Empathy ,2.kapitola

2.kapitola
Sídlo FBI
Elizabeth Morganová práve sedela pri počítači a snažila sa spracovať správu o úmrtí dvoch agentov,keď ju vyrušil George Thompson,vysoký černoch s krátkymi čiernymi vlasmi.
"Betty,"oslovil ju,"musím s tebou hovoriť."
Povzdychla si a otočila sa k nemu.
"George..."povzdychla si,"mám prácu...nemôže to počkať?"
"Reid je empatik,"prerušil ju Thompson zničene a sadol si na voľnú stoličku pri stole oproti,"nemôžem tomu uveriť...pracuje tu ako analytik...Bol môj priateľ..."
"Thompson,"namietla Morganová,"stále môže byť tvoj priateľ. Nespravil nikomu nič zlé...a odkiaľ to vieš?"
"Myslím si to,"priznal Thompson,"nemám ddôkazy."
"Ach tak,"sykla Morganová,"nemáš dôkazy a obviňuješ ho."
Thompson stíšil hlas:"Aj tak je podozrivý..."
"Thompson..."prehovorila,"mne je jedno,či Reid je empatik, alebo nie...je môj priateľ.A to mi stačí. A malo by aj tebe."
"Chcem zatykač na Christophera Reida,"povedal Thompson zamračene a vstal zo stoličky.
"Thompson!" namietla,"a čo keď je empatik? Čo sa tým zmení? Reid je v tíme. A je to tvoj priateľ."
"Už nie,"sykol Thompson," Empatici sú hrozba."
"Nemáš dôkazy,"namietla Morganová ticho.
"Tak si ich nájdem," sykol Thompson a vyšiel z miestnosti.
Morganová sa len unevene oprela o operadlo a dúfala,že Thompson neurobí nejakú hlúposť. I ona už dlho tušila,že Reid je empatik...no neprekážalo jej to. Mala ho rada a dôležité bolo len to...Nič iné.
Zazvonil jej mobil. Volal David, jej priateľ.
"Ahoj bábika,ako sa máš?"oslovil ju.
"Momentálne mi je nanič Dave..."povzdychla si,"a pravdepodobne pôjdem domov skôr.Nemám veĺa práce..."
"Potešila si ma!"zasmial sa David,"už dlho som ťa chcel pozvať na romantickú večeru pre dvoch v tej novej reštaurácií ...Dnes mi to asi konečne výde!"
Zasmiala sa.Ak ju vedel niekto rozosmiať, tak to bol David.
"Keď inak nedáš..."povedala,"platíš..."
"Samozrejme!"smial sa David,"zatiaľ nech sa ti darí v práci. Večer ťa teda čakám!"

------------------------------------------------------------

Reid si položil tašku na voľné sedadlo vedľa seba a naštartoval. Čierne SUW vycúvalo z parkovacieho miesta a rozbehlo sa po ceste smerom do centra mesta, do budovi, v ktorej sídlila FBI.
Reid sa snažil nevšímať si tých ľudí, ktorý žili svoj vlastný život,za hranicami jeho izolovaného sveta. Snažil sa nevšímať si tých ľudí, ktorým sa bez problémov dostal do mysle...Tých ľudí, v ktorých čítal ako v otvorenej knihe.
To mladé dievča v športovom oblečení bežiace po ulici...na prvý pohľad odhadol,že je jedináčik,určite nebola tichá a s najväčšou pravdepodobnosťou nebola zadaná...to všetko zistil na prvý pohľad.
Odvrátil tvár a radšej sa sústredil na cestu pred sebou. Nenávidel sám seba. Nenávidel svoje schopmosti. A rovnako nenávidel ostatných. Nálady ľudí v jeho blízkosti ho stále ovplyvňovali...A on s tým nemohol nič robiť. Len to ticho trpieť.
Zazvonil mu mobil. Nezdvihol. Nemal náladu sa s niekým baviť. Mobil potom zvonil ešte dvakrát a stíchol.

Keď zaparkoval na parkovisku pred budovou FBI, bolo asi pol jedenástej. Vystúpil za auta, vzal si tašku, zamkol a pobral sa smerom do budovi.
Len,čo vošiel do vstupnej haly ,jeho myseľ zaplavilo množstvo pocitov...Pocitov, ktoré mu ale nepatrili. Znechutene zazrel na jedného agenta, ktorý sa nahnevane náhlil po chodbe. Jeho hnev cítil ako svoj vlastný. A vôbec to nebolo príjemné.
Použil vstupnú kartu a ponáhľal sa smerom ku výťahom. Nemal v úmysle ostať v tom bludisku pocitov čo len o sekundu dlhšie, ako bolo potrebné.
Výťah bol na mieste. Rýchlo doňho nastúpil a stlačil 5. poschodie,kde mali kancelárie analytici a tím, ku ktorému patril.
Čiže agenti George Thompson a Tom Black , patologička Elizabeth Morganová, počítačový technik John Wilson a agentka Angelina Nicolsonová, ktorá bola zároveň aj ich šéfka. Podliehala však vedeniu Williama McDevilla, ktorý bol šéfom pobočky FBI v Miami.

Keď vyšiel z výťahu, takmer ho zhodil na zem George Thompson.

To be continued:D