Cesta za pokladom,2.časť 1/2

2.kapitola
U starého gazdu
"Kam pôjdeme ?"opýtal sa Coorain starého čarodejníka,len čo opustili hranice Brestoviec.Slnko už zachádzalo za obzor a okolo hláv im začali poletovať nočné motýle.V tráve cvrlikali cvrčky a žaby z neďalekého jazera spustili svoj nočný koncert.
Senex mu hodnú chvíľu neodpovedal.Hľadel na oblohu,na ktorej sa už začínali objavovať prvé hviezdy.
"Obávam sa,že som ti zabudol povedať jednu veľmi dôležitú vec,"povedal zrazu čarodejník,"nepôjdem s tebou."
"Čože?"Coorain sa prudko zastavil.Predstava,že by mal ísť sám do divočiny ho vôbec nelákala,hoci mal rád dobrodružstvo.
"Ale nepôjdeš ani sám!"Oznámil mu zrazu čarodejník a Coorain sa pohol po ceste dopredu,"v Cvrčkovciach,v hostinci U starého gazdu sa dozvieš všetko,čo potrebuješ vedieť.Musíme sa ale poponáhľať.V Cvrčkovciach musíme byť so zotmením!"
"Už sa neviem dočkať,"poznamenal Coorain nahnevane.Senexa poznal dobre,takže vedel,čo to znamená.V preklade do jazyka všedných ľudí by to mohlo znieť asi ako a bez prestávky pôjdeme až do západu slnka.
"Hovoril si niečo,Coorain?"opýtal sa čarodejník.
"Nie,nič.Nič dôležité,"klamal Coorain,"len som ospevoval dnešný večer.Nádhera!"
"Musím s tebou súhlasiť,môj dobrý Coorain,"usmial sa čarodejník popod fúzy,"večer ako stvorený na spriadanie plánov!"
"Plánov?"začudoval sa Coorain,"akých plánov?"
Čarodejník sa zasmial ."Už som ti predsa povedal,že všetko potrebné sa dozvieš U starého gazdu!"
Onedlho sa už celkom zotemlo.Na oblohe svietil okrúhly bochník mesiaca a na zem žmurkali jeho priateľky hviezdy.Celá krajina bola zaliata strieborným svetlom.
Cooraina už začínali bolieť nohy,keď konečne dorazili k drevenému opevneniu,ktoré obkolesovalo celé Cvrčkovce.
Senex zabúchal na drevené dvere a zobudil dverníka,ktorý mrzuto otvoril okienko na dverách.
"Je neskoro,príďte zajtra,"zasyčal rozospato dvermík.
"Mal by si mi otvoriť,Tom,"prehovoril Senex,"lebo ja som ten,ktorý prichádza s tmou a skrýva sa v hmle. Som ten,ktorý kedysi zažíhal hviezdy a budil bohyne Ihalenu a Ferri aby ich zahasili.Myslím,že mne tie dvere otvoríš."
Strážnik sa prekvapene pozrel na Senexa a otvoril bránu."Mal si mi hneď povedať,že si to ty,Senex,"zamrmlal ospravedlňujúco,"čakám tu na teba už celú večnosť.Rovnako aj tvoji pritelia,ktorí prišli už ráno.Mal by si byť presný."
"Ale ja nie som presný,"odbil ho čarodejník,"a moji priatelia sú skutočne trpezliví.Je to už aj Barwon?"
"Áno,prišiel hneď po elfovi a trpaslíkovi ,ktorí vyzerali,že by najradšej zabili jeden druhého,"odvetil mu strážnik,"elfovia sú veľmi zvláštny národ...Vôbec neviem,čo si o nich mám myslieť..."
"Mysli si o nich to najlepšie a máš pokoj,"ozval sa za dverníkom tichý hlas,"Senex,mal si mi povedať,že ten trpaslík je taký protivný.Keby tam nebol Barwon,tek ho skrátim o hlavu."
Za dverníkom stála vysoká postava v šedom plášti s kapucňou."Mám chuť toho trpaslíka zabiť,"dodala postava a v tej chvíli už Coorain nebol na pochybách:bol to elf.
"Tak na to teda rýchlo zabudni,Tatya,"povedal Senex,"Gorana ešte možno budeme potrebovať."
Senex prešiel cez bránu a vošiel do mesta.A Coorainovi nezostalo nič iné ako ísť za ním.
Elf ich viedol po spletitých uličkách mesta,ani raz sa nezapotácal hoci bola tma a zem bola plná hrboľov a výmoľov.Kapucňu si z hlavy nedal dole.
O chvíľu zastali pred hostincom.V oknách sa svietilo a spev a krik bolo počuť až navonok.Coorain nepochyboval o tom,že tam panuje neviazaná zábava.
Elf si zložil kapucňu a Coorain konečne uvidel jeho tvár.Bol mladý:tipovali by ste mu najviac asi dvadsať.Mal tmavé,hnedé oči ,ostro rezané črty tváre a tmavo čierne vlasy.A-čo bolo najdôležitejšie-špicaté uši.Mračil sa.
"Dnu je neuveriteľne dusno,"poznamenal,"takže si užívajte čerstvý vzduch kým ešte môžete."
Len,čo to povedal,otvoril dvere a vstúpil do hostinca.Coorain a Senex ho nasledovali.Coorainovi takmer vyrazilo dych náhle teplo ,vône a najmä neznesiteľný hluk.Elf s takým čudným výrazom na tvári(niečo ako ja tu nie som)kráčal pomedzi stoly.
Sadol si k tomu,ktorý bol najbližšie k oknu a sedel pri ňom i bradatý trpaslík ,ktorý sa na elfa opovržlivo pozrel(a elf jeho pohľad šikovne opätoval) a dvaja ľudia,ktorí sa pravdepodobne napili vína viac ako je sväté a vyspevovali bujarú pesničku o pohári vína.No Cooraina najviac zaujal vysoký muž ,ktorý sedel zahalený do plášta s kapucňou i napriek teplu,ktoré sálalo z kozuba.
"Na čo čakáš?"opýtal sa Senex Cooraina,"sadni si a dobre počúvaj,o čom budeme hovoriť!"
"A nebolo by lepšie najskôr sa predstaviť?"opýtal sa trpaslík a podal Coorainovi ruku,"som Goran,trpaslík z Hôry Dull a som ti plne k službám!"
"Coorain Elm,som ochotný ti kedykoľvek plne poslúžiť,"zdvorilo ho odzdaravil Coorain.
"Tatya,syn Orada a Jannali, princ z Lesnej ríše,"zamrmlal elf a podal mu ruku ponad stôl.
"Firenz,"povedal jeden z ľudí a začkalo sa mu.Tatya pozrel na jeho spoločníka,ktorý skúmal dno pohára od vína.Drgol ho.
"Frano,"zamrmlal.Tatya prevrátil očami.
"Volá sa Frono,ak mám byť presný,"povedal princ,"ľuďom zo severu veľmi chutí víno.Sú to bratia.Frono a Firenz.Keď sú triezvi,je s nimi zábava."
"Ja som Barwon,"povedal muž pri kozube a dal si dole kapucňu,takže Coorain mu konečne mohol vidieť tvár.Bol tmavý: pokožku mal opálenú od slnka a vlasy i oči mal čierne ako uhoľ.Na opasku mal zavesenú pošvu s dýkou a vedľa krátky meč.Coorainovi neušlo,že pod plášťom ukrýva luk a tulec plný šípov.Vlastne každý pri stole bol ozbrojený.Senex mal svoju čarodejnú palicu a dlhý biely meč,elfský princ nôž a luk s tulcom,trpaslík Goran mal svoju sekeru a meč,ktorý by pre človeka poslúžil asi ako dlhý nôž.A Frono s Firenzom mali meče.
Senex si musel všimnúť Coorainov pohľad,pretože prehovoril:"Tatya,zohnal si ten meč?"
Elf sa usmial a z vaku,ktorý mu ležal pri nohách,vytiahol krátky meč v koženej pošve.Vytasil ho,vyhodil do vzducgu a šikovne ho chytil za rukoväť.
"Vyvážený,ľahký,pevný a padne do ruky,"prehovorila podal ho Coorainovi,"kalená oceľ."
Coorain ešte nikdy nedržal v rukách meč.No tento,vyvážený a vyrobený z elfskej ocele,bol prekvapujúco ľahký a ako povedal princ,perfektne mu padol do ruky.Vytasil ho a ten sa chladne,ako horiaca pochodeň zaleskol vo svetle sviec a ohňa.
"Budeš sa volať Ostrie,"prehovoril Coorain a zasunul ho späť do pošvy.Meč pri tom nevydal žiadny zvuk.
"Tak,"povedal Senex,"teraz,keď má zbraň i náš priateľ Coorain by sme mohli konečne prejsť k veci."
Zohol sa a s vaku vytiahol mapu a rozprestrel ju na stôl.Všetci spozorneli.I Cooraina to zaujalo,pretože mapy mal rád.Na tejto mape bola zakreslená len časť Magickej zeme.Musela však byť skutočne veľmi podrobná,pretože na nej zazrel i Sídlo a Kopec.A keď sa prizrel lepšie,uvidel i názov Cvrčkovce a pri ňom bola malá šípka.
"Na našej ceste nás bude viesť táto mapa,"prehovoril Senex tajomne,"a je zvláštna jednou vecou...Bude vám ukazovať,kde sa práve nachádzate."Prstom ukázal na šípku."My sme však veľmi ďaleko od nášho cieľa,"pokračoval Senex,"musíte sa dostať až k Vysokým horám ,ktoré sa nachádzajú mnoho,mnoho míľ od tohoto miesta..."Prstom prešiel až ku okraju mapy.
"Ale veď to je veľmi ďaleko!"vykríkol Coorain,"Vysoké hory sú takmer pri Dormane!"
Celý hostinec zmĺkol a pozrel smerom k nim.Elfovi skĺzla ruka na jeho krátky meč a Senex pevnejšie zovrel palicu.
"No tak,hovorili sme ti,že nemáš toľko piť!"prehovoril Barwon nakoniec,"tunajšie víno je skutočne veľmi silné!"
Ľudia v hostinci sa zasmiali,uverili tomu,že Coorain si pravdepodobne ulial viac,ako sa patrí a venovali sa ďalej svojej práci.
"Hlupák!"zasyčal elf,"naša výprava je tajná,nikto o tom nesmie vedieť!A ty si pokojne na celý hostinec vykríkneš,že Vysoké hory sú pri Dormane!"
"Vieš,prečo tam ideme?"opýtal sa Barwon.
"Senex mi povedal len toľko,že má pre mňa prácu,ktorá ma pravdepodobne bude veľmi zaujímať,"odvetil mu Coorain.
"A povedal ti Senex aj to,v čom tá práca spočíva?"opýtal sa elf podráždene.Coorain záporne pokrútil hlavou a začal mať strach.Aká je vlastne jeho práca?