Cesta za pokladom 2.kapitola 2/2

"A povedal ti Senex aj to,v čom tá práca spočíva?"opýtal sa elf podráždene.Coorain záporne pokrútil hlavou a začal mať strach.Aká je vlastne jeho práca?
"Vieš,aké povesti sa hovoria o Vysokých horách?"opýtal sa Goran.
"Nie sú to povesti,"zasyčal Tatya podráždene,"je to skutočnosť."Princ sa urazene oprel o operadlo a prekrížil si ruky na hrudi.Neprestával zazerať na trpaslíka.
"Kedysi dávno mali elfovia poklad,"pokračoval Goran,nevšímajúc si Tatya,"ale ukradli im ho škriatkovia a ukryli ho vo Vysokých horách.Povráva sa,že ich jaskyne sú plné zlata,drahých kameňov,vzácnych zbraní a striebra....A nikto ho ešte nenašiel."
"Avšak tie jaskyne vraj ukrývajú tajomstvo..."prerušil ho Tatya,"temné a nebezpečné tajomstvo,ktoré prináša smrť a skazu."
"Možno preto ten poklad ešte nikto nenašiel ,"poznamenal Barwon,"ľudia sa do hory dostali...ale už z nej nevyšli."
"A vy tam chcete ísť?"zdesil sa Coorain,"veď všetci zahynieme!"
"Nehovor o niečom,čomu nerozumieš,Coorain Elm,"postavil sa Senex,"Viete,čo máte robiť.Poznáte vašu úlohu,máte cieľ,mapu,rady a družinu.Osamote by ste totiž neprešli ani do Temného lesa.Čaká vás veľa nebezpečenstiev,kým prídete k Vysokým horám.Budú na vás striehnuť mnohé obludy a príšery,kým dorazíte do cieľa.Teraz je však noc a v noci sa má odpočívať.Choďte si ľahnúť a vyspite sa na ráno.Vyrážame skoro!"
Všetci okrem Barwona vstali a pobrali sa hore,kde mali izby na spanie.Barwon a Senex sedeli pri stole dlho do noci a zhovárali sa.

Coorain mal spať v izbe spoločne s trpaslíkom a elfom Tatyom(princ vyzeral nadmieru znechutený,ale Goran takisto).
Coorain s Goranom si už ľahli do postele a čakali,kým im spánok neprivrie viečka,no elfský princ sa ešte do postele nezberal.Sadol si na parapetu okna a mlčky pozoroval hviezdy na oblohe.Po chvíli.keď už Goran spal a i Coorainovi sa zatvárali oči,začal potichu spievať:

Už prišlo leto a v stromoch ožila miazga
Už prišlo leto a slnko v bystrine sa jagá
Už je tu leto a vetrík fúka
Už je tu leto a zakvitla každá lúka....

Potom sa rozospieval znova,tentoraz ale v jazyku,ktorému Coorain nerozumel.Tá pieseň mala však smutný nápev a Coorainovi sa do očí drali slzy.Tatya si to všimol a otočil sa.
"Choď radšej spať,"prehovoril,"Senex povedal,že vyrážame skoro ráno.A on tým myslel skutočne skoro ráno."
Coorain ho poslúchol a elfská pieseň mu znela v ušich ešte dlho.