Empathy, 4.kapitola

4.kapitola

"Pravdu o nás vedia asi len tí druhí... Tí, čo s nami a vedľa nás žijú a sú svedkami našich činov."
Peter Holka, z knihy Normálny cvok

Jessika Lightmanová pochádzala zo strednej vrstvy, mala dobrú výchovu i vzdelanie...ale keď stretla toho muža, úplne všetko sa zmenilo. Utiekla z domu a už sa nevrátila. A ten úžasný chlap, William Craig, ten princ na pohľadanie sa na ňu vykašľal keď mu oznámila, že čaká jeho dieťa. Nechal ju na ulici, aby si pomohla sama. Toľko o láske.
Jessika však stretla muža, ktorého meno nikto nevyslovil. Nikdy. Ani len pošepky. Ponúkol jej pomoc pod podmienkou, že keď sa dieťa narodí a ak to bude dievča, bude u neho pracovať . Jessika súhlasila. A 7. januára 1991 sa jej narodila dcéra.
Jessika Lightmanová ju však nikdy nespoznala. V o dva dni nato ju našli mŕtvu a nikdy nikoho neusvedčili. Dieťa zmizlo.
Las Vegas, Nevada, súčasnosť
Samantha Darková nikdy nebola ako jej rodičia. Nenávidela Las Vegas, to mesto plné kasín , svetiel, hudby a falošných vábení. Nenávidela to mesto, ktoré nikdy nespalo.
Celý svoj život prežila v Nevade. Jej otec sa volal John Dark a vlastnil kasíno, v ktorom sa každodenne stretávali hráči, ktorí podvádzali rátaním kariet a podobnými vecami. A jej otec sa živil tým, že tú zberbu oberal o peniaze.
Samantha Darková bola kráska na pohľadanie.Vlasy mala čierne ako noc a nosila ich ostrihané na krátko, takže jej odstávali okolo hlavy a dodávali jej výzoru divokosť a nedostupnosť. Oči mala hnedé a orámované hustými mihalnicami, ktoré jej dodávali nadpozemskú krásu a nebeský pôvab. Jej tvár bola svetlá a bledá a pery mala výraznej červenej farby. Jej otec bol na ňu hrdý a ona to vedela.
Nemala však v pláne žiť svoj život v Las Vegas. Ona chcela niečo iné...A preto odchádzala na Floridu. Do Miami. Za slnkom a za životom. Svet ju volal už od detstva. A ona sa rozhodla počúvnuť jeho volanie a odísť za hlasom srdca.

Miami, dom Lili Holliganovej

Keď sa konečne dovliekol domov, bolo asi jedenásť večer. V kuchyni sa svietilo takže usúdil, že Reid a Holliganová sú ešte hore.
Bol to veľký dom, a Holligenová, asi tridsať ročná žena s veĺkými ambíciami( ale nijakými úsechmi) ho zdedila po rodičoch. Nechcela v ňom bývať sama a tak dala dve izby na prenájom. Jednu obýval Chrostopher Reid, a druhú zas Thompson. Keď Thompson prvý krát stretol Reida, bolo to v práci a bol poriadne prekvapený, ako mohol dvadsaťdva ročný absolvent Harvardskej univerzity dostať miesto analytika FBI. To ešte nevedel, že Reid skončil školu o tri roky skôr a má IQ 188.
"A nevedel si ani to, že je empatik," povedal si Thompson, keď odomykal. Nenávidel sa za to, čo ráno povedal Reidovi. Ale on bol empatik. Je to však jeho vina, čo je zač? Možno by sa mu mal ospravedlniť...

Reid a Holliganová sedeli za kuchynským stolom, keď Thompson vošiel do miestnosti. Reid čítal nejakú knihu a Holliganová zúrivo písala na notebooku. Keď George vošiel do miestnosti, Reid zdvihol hlavu.
"Zdravím, Thompson," pozdravil ho. George si bez slova sadol na stoličku vedľa Holliganovej, oproti Reidovi, ktorý sa opäť začítal do knihy. Thompsonovi však neušlo, že ho po očku pozoruje.
Thompson pozrel na obrazovku Holliganovej notebooku. Mala otvorený Word.
"Ďalšie pokusy o napísanie betseleru, Holliganová?" opýtal sa.
Žena sa usmiala. "Tentoraz z toho niečo bude," povedala," jednu kapitolu som poslala do Hachette Book Group USA. Mali by sa ozvať."
"Nepovieš nám o čom je tvoj najnovší výtvor?" opýtal sa Reid a zdvihol zrak od knihy.
"Bude to betseller, ver mi," zasmiala sa Holliganová a zúrivo ťukala do klávesnice.
"Nehovorila si to aj o tej novele spred mesiaca?" začal Reid opatrne. Holliganová ne neho škaredo zazrela.
" Ak nestíchneš," sykla," zvýšim ti nájomné. A to sa ti nebude páčiť..."
"Ľudia sa za tou knihou určite pôjdu zblázniť," zasmial sa Reid,"som si tým úplne istý...ach...ja už asi pôjdem spať...Liliy, ukradnem ti pár tabletiek z tvojej večnej zásoby liekov na spanie. Nebude ti to vadiť, však?"
"Kým sa nepredávkuješ," poznamenala Holliganová," nechcem, aby ma George obvinil zo spoluúčasti na samovražde..."
"Neboj sa ..."povedal Reid a prešiel k malej skrinke nad umývadlom. Vytiahol odtiaľ dve tabletky a zapil ich vodou. Potom im zaželal dobrú noc a vyšiel z miestnosti.

Holliganová zaklapla notebook a pozrela no Thompsona. Thompson jej pohľad nechápavo opätoval.
"Pohádal si sa s Reidom?" prešla rovno k veci," a chcem pravdu. Spisovatelia vycítia lži."
" Fajn, pohádali sme sa..." povedal Thompson, " ale nie je to nič vážne...Vyjasníme si to."
"To by ste mali," Hilliganová znova otvoril notebook," v opačnom prípade vám navýšim nájomné o 32 percent..."
"Už hovoríš ako Reid," poznamenal Thompson a vstal zo stoličky. Holliganová sa usmiala.