnevane. Vtedy sien oslnil záblesk bieleho svetla, po ktorom zmizol. Zmizol aj druhý šedý čarodej, ležiaci hore na balkóne a dokonca aj mŕtvola ich kolegu ležiaca medzi policami.

„No, to by sme mali,“ skonštatoval Rywen.

„Veru hej, niekoľko gardistov v bezvedomí a nejakých fanatických čarodejov na krku,“ dodala Arvien.

„Čo to robíš?“ spýtal sa prekvapení polelf, keď uvidel, ako Dargon pomáha zo zeme zraneným strážcom.

„Nie sú nebezpečný,“ bolo jediné čo sa dozvedel od hraničiara. Rywen si všimol, že strážcovia sa začali preberať, akoby sa práve zobudili z nejakého sna. V prípade dvoch, ktorých Rywen uspal kúzlom, to bola aj pravda. Jeden z nich, ktorý vyzeral ako ich veliteľ sa začal pýtať, čo sa to deje. Rywen s Dargonom im všetko postupne opísali. Rywen išiel pomôcť mníchovi, ktorí ešte stále ležal na schodoch. Nemal nijaké vážne poranenia a vyzeral v poriadku, bol však riadne vystrašení.

„Boli sme asi očarovaní. Tí čarodejovia k nám prišli a ukázali nám povolenie od ich majstra. Mali vraj prevziať vládu nad celým mestom aj Sovou Pevnosťou. Nemali sme sa im stavať do cesty, len plniť ich príkazy. Keď nám však rozkázali zadržať všetkých mníchov z knižnice, odmietli sme, dožadovali sme vysvetlenie. Namiesto toho na nás uvrhli nejaké zaklínadla a potom si už nič nepamätám,“ vysvetlil veliteľ gardistov. Do rozhovoru sa zaplietol mních:

„Viem čo chceli, aj to dostali. Vzali si knihu, ktorá opisuje miesto, kde sa nachádza Iliadorova hrobka. Nechceli sme im ju vydať ako kážu naše pravidlá, nik si nesmie vziať knihu zo Sovej pevnosti, môže však zažiadať o jej skopírovanie. Oni však nemali čas a naliehali na nás. Hrozili, že zatvoria knižnicu, čo aj spravili. Ani potom sme im nechceli vydať tú knihu, pretože by jej obsah zneužili. Nakoniec nás zatkli a zvyšných mníchov odviedli do Delarysu. Mne sa podarilo ukryť, ale našli ma. Keby ste neboli prišli, určite by som zle dopadol, za to vám ďakujem.“
Rywen začínal chápať čoraz menej.

„To urobili toľko rozruchu, kvôli jednej knihe?“ začudoval sa.

„Nie je to obyčajná kniha. Pojednáva o živote a skutkoch Iliadora Veľkého, najväčšieho arcimága. Sú v nej informácie, ktoré by mohli zneužiť čarodejovia túžiaci odhaliť jeho tajomstvá. Zanechal po sebe totiž veľmi mocné dedičstvo, artefakty obrovskej moci, ktoré by v zlých rukách mohli napáchať nesmierne škody,“ vysvetlil mních. Rywen samozrejme poznal legendu o Iliadorovi Veľkom, zakladateľovi Alderonu, Mesta Mágov, najväčšieho mága, ktorý kedy chodil po Kráľovstvách. Narodil sa v Delaryse, kde je miestnym hrdinom, ale miesto jeho posledného odpočinku je neznáme. Povráva sa, že v jeho hrobe sa ukrývajú úchvatné poklady, ktoré nazbieral alebo vytvoril za svojho života. Niet divu, že Šedé Hávy tak túžia po jeho artefaktoch.

„V tom prípade pôjdem do Delarysu. Musím ich zastaviť, skôr než stihnú napáchať nejaké škody. Pokiaľ boli toto všetko schopní kvôli jednej knihe, čo potom spravia neskôr,“ prehlásil Rywen.

„Myslel som si, že idú po knihe, ktorú ste mi dali vy,“ zauvažoval zaujato.

„Tú mi skutočne Vrchný knihovník nakázal dať vám. V nej je však opísaný ten váš amulet. Chceli sme vám pomôcť ešte predtým, ako nás úplne zrušia. Našou úlohou je pomáhať každému, kto túži po obohatení sa,“ odvetil mu mních.

„Oni si ju však zobrali, takže si ju musím vziať naspäť,“ skonštatoval znova Rywen.

„Ďakujem vám ešte raz. Dúfam, že sa ti podarí oslobodiť mojich bratov. Teraz budem musieť dať do poriadku túto knižnicu, narobili ste tu riadnu paseku.“

Rywen, Dargon a Arvien sa rozlúčili s mníchom a za sprievodu mestskej gardy opustili Soviu pevnosť.

Hostinec U veselého džbánku praskal pod návalom hostí, ktorí prišli zapiť tento nádherný deň. V hostinci to žilo ako za starých čias, veselí pijani si spievali oslavné pesničky, tí odvážnejší aj tancovali aj po stoloch. Všetci pili a spievali od radosti, víno a pivo tiekli doslova potokom a stoly praskali pod návalom jedál, ktoré v okamihu mizli v rukách hladných tanečníkov. Avšak hrdinovia dnešného dňa si oslavovali po svojom. Arvien, Dargon a Rywen si našli pomerne tiché miesto v rohu hostinca U veselého džbánku. Pomerne tichom preto, že hoci bolo v najodľahlejšom rohu, hučanie alkoholom nabudených k nim stále doliehalo s nestíšenou intenzitou. Do spevu im ale nebolo, boli totiž príliš vyčerpaní zo súboja a s pretrpenej bolesti, spôsobenou mocou Šedých Hávov. Ticho teda popíjali víno nevalnej kvality a mlčky sa prizerali šantiacim opilcom. Rywen sa len placho usmieval, pretože sa radoval spolu s mešťanmi, ale únava mu nedovoľovala hlbší prejav radosti. Mal dokonca o dôvod viac, pretože takmer prišiel o život a len tak tak ušiel smrti. Dargon sa tiež radoval, ale nedával to najavo. Život mu uštedril mnohé rany, bol samotárom a radovanie sa s cudzími ľuďmi ho moc nelákalo. Arvien zase pripadal ľudský spôsob oslavovania moc hlučný a chaotický. Bola zvyknutá skôr na elegantné tance a príjemnú elfiu hudbu, ktorá sa niesla lesom pri oslavách v Rialone. Vyberané jedlá z toho najlepšieho, čo les dokázal dať, pramenitá vodu a ovocné šťavy si obľúbila a nemohla sa diviť pre ňu prostým jedlám ľudí. Rywen si o nej nahlas pomyslel, že je prieberčivá a príliš fajnová, čo ju vytočilo a začala sa s ním hádať. Dargon sa ich hádke len ticho prizeral. Potom to Rywen nevydržal a radšej odišiel na čerstvý vzduch von z hostinca. Vyšiel pred hostinec a rozhliadol sa vôkol seba Doliehala k nemu veselá hudba z hostinca a aj z okolia, všetci sa radovali a veselili. No on nemal na oslavu náladu. V hlave mu stále vírili pochmúrne myšlienky, ktorých sa nemohol zbaviť. Pred ním sa objavoval obraz rodného mesta pohlteného plameňmi a vraždiace monštrum v podobe elfa s pokožkou čiernou ako obsidián. Myslel na utrpenie a beznádej, ktorú prežíval, keď ho očaroval Šedý Háv. Snažil sa vytriasť tie pocity a myšlienky z hlavy, keď tu zrazu z hostinca niekto vyšiel. Bola to Arvien v prostom oblečení, ktoré nahradilo bojové elfské oblečenie, v ktorom ju väčšinou videl. Pristúpila k nemu a po chvíli ticha sa rozhovorila:

„Nenávidím čarodejov.“ Začala nie zrovna povzbudzujúcou úvodnou vetou, pretože on patril práve k praktikantom magického umenia. Bol radšej ticho, aby náhodou nejakým spôsobom neurazil nepredvídateľnú elfku.

„Stále niečo ukrývajú a syslia, doslova sa vyžívajú vo svojej tajomnosti,“ dodala po chvíli.

„To len preto, lebo ostatní by nedokázali pochopiť schopnosti a vedomosti, ktorými oplývajú,“ odvetil jej na to Rywen, očakávajúc nejakú spŕšku urážlivých slov na jeho osobu. Už dlho si z toho nič nerobil, z úst prostých ľudí ich počúval neustále, ale od elfky, príslušníčky vznešenej rasy, očakával odlišný prístup. Ona však bola úplne iná, ako elfovia, ktorých doposiaľ poznal. Živelná a búrlivá, ako letná búrka, prinášajúca nečakané zrážky a chladný vietor. Nikdy človek nevedel, kedy príde, zasiahnuť mohla kedykoľvek a na to najcitlivejšie miesto, bez ohľadu na následky, niekedy blahodárna, inokedy ničivá. Ako príroda sama.

„Možno preto môj brat odišiel sem. Považoval váš spôsob myslenia za fascinujúci. Nechápala som ho.“

„Tvoj brat sa volá Erliam?“ spýtal sa opatrne polelf. Prikývla mu na súhlas, stále sa dívajúc na hviezdy. Zvláštne, pomyslel si Rywen. Teraz sa mu zdala kľudná a vľúdna. Otvorene hovorila o svojich osobných veciach, inokedy by ho len hrubo odohnala. Mal sa o nej ešte veľa čo učiť.

„Ja som tiež zdedila dedičstvo ovládania Umenia po mojich rodičoch. Vybrala som si však odlišnú cestu, s ktorou Erliam nikdy nesúhlasil. Tvrdil, že je príliš konvenčná a agresívna. Nedokázal pochopiť krásu a dokonalosť boja a ja som nedokázala pochopiť jeho uchvátenie tradičnou mágiou našich predkov. Vždy som bola tá neposedná a vytvárala som len problémy. On je mojím pravým opakom a neustále ma musel ťahať z nepríjemností,“ rozhovorila sa celkom úprimne Arvien, čím bol Rywen celkom zaskočení.
„Možno mám s tvojím bratom niečo spoločné. Tiež som zvedavý a rád objavujem nové veci.“

„A práve to ťa priviedlo do problémov, rovnako ako jeho. Teraz som ja tá, čo musí ťahať brata z nepríjemností. Len dúfam, že nebudú až príliš veľké.“

„Čo sa vlastne stalo s tvojim bratom?“ opýtal sa po okamihu mlčania Rywen.

„Odišiel do Jastrabieho údolia, aby sa od vás priučil a aby on priučil niečomu vás. Neviem, čo sa s ním stalo, ale zmenil sa. A to sa mi neľúbi. Inokedy sa pravidelne hlásil, prišiel do Rialonu a pobudol s nami nejaký čas, len aby znova odišiel. Tentoraz sa neozval veľmi dlho a nič o sebe nedal vedieť. Musia za tým byť tie Šedé Hávy,“ odpovedala mu elfka.

„Pôjdem do Delarysu, môžeš sa pridať ku mne, ak chceš,“ dodal mág. Už, už čakal, že sa na neho elfka pohŕdavo otočí a urazí sa, ale ona mu prikývla.

„Chcela som sa sama ponúknuť. Zdá sa, že si schopný čarodej, ale pri boji potrebuješ viac než len svoje čary,“ povedala mu na to Arvien, otáčajúc sa na neho s hravým úsmevom na tvári. Rywen jej chcel odvetiť, že sa o seba dokáže postarať sám, ale človek, v jeho prípade polefl, je tvor spoločenský.

„Nikdy nevieš, kedy sa ti bude hodiť ostrá čepeľ alebo pevný luk,“ dodal Dargon, ktorý sa k nim pridal.

„Veru nie,“ odvetil mu na to Rywen.

„Tie Šedé Hávy určite niečo chystajú, to som si istý,“ začal Rywen.

„A my sme pravdepodobne jediný v Anrothe, čo ich môžu zastaviť,“ dodala Arvien. Spoločne sa zadívali na hviezdami posiatu oblohu. Možno to bol ich spoločný boj proti Šedým Hávom, možno náhodný incident pred radnicou. Možno niečo úplne iné. Ale určite ich to spojilo. Tri rôzne cesty osudu sa stretli na jednej križovatke. Ich cesty sa spojili a ani bohovia nevedia, či sa niekedy rozídu.