Empathy, 7. kapitola

7. kapitola

Z vášní sa rodí nenávisť, rozpory, rozbroje a vojny.
Cicero, rímsky učenec


Neznáme miesto, neznámi čas

"Kde to som?" opýtala sa Samantha," a kto ste vy?" Prezerala si tvár toho muža. Bol vysoký, pleť mal farby mlieka, ale jeho oči i vlasy boli čierne ako tá najtemnejšia noc. A v tých očiach zahliadla niečo...zvláštne. Niečo znepokojivé. Veľmi znepokojivé.
"To, kto som, sa dozvieš časom," odvetil jej muž. Jeho hlas bol zvláštny: taký podmanivý a zároveň i znepokojujúci. "Teraz mi povedz, kto si ty."
"Ja som Samantha Darková," odvetila mu, "sám ste to predsa povedali: Vitaj Samantha."
Ten muž sa zasmial, zaklonil hlavu." Ty si presne tá, ktorú potrebujeme! Vedel som, že som sa nemýlil, keď som spoznal tvoju matku."
Zamračila sa. Ide im o niečo temné,pomyslela si.
"Moja matka zomrela pred dvoma rokmi na rakovinu,"vyhlásila a pozrela na muža. Ten sa opäť len zasmial.
"Tvoja adoptívna matka zomrela pred dvoma rokmi," vyhlásil," tvoja skutočná matka zomrela v deň, keď si sa narodila. Keď sa vzoprela moci samotného Maresta!"
"O čom to hovoríte?" opýtala sa Samantha.
Muž zobral z rohu stoličku , postavil ju pred ňu a obkročmo si na ňu sadol. Zadíval sa jej do tváre, akoby jej čítal myšlienky.
"Poviem ti jeden príbeh, Samantha," prehovoril,"môžem?"
Prikývla a muž pokračoval:" Pred vyše dvadsiatimi rokmi som stretol jednu ženu...bola tehotná a potrebovala pomoc, nuž som ju vzal k sebe. Mohla u nás bývať a musela s nami pracovať...a keď sa dieťa narodilo, uzavreli sme dohodu: môže odísť, ale dieťa nachá na výchovu nám. Ona však zradila. To dieťa dala na výchovu svojmu priateľovi...a my sme ju zabili. A teraz je čas, aby si splnila porušený sľub svojej matky, Samantha Darková. Patríš temnote. Nikomu inému!"
Samantha chvíľu mlčala. Zdalo sa jej to zvláštne, ale ona chápala všetkému,čo jej ten muž povedal...A mala pocit, že je to správne. Zrazu vedela, kto je ten muž pred ňou. Bol to Marestus, lovec empatikov, ktorého duša je taká čierna, že ho vyvrhlo i samo peklo.
V Samanthinom srdci sa v tej chvíli prebudilo zlo. Zlo, ktoré spí v duši každého z nás a preto sme schopní robiť toľko zlého. Samantha patrila temnote. Tak to bolo a tak to i bude.
Usmiala sa a naklonila sa dopredu.
" Som ochotná vstúpiť do vašich služieb, môj pane," povedala," čo mám robiť?"
" Naučíme ťa vycítiť empatikov...a budeš naša bohyňa lovu," povedal Mrestus a pery sa mi skrivili do krutého úsmevu.


Miami , Florida, budova FBI
13:24

Morganová pár krát ťukla do klávesnice a sem tam prehodila slovo s Davidom, ktorý ju prišiel pozrieť do práce. Ten sedel na stoličke oproti nej.
" Ako ti ide práca?" opýtal sa jej," a ako sa ti páčila všerajšia večera?"
Morganová sa usmiala a otočila sa k nemu.
"Momentálne máme prípad," povedala," je to veľmi zaujímavé... ale nemôžem ti o tom viac povedať... a preto ti poviem, čo si myslím o včerajšej večeri."
" Tak...aká bola?" opýtal sa David a pobozkal ju.
"Úžasná," zasmiala sa Morganová," príjemné odreagovanie od tejto strašnej práce...za tých päť rokov, čo som tu, som videla tie najhoršie veci vo svojom živote...neveril by si, čoho sú ľudia schopní..."
"Och, Betty," povedal zrazu David," môžem ťa poprosiť o jednu láskavosť? Moja sestra...musela odísť do zahraničia ...a má dcéru, ktorú ale nemohla vziať so sebou, tak ju dala ku mne. Ale problém je v tom, že ja ...nemám práve zlatú medailu z toho, ako sa zhovárať s šestnásťročnou, nadpriemerne inteligentnou teenagerkou..."
Morganová sa na neho pozrela.
"No, dobre," povedala," a čo mám robiť ja?"
"Vlastne som chcel vedieť, či by si ju na pár dní nemohla vziať k sebe...ja totižto najbližší týždeň vôbec nemám čas...a keď ty si vždy chcela dievča..."
"Ale nie šestnásťročnú pubertiačku!" vykríkla Morganová," na to ja teda vôbec nemám nervy..."
"Betty, prosím ťa..." prerušil ju David," je to len na pár dní... a Emily si určite obľúbiš. Je inteligentná a príjemná spoločníčka..."
"Tak dobre," podvolila sa Morganová aj keď vedela, že onedlho to bude veľmi ľutovať.