Cesta ohňom - 16. Kapitola: V oku búrky

Mravčanie. Neprestávajúce mravčanie po celom tele. Vlnenie vzduchu ako za parného letného dňa, ale všade vládol chlad ako vo vlhkom podzemí. Končeky prstov sa len tak triasli, akoby boli zasiahnuté elektrickým výbojom. Ťažký, hustý vzduch, ktorý sa namáhavo vdychoval. Neustály bzučavý zvuk, ale tak nízky, až z neho bolela hlava. To všetko cítil Rosax, keď sa prebral z bezvedomia. Keď otvoril oči, zalialo ho farebné svetlo a na okamih ho úplne oslepilo.

Keď sa jeho zrak prispôsobil svetlu, uvidel niečo, čo by radšej nebol nikdy uzrel. Nachádzal sa v podzemí Lotosovej veže, o tom nebolo žiadnych pochýb, v obrovskej rozľahlej sieni, ktorej strop tvorila kamenná klenba kvapľov. Kruhový pôdorys ohraničovali vysoké stĺpy, ktoré rovnako ako aj studená podlaha, boli popísané magickými symbolmi a runami.

Pri stĺpoch videl ostatných preživších čarodejov, ktorý pred chvíľou bojovali po jeho boku. Vedľa nich stáli čarodejovia Šedých Hávov. Nikto z nich sa ani nepohol. Skúsil sa pohnúť, ale zistil, že ho drží nejaké mocné kúzlo. Chcel ho zlomiť, ale odrazu ho zalial pot a zahmlelo sa mu pred očami, v hlave mu neuveriteľne treštilo. Uvedomil si, že má na krku nejaký náramok, skôr obojok z chladného kovu. Dobre vedel, čo to je – olebedra, antimagický obojok, ktorý zamedzoval komukoľvek použiť jeho magické schopnosti. Rozhliadal sa teda ďalej.

Uprostred bol do podlahy vyrytý zložitý kruh, zložený z mnohých ďalších obrazcov. Teraz z neho vyžarovala bledomodrá žiara, rovnako ako zo symbolov všade po sieni. Na okrajoch toho kruhu stáli oproti sebe čarodejovia v šedých rúchach a divoko zaklínali. Uprostred kruhu stál čarodej s maskou na hlave, s maskou, ktorú už niekedy videl, ale nevedel si spomenúť kde. Na rozdiel od ostatných šedých, tento mal na sebe oblečenú bohato zdobenú róbu. Predmet, ktorý zvieral obidvoma rukami, však veľmi dobre poznal. Iliadorova palica. Takže Galedus ju nakoniec dostal, vzdychol si v duchu.

Pozrel sa doľava, kde mal však výhľad zastretý stĺpom. Uzrel však niečo, čo naplnilo jeho najhoršie obavy. Na okraji siene sa vlnil a zvíjal vír mliečne bieleho svetla, obklopeného modrou žiarou, osvetľujúcou miestnosť. Vír sa menil, zväčšoval a zmenšoval, zrýchľoval a upokojoval. Sršali z neho blesky, vyšľahovali plamene, ale všetko sa zastavovalo o neviditeľnú stenu. Magické žriedlo sa pokúšalo prelomiť bariéru a vytrysknúť do tohto sveta. Surová, nespútaná magická energia, ktorá by dokázala zničiť všetko v dosahu.

A mág uprostred čarodejníckeho kruhu s Iliadorovou palicou, jediným kľúčom k zámku, pútajúceho žriedlo, sa ho snažil vyslobodiť. A on nemohol robiť vôbec nič, len nečinne prihliadať na ten rituál, ktorý ich všetkých zahubí. Keby len Galedus a ostatní čarodejovia neboli takí slepí. Moc ich úplne zaslepila, nevidia následky. Teraz sa jeho nádeje upierali k mladému polelfiemu čarodejovi. Len ten jediný je schopní šialeného Galeda zastaviť.



Šedé Hávy strážiace pred Lotosovou vežou si vydýchli. Mnoho ich dobrých priateľov dnes padlo, ale nakoniec sa im podarilo odporcov zastaviť. Nik sa im teraz nemohol postaviť. A keď získajú moc žriedla, tak aj najmocnejší čarodeji sveta sa sklonia pred nimi, Šedými Hávmi. Ich bláhové myšlienky sa však vytratili, keď zbadali v diaľke pohyb. V šere a v daždi nedokázali rozoznať, čo to bolo, ale všetci štyria, ktorí boli na stráži pred vchodom do veže spozorneli.

Spočiatku to vyzeralo ako mrak, ale letel nejako príliš nízko. V tom však z neba vyšľahol blesk a zasiahol presne do stredu, medzi nich štyroch. Výboj sa rozštiepil na päť, každý zasahujúc jedného z čarodejov, jeden bránu do veže.

Čarodejovia to ustáli vďaka svojim ochranám, ale brána sa roztrieštila na márne kúsky. Neuvedomili si ani ako, ale približujúci sa mrak bol náhle až u nich a celý ich pohltil. Snažili sa ho zahnať kúzlami, no ani jedno nefungovalo. Jeden sa navrhol, že privolá posily, ale jeho teleportačné kúzlo zlyhalo. Všetci boli zmätení, odtrhnutí od seba magickým mrakom. Poslal teda telepatickú správu jednému z čarodejov dole v útrobách veže. A práve vtedy sa mrak stratil a oni zostali obkľúčení množstvom mágov. Boli to tí, ktorí mali byť uväznení v útrobách Žraločej veže, čarodejovia lapení za porušovanie ich zákonov. Bitka o Lotosovú vežu sa ešte vôbec neskončila.



Rosax uvidel náhle zmenu v správaní sa Šedých Hávov. Niektorí sa odtrhli od skupiny a zamierili niekam preč. Odrazu miestnosťou otriasol menší záchvev a na čarodejnícky kruh sa zosypala smietka zo stropu, ktorá sa však stratila v moci kúzla, ktoré mágovia vyvolávali. Predsa len rituál zaberá nejaký čas. Pevne dúfal, že to Rywen aj s ostatnými stihnú, než bude príliš neskoro.



Iskry a výbuchu opäť otriasli nádvorím Lotosovej Veže, ako sa do seba s vervou pustili čarodejovia. Šedé Hávy vybiehali z útrob veže na pomoc svojim kolegom a už z diaľky kričali kliatby a zaklínadlá. Mnoho čarodejov bolo vyčerpaných z predošlého boja a boli prekvapení náhlym prudkým útokom zo strany svojich bývalých väzňov. Tí sa im prišli pomstiť za tie muky v Žraločej veži. Rywen sa spojil mysľami s ostatnými mágmi a navzájom koordinovali svoje útoky. Tento krát bola výhoda organizácie na ich strane, pretože zmätené Šedé Hávy sa nedokázali zreorganizovať.

Arvien so svojou šabľou urputne bojovala s čarodejmi a roztínala ich magické štíti, jej čepeľ sa hladovo zarezávala do ich tiel. Dargon so svojou neomylnou muškou zasahoval nekrytých čarodejov a ani tí dlho neodolávali a padali ako hrušky, prešpikovaní šípmi. Vizira sa držala v ústraní a len občas so svojou paličkou odklonila magický útok mierení na ňu, alebo na čarodeja v jej blízkosti. Ale Šedé Hávy mali stále plné vrecká trikov. Odrazili prvotný prekvapivý útok a zmobilizovali svoje sily. Opevnili sa mohutnou bariérou, žiariacou magickými obrazcami a symbolmi, pred zničenou bránou do veže a zaštítili tak aj ju. Útoky odboja sa zastavovali o tú antimagickú stenu, ktorá pohlcovala všetky ich kúzla.

Va’hael vedel, že nemajú veľa času a Šedé Hávy ich chcú len čo najviac zdržať, než bude žriedlo odpútané. Zatvoril teda oči a dal sa do spevavého odriekania. Jeho hlas náhle zhrubol a zosilnel. Ako ozvena v jaskyni sa jeho hlas šíril a otriasal okolím. Skala pred ním sa začala meniť, otriasať a drobiť. Zväčšovala sa a naberala obrysy veľkého kamenného obra. Keď druid otvoril oči, uzrel pred sebou asi päťmetrovú bytosť z kamenia a hliny, občas z nej vytŕčal nejaký ten korienok či rastlina. Mal ohromné päste z dlažobných kameňov, ktoré by určite rozdrvili čokoľvek, čo príde tomu obrovi pod ruku. Va’hael elementálovi zeme vysvetlil, prečo ho vyvolal. Duch to pochopil a vďačne sa vydal druidovi jeho žiadosť splniť. Nemieril nikam inam, než do prostred boja.

Arvien sa ocitla v úzkych, keď ju jeden z šedých čarodejov zasiahol pletencov bleskov. Zostali jej po tom nepekné spáleniny a cítila sa oslabená. Šedý Háv sa ako hladný sup pred ňou zniesol, chystajúc sa doraziť ju ako nevládne zviera. Rozhodla sa ho seknúť šabľou do brucha a odhaliť tak jeho vnútornosti, no on bol rýchlejší a z ruky mu vyšľahol ďalší pletenec žiariacich výbojov. Arvien spadla zbraň na zem a bezvládne si držala popálenú ruku. Keď sa k nej Šedý Háv približoval, Dargonov šíp mu neomylne mieril na spánok, no čarodej ho mávnutím ruky odkolnil neškodne na stranu.

Teraz ju už nemal kto zachrániť, všetci jej priatelia bojovali o prežitie, avšak príliš ďaleko od nej. Vysilená a zranená sa však nehodlal tak vzdať. S posledných síl hrabla až na dno svojich zostávajúcich síl a prinútila sa prudko vstať. Rukou vystrela k čarodejovi v šedom, ktorý bol tým nečakaným pohybom zaskočený. Schytila ho za vystretú ruku, v ktorej sa zhromažďovali ďalšie výboje, ktorými ju chcel dokončiť. Kúzlo zlyhalo, ale dokázal ustrážiť uvoľnenú energiu, ktorá tak neškodne vysyčala do priestoru.

Nedokázal však už zadržať elfku, ktorej zafírovo modré oči sálali smrteľným chladom. Akonáhle ho schytila, čas sa akoby zastavil. Tak sa to teda zdalo Arvien a tomu čarodejovi. Existuje obor drudizmu, ktorý sa zaoberá prácou s energiou života, z energiou, ktorá preteká každým organizmom ako jeho vlastná krv. Druidi a liečitelia pracujú s touto a pomocou nej zacelujú rany a liečia choroby. Tak isto však môžu ten proces obrátiť. Druidi ju však používajú len v krajných prípadoch a v mnohých kráľovstvách je použitie takej mágie trestané upálením na hranici.

Teraz však Arvien nemala čo stratiť. Cítila bohatú zásobu energie, ktorej bol mág doslova presýtený. Ako sa ho dotkla, dokonca uvidela dráhy v jeho tele, ktorými preteká ako bystrá rieka. Medzi nimi sa prepletala aj iná, magická energia. Arvien siahla po svojich schopnostiach a začala tú energiu doslova nasávať do seba. Tá sa ako rieka do nej prelievala a opúšťala telo Šedého Háva. Ten len s hrôzou sledoval, ako ho opúšťa život.

Keď elfka skončila, cítila sa plná energie. A aj bola. Menšie rany sa jej zahojili a spáleniny sa zhojili. Oči sa jej premenili a teraz žiarili nadprirodzenou žiarou, bez viečok. Cítila sa ako znovuzrodená, plná vášne. A túžbe. Túžbe po krvi čarodejov. Trvalo to len okamih, ale za ten čas stihla čarodeja obrať o všetky jeho zásoby energie. Šedý Háv vybledol a zoschnutá koža mu bezvládne visela už len na vystúpených kotiach. Mladý čarodej sa behom niekoľkých sekúnd premenil na mŕtvolne bledého starca. Mŕtveho.

Arvien sa odrazu zdalo všetko akoby spomalené. Pohyby ostatných jej pripadali príliš pomalé. Zodvihla svoju zbraň a vrhla sa opäť do boja. Ostatným pripadala ako rozmazaná šmuha, čarodejovia ani nevedeli, odkiaľ prišla ich smrť. Arvien bola rýchlejšia a smrteľnejšia a ozbrojená svojou zakrivenou zbraňou rozsievala zkazu a krájala Šedé Hávy, ako by to boli len handrové bábiky. Ten pocit zadostiučinenia ju opájal, ale vedela, že sa mu nesmie poddať. Tí čarodejovia si zaslúžili svoj osud, preto necítila výčitky, keď ich krájala na márne kúsky neuveriteľne rýchlo za sebou.



Čoraz viac Šedých hávov opúšťalo rituálnu sieň. Dokonca aj Galedus to zbadal, pričom sa pomýlil v zaklínaní a tú pasáž musel odriekať znova. Bolo vidieť, že znervóznel, no nemohol dopustiť, aby rituál zlyhal. Bol príliš blízko, než aby to teraz vzdal. Rosax sa mentálne spojil s ostatnými čarodejmi v miestnosti a spolu hľadali nejaké východisko. Musel predsa existovať spôsob, ako sa z tejto prekérnej situácie dostať.



Čarodejovia boli slabí, niektorí z nich neboli príliš skúsení a tak nedokázali prekonať mocnú mágiu Šedých Hávov. Vtedy sa do boja zapojil kamenný gigant, svojimi krokmi otriasal celou horou a spolu s hrmením vytváral zvláštnu rytmickú symfóniu. Jeden úder jeho pästí síce bariéra ustála, ale stálo to všetko úsilie šedých čarodejov. Druhýkrát trochu povolila a prehla sa pod náporom ducha zeme. Odrazu sa spoza ich pozícií vynorili ďalší čarodejovia v šedom a začali na nich útočiť zo všetkých strán. Opäť sa rozpútal magický chaos a búrka zúriaca nad nimi zosilnela.

Tretí úder už bariéra nevydržala a poddala. Obor pochoval niekoľko čarodejov svojimi mohutnými päsťami a napriahoval sa k ďalšiemu úderu. Jeden z čarodejov bol však rýchlejší a zakúzlil po ňom ohnivé zaklínadlo. To však na kamenného obra nemalo žiadny účinok a obor svojimi veľkými končatinami, hrubými ako dva statné duby, odhadzoval čarodejov do všetkých strán. Väčšina kúziel zoslaných na neho nemalo žiadny alebo len malý účinok. Rywen nezaváhal.

Akonáhle sa otvoril priestor pred vchodom do veže, zvolal svojich priateľov aj mágov a rozbehli sa k nemu. Obrovský elementál kryl ich postup. Nanešťastie jeden z šedých čarodejov zoslal obzvlášť silné kúzlo. Ráz sily preťal ducha zeme ako čepeľ, rozpoľujúc ho na dve polovice presne v strede jeho tela. Mocný živel sa premenil na horu kamenia a zeminy, len čo obidve polovice spadli na zem. Va’hael sa mu v duchu poďakoval. Vedel, že mu nič nie je, duchov živlov nejde predsa len tak ľahko zničiť. Veľmi im pomohol, pretože sa teraz rútili schodmi dolu do podzemia veže.

Zastihli ich však ďalší čarodejovia. Rywen so zbytkom pokračoval ďalej, zatiaľ čo ostatní mágovia sa postavili prichádzajúcim Šedým Hávom.

Pokračovali dolu točitým schodiskom a za sebou zanechávali súperiacich čarodejov. Pokiaľ mali nejakú nádej na víťazstvo, bolo to teraz. Ich nádeje však čoskoro pohasli, keď vtrhli do siene pod Lotosovou vežou. Obrovská kruhová hala lemovaná stĺpmi, na konci ktorej pulzovalo ešte stále spútané žriedlo. Rywen cítil energiu, vychádzajúcu z neho, tú nezmiernu moc, ktorá prestupovala každou čiastočkou jeho tela, ale bola silnejšia než inokedy, omnoho silnejšia, než si kedy dokázal predstaviť. Mágia prúdiaca v jeho žilách sa zobudila, akoby dostala nejaký šok, vrela v ňom.

Taký pociť Rywen ešte nikdy nezažil, ten pocit nezmiernej moci. Vychladol však, keď uzrel kruh čarodejov vykonávajúcich uprostred siene rituál. Bez pochýb sa snažili odpečatiť Iliadorove kúzla pútajúce magické žriedlo. V tom zbadal pred nimi, mimo kruhu, Šedého Háva v bohato zdobenej róbe, zahaleného kutňou a maskou. V rukách zvieral Iliadorovu palicu, ktorej drahokamy teraz žiarili jasným modrým svetlom.

„Vitajte a hlavne ty Rywen, som rád, že ste sa prišli pozrieť na okamih môjho triumfu,“ privítal ich Rywenovi aj ostatným známy hlas. Rywen už mal slová kúzla na jazyku a svoju palicu namierenú presne na Galedovu hlavu, keď odrazu vodca šedých hávov udrel palicou smerom k nim. Vlna energie zasiahla všetkých, ktorý stáli v tej chvíli pri vchode do haly.

Niekoľko mágov aj samotní veľký bojovník. Rywen sa nedokázal ani pohnúť, v hlave mu zapišťalo a ucítil ako jeho vedomie i telo spútala neviditeľná sila. Nezmohol sa ani na najmenší odpor, tá moc bola jednoducho prisilná.

„Akýkoľvek odpor je zbytočný. Vy aj váš úbohý odboj predstavujete len drobné zdržanie. Je škoda, koľko múdrych, uznávaných mágov a osôb, nedokáže pochopiť naše úmysly,“ pokračoval vo svojom monológu Galedus, skrytý za maskou.

„Chceš povedať tvoje úmysly,“ ozval sa odrazu Rosax, spútaný v rohu miestnosti. Galedus otočil prudko hlavu smerom k nemu a ďalšie slová sa mágovi zasekli v hrdle.

„Keď budem chcieť počuť tvoj názor, tak ťa o to požiadam,“ riekol zdvorilo Galedus. Obrátil sa smerom k nim.

„Robíš veľkú chybu,“ povedal starší mohutný bojovník.

„Ale Cedric, stále nechápeš o čo sa snažím. Vy a ten váš úbohý systém Správcov bol už zastaraný. Tento svet potrebuje novú silu, potrebuje ukázať, kam treba napredovať. My by sme vám tú cestu ukázali,“ odvetil mu na to mág.

„Cestu násilia a devastovania,“ doplnila ho mladá žena, doteraz stojaca v úzadí.

„Lilian. Ty by si ma mala najviac chápať. Poznáš to lepšie ako ja, tú špinu, zradu, klamstvo. Toho všetkého by som sa zbavil, nastolím tu nový, lepší svet bez vrážd, klamstiev a faloše,“ odvetil Galedus.

„Kde vlastne berieš tu drzosť, brať si na seba róbu Správcu?“ vyhŕkol na neho Cedric „Zradil si naše princípy a všetko, čo predstavujeme,“ pokračoval ďalej statný muž.

„Správcovia už viac nie sú. Od okamihu, keď som ich rozpustil, som sa stal pánom mesta ja. Ani Alistrus Múdry ma nedokázal zastaviť. Ten hlúpy arcimág nemá ani toľko odvahy aby sa tu ukázal a zastavil ma. Róbu Správcov nosím ako moju hodnosť, jediného, kto má právo rozhodovať o veciach mesta. A čoskoro, keď budem mať moc žriedla vo svojich rukách, aj o veciach všetkých kráľovstiev a celého sveta.“

„Si šialený,“ pokrútila hlavou Lilian.

„Nedokážeš to,“ ozval sa zrazu Rywen. Galedusovu tvár nevidel, ale očividne bol na nej prekvapený výraz. Spýtal sa:

„Čo nedokážem?“

„Spútať moc žriedla,“ odpovedal mu stručne Rywen.

„Prečo si to myslíš, ty kúzelníček?“

„Pretože jeden z tvojich radov, ten, o ktorom si si myslel, že je tvoj najvernejší čarodej ťa zradil.“

„O čom to hovoríš?“

„O Akrylskom kameni, ktorý chceš nabiť mocou žriedla. Ten, ktorý sa vydával za elfa Erliama, bol v skutočnosti temný elf. Vymenil Akrylský kameň za falošný a ten pravý použil, aby vysal moc z uväznených čarodejov. Urobíš veľkú chybu, keď sa pokúsiš žriedlo odpútať,“ vysvetlil všetko polelf.

„Klameš, snažíš sa ma len zastaviť tvojimi úbohými klamstvami. Ale ja som ťa prekukol, mňa nedostaneš planými hrozbami. Možno si chceš tým niečo dokázať, chceš ma oklamať tak ako ja teba, ale to sa nestane. Teraz ma ospravedlňte, idem totiž odpečatiť jedno žriedlo,“ povedal a otočil sa, aby šiel dokončiť rituál. V tom Liliana zašeptala, tak, že to ledva počul Rywen stojaci vedľa nej: „Teraz!“ a zo stĺpov sa ticho ako netopiere zniesli čierne postavy s lesknúcimi sa dýkami v rukách. Doteraz sa skrývali v tieňoch a čakali na vhodnú chvíľu. Štyria leteli priamo na Galeda, ďalší štyria sa spustili na zostávajúce Šedé Hávy stojace pri okrajoch.

Galedus vystrelil ruku do vzduchu a niečo v nej akoby lapil. Zabijaci sa v prostred letu zastavili vo vzduchu a zostali tam nehybne visieť ako muchy lapené do siete. Galedus stlačil ruku v päsť a ozvalo sa hlasné chrupnutie. Spustil ruku a čierny zabijaci dopadli na zem, mŕtvy.

„Naozaj úbohý pokus Lilian. Myslela si si, že ma dokážu zastaviť nejakí podradní zabijaci. Tststs,“ pokrútil hlavou veliteľ šedých hávov a pokračoval ďalej.

„Poď sem a bojuj tvárou v tvár ty zbabelec,“ vyhŕkla na neho Arvien. Galedus sa na okamih zastavil.

„Narúšaš krehkú rovnováhu. Čo to nevidíš? Aj samotná príroda sa búri proti tomu, čo sa chystáš urobiť. Prinesieš tomuto svetu len skazu,“ ozval sa Va’hael.

„S vami druidami a Thaladunom si to osobne vyriadim, ale neskôr. Len ma zdržujete a je to nanajvýš smiešne. Nemôžete už nič spraviť. Zaklial som vás na dosť dlho, takže budete spútaný, kým nedokončím rituál,“ prehodil Galedus, nezastavujúc. Jeho kroky duneli sieňou, sprevádzané bzučaním a pulzovaním žriedla a klepkaním Iliadorovej palice o runami posiatu dlažbu. Rywen nevedel, čo spraviť. Kým bol spútaný, nemohol nič vykonať. Rovnako na tom boli všetci ostatní v hale. Boli ďaleko od zbytku čarodejov, bojujúcich nad nimi. A aj keby ich privolal, nestihli by to. Zdalo sa, že situácia je nenávratne stratená. Mohol však urobiť ešte jednu vec, ale nevedel, či by mu vyšla.

„Vyzývam ťa teda na duel,“ riekol Rywen hlasne a jasne, bez náznaku strachu v hlase. Galedus sa zastavil len niekoľko krokov od kruhu. Zaváhal. Duel mágov bola prastará záležitosť, ustanovená už od počiatkov mágie. Odmietnuť výzvu znamenalo stratiť svoje postavenie v očiach ostatných mágov, taký kúzelník stratí rešpekt a je nadosmrti potupený. Duel mágov mal jasné pravidlá: poraziť toho druhého pomocou mágie. Žiadne iné spôsoby neboli dovolené. Víťaz mal potom nad porazením absolútnu moc, mohol ho kľudne aj zabiť, čo sa často krát aj stávalo. Rywen riskoval veľmi veľa, keď vyzýval Galeda, najmocnejšieho zo Šedých Hávov, držiaceho Iliadorovu palicu, artefakt nezmiernej moci. Ale nejako ho musel zastaviť. Možnože ostatní prídu na niečo, kým on bude zápasiť s Galedom.

„Neuveriteľné, kam až ste ochotní zájsť, aby ste ma zdržali. Prímam, Rywen, tvoju výzvu. Ale len preto, aby som ťa naučil, že nie je múdre stavať sa mi do cesty,“ riekol po okamihu najvyšší zo Šedých Hávov.

„Aby to bolo férové, odložím Iliadorovu palicu. Nechcem, aby si niekto myslel, že som ťa porazil len s jej pomocou,“ kývol jednému z jeho čarodejov, ten podišiel k nemu a prevzal artefakt. Mávol gestom a neviditeľné putá z Rywena okamžite opadli. Siahol si na tvár a strhol z nej masku, pod ktorou sa skrývala jeho tvár. Nebola to však vznešená a uhladená tvár Galeda, ktorého poznal. Mal ju plnú vrások a dominoval jej diabolský úškrn. Tvár šialenca.

„Poď, nech to máme čo najskôr za sebou,“ vyzval ho Galedus a postavil sa oproti nemu. V pozadí mal zaklínajúci kruh čarodejov a burácajúce magické žriedlo. Rywen spravil niekoľko krokov vpred a tuho zovrel svoju palicu. Podišli k sebe na vzdialenosť asi jedného metra a zostali stáť. Zatvorili oči. Srdce sa mu prudko rozbúšilo, ale jediným hlbokým nádychom sa upokojil.

Runy na podlahe okolo nich prudšie zažiarili, ako sa v nich zhromažďovala energia. Otvorili oči a nehlasne si kývli. Otočili sa, urobili niekoľko krokov od seba a zastali v bojovom postoji, tvárou k sebe, tak ako to káže tradícia. Spoza Galedovej masky Rywen nedokázal prečítať výraz jeho tváre, to však teraz nebolo podstatné. Rywen pevne sústredil všetky svoje sily. Najskôr sa opevnil čarodejným závojom, ktorý mal odraziť aspoň niektoré z Galedových kúziel. Rovnako aj on vyčaroval okolo seba priehľadnú sféru. Nikto z nich sa ani nepohol, napätie sa dalo krájať.

Stáli proti sebe ako dve sochy, oči zatvorené a plné sústredenia. Hľadali slabinu toho druhého a vyčkávali na pravý okamih. Rywen dýchal zhlboka a uvoľnene, všetky myšlienky poslal preč, nemyslel na súboj, na víťazstvo či prehru. Jeho vedomie napĺňala len jedna vec – sústredenie. Vcítil sa do tohto okamihu, celou svojou bytosťou sa sústredil na prítomnosť.

Všetko alebo nič, víťazstvo alebo smrť. Z ničoho nič Galedus vystrel ruku a k Rywenovi vyšľahla vlna čistej energie, ktorá mala jediný účel, vymazať ho z povrchu zeme. Okamžite zareagoval.

Keď sa vlna prepálila cez jeho ochranné bariéry, vyriekol posledné slová. Vlna mágie zakolísala, otočila sa a zmenila svoju podstatu. Tentoraz sa rútila od Rywena smerom ku Galedovi vlna modrých plameňov, avšak Vodcu Šedých Hávov sa ani nedotkla. Zato prastaré stĺpy a podlaha boli dobiela rozpálené a stúpal z nich dym, potom čo sa nimi prehnala mohutná mágia.

Rywenova palica žiarila jasnými modrými runami. Vyčaroval ďalšie kúzlo. Energia zo sfér v ňom bola prikrmovaná žriedlom. Okolo ruky ,zovretej v päsť, začali praskať výboje energie. Ich počet aj sila sa zvyšovali s každým slovom, ktoré predniesol a jeho hlas naberal na sile, až znel ako hromobitie. Udrel päsťou vpred a výboje sa spojili do jedného mohutného blesku.Prudko a s ohromným buchotom narazil do Galedovho ochranného valu. Zakolísal sa, avšak vydržal.

Rywen sa pevne sústredil a udržiaval blesk, kŕmiac ho svojou silou, znásobenou prítomnosťou magického žriedla. Galedov štít však neslabol, práve naopak, zdalo sa, ako keby sa bleskol živil. Náhle sa blesk zlomil, rozvetvil na kopec menších a otočil sa priamo na svojho zosielateľa. Rywen teraz nečelil len jednému výboju, ale rovno piatim ďalším. Zrušil svoje kúzlo, ale blesky sa na neho rútili v celej svojej sile. Rywen rýchlo zamrmlal zaklínadlo a runy na jeho palici zažiarili. Rozplynul sa vo vzduchu a blesky neškodne nabúrali do zeme, niektoré sa odrazili a vpálili to do stien a stĺpov.

Rywen sa objavil len kúsok vedľa, znavený a zadychčaný. Nemienil sa však vzdať. Zaútočila na neho ďalšia strieborná vlna, ešte silnejšia než predtým a Rywena odhodila dozadu. Hrozilo, že ho roztrhá na kusy, jediné, čo stálo v ceste bola Rywenova magická palica, bľačiaca runami, ktorú držal napriahnutú pred sebou.

Rywen bol naozaj vyčerpaný a ani nedúfal, že porazí tak silného protivníka. Ako mohol len byť taký naivný. V tom pozrel na Rosaxa a ich pohľady sa streli. Starší mág vrýval svoj pohľad na neho a jeho oči ho povzbudzovali. Pohliadol na čarodejov a čarodejky, stojace spútané pri vchode do siene a po jej okraji. Všetci upierali zrak na neho, na ich jedinú nádej. Rovnako aj jeho priatelia, hraničiar Dargon, alchymistka Vizira, druid Va’hael a elfka Arvien. Tí všetci mu verili. A on ich nehodlal sklamať.

Zavrel oči a vo svojej mysli hľadal spôsob, ako Galeda poraziť. Dlho sa sústredil, nevšímal si ani burácajúceho žriedla, ani odriekavajúcich mágov, ani Galeda, úporne sa snažiaceho sa vrhnúť všetku svoju moc na jedného úbohého mága, krčiaceho sa pred ním vo víre mágie. Keď Rywen otvoril oči, bľačali v nich nenávisť a odhodlanie. Oheň v jeho vnútri vzplanul a dral sa na povrch. Búrka, zúriaca vonku, zúrila aj v ňom samom. Nechal sa tým pocitom úplne ovládnuť, jediné, čo zostávalo, bola vôľa prežiť a ničiť.

Spomenul si na jedno náročné kúzlo, ktoré teraz žiarilo v jeho mysli ako jasná pochodeň. Namieril rukou na Galeda a vypustil všetku svoju moc na neho. Galedov magický štít pohltili plamene a onedlho zachvátili aj jeho. Smrtiaca vlna aj tlak sa vytratili rovnako rýchlo, ako sa objavili.

Odrazu všetko vybuchlo v spŕške bielych iskier a plameňov, ktoré zachvátili vodcu Šedých Hávov a ten sa teraz v agónií zmietal na zemi. Rywen vedel, že Galedove mohutné magické ochrany neprekoná a že každé kúzlo pohltia, alebo ho Galedus obráti na neho. Preto sa rozhodol použiť veľmi zákerné kúzlo, ktoré obráti všetky ochrany proti tomu, koho chránia. Kúzlo, ktoré spôsobí, že energia ochranných kúziel zraní svojho zosielateľa. Bolo to však riskantné, pretože sa môže ľahko obrátiť proti tomu, kto ho zoslal. Galedus, spálený vlastnými štítmi sa konečne zotavil a prebodávajúcim pohľadom pozrel na Rywena.

„Je čas to skončiť,“ predral cez zaťaté zuby. Ich pohľady sa stretli a Rywena odhodil dozadu obrovský príval mentálnej sily. Keď sa Galedovi nepodarilo poraziť Rywena kúzlami, pokúsil sa zlomiť jeho myseľ.

Rywen okamžite vystaval svoje mentálne valy, snažiac sa ochrániť svoju dušu pred zákerným vniknutím. Galedusov útok bol ako príval obrovskej vlny, obmývajúcej skalu uprostred mora, ktorou bola Rywenova myseľ. Rywen sa snažil zo všetkých síl, ale jeho myseľ čelila omnoho silnejšiemu protivníkovi, ktorý dobre vedel, kam zasiahnuť.

Blesky zasiahli skalu a rozštiepili ju. Do Rywenovej mysle vbehlo okamžite cudzie vedomie a začalo mu prehľadávať myšlienky, zanechávajúc za sebou len spúšť. Snažil sa ubrániť aspoň to trochu málo z jeho zostávajúceho vedomia, pred tým ničiacim tornádom, riadiacom v jeho duši.

Bolesť prestúpila jeho telo i myseľ a celkom ho pohltila. Hlavou mu hmýrili kruté spomienky na bolestivé časy jeho života: masaker rodného mesta, smrť elfky a rodičov, ktorej nedokázal zabrániť, ohyzdný smiech temného elfa, ....V tom uzrel v pekelnom ohni a čiernote malý záblesk svetla. V tom však ucítil, ako niekto tretí vstúpil do jeho vedomia a postavil sa Galedovej plieniacej mysli. Potom ďalší a ďalší. Ucítil, že sú to priatelia. Bol to Rosax a Zoan a ďalší spútaní a znehybnení čarodejovia. Ich mysle však nedokázal nikto spútať a vďaka spojeniu myslí, ktoré si udržiavali, mu prišli na pomoc.

Divoký netvor, plieniaci jeho myseľ náhle nemal kam zaútočiť, všade sa mu stavali na odpor. Posilovali ho a tak sa zmohol na odpor. Teraz zaútočil on, vrhajúc svoje posledné sily na Galeda. Ten však len zakolísal a opäť sa zahryzol do jeho mysle. Vtom zaútočili mágovia, využívajúc Rywenovu myseľ ako médium medzi nimi a Galedom. Jeho vedomie začalo ustupovať a teraz to bol on, kto sa musel brániť. Z posledných síl však dokázal mágom odolať a vyhnať ich preč, odpájajúc sa od Rywenovej mysle.

„Skončili sme,“ riekol Galedus a kruh energie spútal Rywena na mieste. Zviazal mu ruky aj nohy, umlčal jeho ústa. Galedus vzal Iliadorovu palicu a vykročil pred magické žriedlo, dokončiť rituál odpečatenia. Rywen sa ešte posledný krát zmohol na psychický útok, no Galedova myseľ bola plne sústredená na kúzlenie, takže si ho ani nevšimla a bola tak dobre chránená, ako dajaká pevnosť. Rywen len rezignovane hlesol a s hrôzou v očiach sledoval, ako Galedus dokončuje rituál.

Iliadorova palica sa naplno rozžiarila a Galedove slová sa ozývali celou sieňou. Neviditeľné bariéry, držiace divokú mágiu na uzde, pomaly praskali. Viditeľné trhliny boli vidieť aj na stenách siene a na stĺpoch. Žriedlo sa dralo na povrch. Galedus to vedel a preto neprestávajúc zaklínať, vytiahol z vrecka falošný Akrylský kameň. Tento však nežiaril a Rywen vedel, že nevykazuje ani žiadnu prítomnosť po mágií.

Celá sieň sa začala otriasať. Otrasy boli cítiť v celom meste a mágovia bojujúci pri Lotosovej veži na okamih prestali, snažiac sa udržať rovnováhu. Zo žriedla vystrelil výboj a zasiahol strop. Pečate boli prelomené. Celou miestnosťou prešla magická vlna, odhadzujúc všetko na kraj. Všetci do jedného spadli na zem pod tou silou, zbavení svojich pút. Uvoľnená mágia žriedla zničila všetky zaklínadlá, pútajúce aj chrániace.

To však Galedovi nevadilo, on sa sústredil ďalej na rituál, ktorý bol blízko k ukončeniu. Jeho jediného ohromná vlna nezhodila. Zo žriedla vytryskovala energia na všetky smery, ničiaca stĺpy a steny. Ohromné kusy kameňa padali všade navôkol, sprevádzané výbojmi surovej energie. Galedus otvoril oči, aby sa pozrel na tú nádheru, na tú surovú moc, ktorá ho obklopovala. Načiahol ruku s kameňom a vyriekol dávno zabudnuté slová. Nič sa nestalo.

Žriedlo aj naďalej rástlo a burácalo. Prekvapený tie slová zopakoval, tentoraz zúfalejšie. Znova nič. Zúfalo pohliadol na Rywena a pochopil, že mal celý ten čas pravdu. Nie, to nemohla byť pravda. Všetko je zle, takto sa to nemalo stať. Jeho plán zlyhal. Všetci boli odsúdení na zánik. Pozrel nahor a uzrel, ako na neho padá veľký kus kameňa. Len zatvoril oči v rezignácií a oddaní sa osudu.



Čarodejovia, bojujúci pri vchode do Lotosovej veže sa do seba pustili, i keď pod nimi zúrilo zemetrasenie a nad nimi búrka. Odrazu všetko ustalo. Vtáky, oblaky, zaklínadlá, prach, to všetko zostalo nehybne visieť vo vzduchu. Nikde nebolo počuť ani najmenší hlas, neozval sa ani najmenší zvuk. Mágovia zostali nehybne stáť uprostred najrozmanitejších póz a ich ruky boli skrútené v nezvyčajných polohách, zastavené uprostred pohybu.

Potom sa ozval prvý zvuk. Ťap, ťap. Niekto kráčal po schodoch vedúcich do veže. Vyšiel až na nádvorie a prešiel rozbitou bránou, nevšímajúc si zápoliacich mágov zastavených uprostred boja. Pokojne kráčal medzi nimi, akoby to robieval denne. Zišiel až po točitom schodisku dolu, do siene so žriedlom. Aj tu bolo všetko ako zamrznuté.

Blesky sršiace nad hlavami kryjúcich sa čarodejov. Padajúce bloky a kamene stojace nehybne medzi stropom a podlahou. Jeden z kameňov bol teraz zastavený tesne nad hlavou mága v pestrofarebnej róbe, zvierajúcom nádherne zdobenú palicu zo slonoviny posiatou drahokamami, a v druhej ruke držiacom malý kus horniny. Dobre si obzrel scénu pred sebou a odfrkol si. Mávol rukou a kameň nad čarodejom uhol do boku.

Vrátil sa naspäť a niečo si zamumlal. Všetci čarodejovia sa odrazu pohli. Nemali sa už viac pred čím kryť, všetko bolo znehybnené. Až na nich a postavy pred nimi. Všetci onemeli od úžasu, keď uvideli, kto to je. Rywen si s údivom premeriaval postavu v dlhej pieskovo žltej róbe s bielym plášťom. Postarší muž mal plešatú hlavu, ale za to dlhú šedivú bradu. Oči mal žlté a hlboké, ukrývajúce obrovskú moc, až musel Rywen uhnúť pohľadom inam. Ďalej mal na sebe muž batoh a opasok s množstvom fľaštičiek a paličiek, akoby sa vracal z dlhej púte.

Niekto odrazu šepol: „Alistrus.“ Arcimág prikývol. Rywen tušil, kto to stál pred ním, ale teraz to vedel naisto. Alistrus Múdry, Arcimág Delarysu. Niekto sa ho na niečo chcel spýtať, ale Alistrus ho predbehol so slovami:

„Teraz nie je čas na zbytočné reči. To žriedlo sa nezapečatí samo a ja potrebujem vašu pomoc.“ Načiahol ruku a do nej mu sama priletela Iliadorova palica.

„Poďte,“ riekol rázne, takže nikto neprotestoval, dokonca ani čarodejovia v šedých hávoch. Galedus bol odklonení nabok tak, aby nezavadzal a všetci sa postavili do polkruhu pred uvoľnené žriedlo zastavené v čase. V strede polkruhu stál Alistrus, pevne zvierajúc Iliadorovu palicu. Zatvoril oči a začal zaklínať. Čas sa opäť vrátil do normálu. Všetkým otriasalo silné zemetrasenie.

Rywen odrazu vedel, čo má robiť, slová rituálu ako keby už vopred poznal, ako by ich mal niekde hlboko v mysli a teraz mu automaticky prichádzali na jazyk. Dokonca vedel, ako usmerniť energiu, kedy ubrať a kedy zase naopak pridať na sile.

Rovnako ako aj on, zaklínali aj ostatní mágovia, či už z odboja, lebo z radov Šedých Hávov. Pribehli aj ostatní, bojujúci doteraz hore a pripojili sa k nim. Všetci teraz vykonávali rituál vedení Alistrusom. Iliadorova palica žiarila najjasnejším svetlom, pohlcujúc všetko ostatné, aj žiaru žriedla. Blesku ustupovali a žriedlo sa upokojovalo. Rywen cítil ako sa energia, prúdiaca ním a desiatkami ďalších mágov, premieňa na pevný obal, škrupinu okolo žriedla.

Trvalo to krátko, no Rywenovi to pripadalo ako hodiny. Napokon všetci vyriekli posledné slová a ochranná pečať bola znova zacelená. Rywen sa cítil vyčerpane, takže si ani neuvedomil, čo práve vykonali. Zhlboka dýchal a snažil sa zotaviť sa. Arvien, Dargon na nich neveriacky hľadeli. K rituálu, ako si všimol, sa pripojili aj Va’hael s Vizirou. Všetci, čo i len trochu ovládali mágiu s k veľkému rituálu pripojili. Všetky pohľady sa teraz obrátili na Alistrusa.

„Tak jest dokonané. Ešteže som prišiel včas, inak by moje milované mesto bolo zrovnané so zemou,“ riekol napokon veľký mág.

„Ďakujem vám všetkým, bez vás by som to nedokázal. Tak ako kedysi Iliador so svojimi žiakmi, tak aj nám sa podarilo zapečatiť žriedlo. Môžete byť na seba hrdý. Je tu ešte jedna vec, ktorú by som chcel pred vami všetkými vykonať,“ obrátil sa smerom ku Galedovi, ktorý sa doteraz krčil v rohu ako vyplašené zviera.

„Previnil si sa voči všetkým zákonom Delarysu. Zajal si bez jasných dôkazov stovky mágov, dokonca si uvrhol do väzenia samotných Správcov. Svojvoľne si sa zmocnil vlády nad mestom a zaútočil si na druidov v Thaladune. Navyše si uvoľnil magické žriedlo a tým ohrozil nielen toto mesto, ale aj celý svet. Ako Arcimág Delarysu, šiesty po Iliadorovi, nesúc jeho bremeno nad ochranou všetkých jeho obyvateľov, ťa ja, Alistrus Múdry, odsudzujem za tieto zločiny. Tvoj trest bude navždy kráčať po tomto svete bez svojej moci ako prostý človek,“ vyriekol svoj rozsudok na čarodejom.

Vyriekol niekoľko slov, ktoré Rywena mrazili až v morku kosti a vietor, alebo sila, sa opreli do Galeda. Ten sa okamžite rozplakal, ako zosypaná troska. Pre mága je strata jeho schopností horšia ako smrť. Rywen mu rozhodne nezávidel. Alistrus sa teraz obrátil smerom k nim.

„Rosax, týmto ťa poverujem nad dočasným vedením Šedých Hávov, kým nezvolím inak. Je tu treba spraviť poriadok. Cedric, Liliana, Malthus, Nira, Jareth, Petron, Cilia, chcem aby sme sa stretli do hodiny na Koncile Správcov. Všetkým ostatným ďakujem za pomoc.

Je mi ľúto, čo sa tu stalo za mojej neprítomnosti, ale okolnosti zavinili, že som nemohol prísť skôr. Teraz je treba veľa vecí dať do poriadku. Vaše činy nebudú zabudnuté. Čo sa týka Šedých Hávov, plnili ste príkazy svojho nadriadeného a rozumiem, že ste sa všetci báli Galedovej moci. Nepotrestám vás, pretože vás ešte potrebujem. Dnes zomrelo zbytočne príliš veľa mágov a potrebujeme každú schopnú silu, aby sa táto krajina dostala z Galedovho úpadku. No nezabúdajte na Galedovu chybu a poučte sa z nej,“ predniesol Alistrus. Potom sa obrátil na Rywena:

„Tebe ďakujem obzvlášť, Rywen. To, čo si dokázal, sa zapíše do histórie mágie veľkým písmom. Chcem sa s tebou ešte pozhovárať, no nie teraz, ani dnes. Za tri dni ťa očakávam v Lotosovej veži. Do tej doby sa zariaď ako chceš.“

Napokon sa rozlúčil so všetkými a odrazu sa stratil z dohľadu, jednoducho sa vyparil. Rywena naplnil pocit víťazstva. Dokázali to. Obrovský jasot prepukol, keď si aj ostatní uvedomili, čo sa za posledných pár chvíľ odohralo. Rosax potľapkal Rywena, rovnako ako Zoan, Theram, Simia, Nath’aniel, Elern aj ostatní. Všetci boli šťastní, že sa bitka už skončila. Šedé Hávy sa radšej rýchlo vytratili, aby zbytočne neprovokovali. Ešte dlho bude na ich mene spočívať hanba.