Empathy, 8. kapitola

8.kapitola

Hlbokej a nerozvážnej úcte k starým zákonom, starým zvykom a starému náboženstvu, vďačíme za všetko zlo na svete.

Georg Christoph Lichtenberg


Miami, Florida
Dom Jennifer Potterovej

"Nesprával sa váš manžel v poslednom čase nejako...zvláštne?" opýtal sa Reid mladej ženy, keď sedeli v obývačke a ona ich ponúkla kávou. Ten dom bol zariadený luxusne, na dvore bola veľká terasa a bazén. Pri bránke rástli palmy, ako nakoniec i po celom Miami. Black sedel vedľa Reida a obzeral sa po izbe, akoby niečo hľadal.
"On bol zvláštny celý život," povedala mladá vdova a pokúsila sa usmiať, ale napokon si len utrela slzy vreckovkou.
"Bol empatik?" opýtal sa Black priamo. Reid na neho škaredo zazrel. Jennifer Potterová sa na nich prekvapene pozrela.
"On...povedal mi to tesne po svadbe," odvetila im ," ale nikto iný to nevedel! Myslíte si, že ho mohol niekto zabiť kvôli tomu?" Mladá žena preskakovala pohľadom z jedného na druhého. Reidovi bolo nepríjemné byť tam. Z tej ženy sršalo napätie a smútok a jeho začínala bolieť hlava.
"Je to možné," odvetil jej Black," a práve preto sme tu. Aby sme to zistili, chytili vraha a postarali sa o to, aby dostal, čo mu patrí."
"Dúfam, že sa vám to podarí čo najskôr," povedala žena. Reid zavrel oči. Hlavu mu išlo roztrhať na kusy.
"Pani Potterová, môj tím je najlepší v Miami," prehovorila Nicholsonová," som si istá, že vraha vášho manžela dostaneme."
"Verím vám," prikývla vdova a pozrela sa na Reida. Ten mal stále zatvorené oči a držal sa za hlavu.
"Čo mu je?" opýtala sa Blacka.
"On..." začala Nicholsonová, no Black ju prerušil: " Máva silné bolesti hlavy. Bude v poriadku."
"Môžem pre vás niečo urobiť?" opýtala sa žena Reida . Ten sa prinútil otvoriť oči a pozrieť jej do tváre. Silene sa usmial.
"Ak máte nejaké ...lieky od bolesti,"odvetil jej Reid.
"Áno, samozrejme," povedala a vstala. Odišla do kuchyne.
"Myslím si, že tento prípad by si mal nechať, Reid," povedal Black Reidovi" ide o tvojich rodičov a... nenútime ťa pracovať na ňom."
" Ja ten prípad nenechám," sykol Reid," práve preto, že ide o moju minulosť: chcem to mať konečne za sebou."
"Ako myslíš, Christopher," mykol Black hlavou. V tej chvíli sa vrátila pani Potterová a podala Reidovi pohár s vodou a tabletky od bolesti hlavy. Reid sa jej poďakoval a nahnevane pozeral na Blacka.

Neznáme miesto, neznámi čas

Samantha sa pozrela tomu mužovi do tváre.
" O čo presne tu ide?"opýtala sa.
" Erik a Zabijak ti to povedia," odvetil jej Marestus," ja mám teraz prácu." Marestus kývol obom hispáncom a tí podišli bližšie. "Erik, keď s ňou skončíte, priveďte ju za mnou. Vysvetlím jej niečo bližšie ohľadom jej práce tu u nás."
"Samozrejme pane," prikývol ten vyšší. Marestus si prehodil cez hlavu kapucňu a podišiel ku dverám , ktoré takmer splývali s okolitou stenou, takže Samantha si ich predtým nevšimla. Keď Marestus odišiel, obaja muži sa otočili k Samanthe. Ten vyšší, ktorý hovoril s Marestusom jej podal ruku.
"Ja som Erik," predstavil sa a ukázal na svojho spoločníka," toto je Zabijak. Nie je taký hrozný, ako jeho meno. Aspoń nie vtedy, keď si s ním zadobre. On je Lovec empatikov. Alebo ak chceš- nájomný vrah. Daj mu adresu a všetko prebehne úplne diskrétne. Nezanechá nijaké stopy. FBI ho nemôže nijako usvedčiť. Ja som niečo ako špión- Marestus ma posiela do rôznych štátnych inštitúcií. A v FBI ma poznajú ako vyšetrovateľa Adama Chuaréza. V živote by im nenapadlo, že patrím sem!"
"Ako sa toto vlastne volá?" opýtala sa Samantha.
" Táto skupina?" zamyslel sa Erik," vlastne sme aj sekta...zariadenie. Inštitúcia, ktorá pracuje pre dobro štátu. Empatici sú nebezpeční, preto ich treba odstraňovať. Ministerstvo obrany o tom vie . A táto sekta sa volá... Empathy."
"Empathy?" nechápala Samantha.
"Áno, Empathy," prikývol Zabijak," Marestus je vodcom. Cvičí Lovcov. "
Samantha sa zamračila. "Kde sa vlastne nachádzame?" chcela vedieť.
Erik sa uškrnul. "Nad nami sa nachádza reštaurácia U Kubánca," odvetil jej," vlastní ju tuto Zabijak. Úplne normálna reštaurácia . A pod ňou sa nachádza zložitá spleť chodieb... Sídlo Empathy. Dokonalé, však? "
Samantha sa zamračila a poobzerala sa okolo seba. " Ako dlho to existuje?" opýtala sa .
" Už celé stáročia...počiatky našej sekty sa rátajú až do dôb antického Grécka...," odpovedal jej Erik," na jej čele vtedy stáli veľkňazi...Marestusovi predchodcovia."
"Takže Marestus sekte nevládol vždy?" začudovala sa Samantha.
"Kedysi dávno,v roku 415 n.l. ,keď bola zničená Alexandrijská knižnica, mal Július Caesar radcu...ten radca sa volal Marestus. Vieš, koho obvinili za zničenie tej knižnice?"
"Plutarchus obvinil Júlia Caesara, ale historik Edward Gibbon z toho obvinil kresťanského patriarchu mesta Teofila..." oprašovala si Samantha svoje poznatky z dejepisu.
" Dávam ti jednotku s hviezdičkou," usmial sa Erik," tú knižnicu ale zničil Marestus."
"Čože?" Samantha vyvalila oči," to je...až taký starý?"
"Toto už pred ním radšej nehovor," povedal Erik karhavo, " nemá rád, keď o ňom niekto hovorí, že je starý. Ale áno, je starý. Tú knižnicu zničil omylom...keď chcel zabiť jedného empatika. Marestus ich nenávidel... prakticky od narodenia. Bol Caesarovým chránencom. Caesar schvaľoval jeho vraždy empatikov. Ale keď bola zničená knižnica... Caesar ho chcel odovzdať katovi. Marestus ale ušiel. A o niečo neskôr nahovoril Bruta, aby Caezara zavraždil. Tak sa Marestus zbavil rímskeho cisára a odišiel na sever, do Európy...a jeho kroky smerovali na dvor kráľa Artuša. Tam poštval Mordreda proti Artušovi... A znepriatelil čarodejnicu Morganu a Merlina."
"Páni..." prerušila ho Samantha," stihol toho...dosť..."
"Ešte som neskončil, Samantha," hneval sa Erik," už ma neprerušuj. Kde som to skončil? Aha, už viem. Potom, ako sa rozpadli rytieri okrúhleho stola a Camelot padol, Marestus založil sektu Empathy. Ale on sa nepostavil na jej čelo. Za vládcu sekty vždy určil nejakých inkvizítorov. Tak neboli vraždy empatikov nápadné. Po celé stáročia existovala sekta v utajení, robila si svoju prácu. A teraz , prednedávnom sa vrátil Marestus...aby nás zjednotil a pripravil na obrad."
" Na aký obrad?" nechápala Samantha.
"Na ten , ktorý sa začal už pred vyše dvadsiatimi rokmi..." odpovedal jej Erik," aby sme mohli zabiť včetkých empatikov..."
"Čo je také nebezpečné na tom, keď sa človek vcíti do kože iných ľudí?" chcela vedieť Samantha.
" Empatici vedia oveľa viac , Samantha," povedal Erik záhadne,"oveľa viac..."



Miami , Florida
14:12

Z domu Jennifer Potterovej odišli s pocitom viny. Nebolo na tom nič zvláštne. Pocit viny cítili vždy, pri každom prípade. Niekedy bol silnejší a niekedy sa nedostavil. Vedeli však, že sa mu nesmú poddať. V opačnom prípade by nemohli robiť svoju prácu. Kriminalisti, policajti a analytici nesmú podľahnúť pocitom viny a smútku. Nesmú sa obviňovať.

Reid sedel vzadu v aute, na kolenách mal spis Williama Pottera, ale nečítal ho. Nicholsonová šoférovala a Tom Black len hľadel pred seba.
Reid pozrel von oknom a snažil sa nevnímať si bolesti hlavy, ktoré neustupovali ani napriek liekom od bolesti. Začínalo ho to znepokojovať. Vždy mával bolesti hlavy, odjakživa. Ale za posledné týždne sa len zhoršovali. Zaťal zuby a pošúchal si čelo. Black sa otočil dozadu a znepokojene sa na neho pozeral.
" Stále ťa bolí hlava, Reid?" opýtal sa.
Reid si povzdychol. " Dnes je veľmi teplo," povedal," a ja som si nevzal slnečné okuliare...asi to bude z toho."
"Existuje mnoho vysvetlení na bolesti hlavy," namietol Black," mal by si zájsť k lekárovi."
"Pozri, Black, je od teba skutočne veľmi milé, že sa o mňa zaujímaš, ale zabudol si, že som svojprávny a je len a len moja vec, či k lekárovi zájdem , alebo nie," hneval sa Reid.
" Nemôžem uveriť tomu, že si empatik..." ozvala sa zrazu Nicholsonová, " mohol si nám to povedať..."
"Tajil som to celé roky a zrazu o tom vie polovica tímu," rozčuľoval sa Reid," vadí ti to? Nech sa páči, môžeš ma pokojne vyhodiť! som totižto empatik, pozor, lebo ti prečítam myšlienky!"
"Skutočne vieš čítať myšlienky?" opýtala sa Nicholsonová a Reid si bol na sto percent istý, že tá žena psychológiu určite neštudovala.
"Nicholsonová," zastavil ju Black skôr, ako stihla niečo povedať," Reid, vezmi si voľno. Na týždeň, na dva...Vypadni niekam, odreaguj sa do tejto práce... Si mladý, tak si to užívaj! Mal by si chodiť po diskotékach, baliť dievčatá a sem -tam sa opiť do nemoty, pretže to patrí k životu. Nie sedieť zatvorený vo svojej kancelárií a overovať viktimológiu, skúmať modus operandi, čumieť na fotky obetí a neustále si v hlave premietať to, akým spôsobom vlastne zomreli, myslieť na to, čo cítili tesne pred tým, ako im nejaký šialenec vzal život...Ujdi pre tým . Aspoň na pár dní."
"Anglický spisovateľ John Ronald Tolkien kedysi napísal:Človeku, ktorý uteká pred tým, čoho sa bojí, sa môže stať že si k tomu len skráti cestu," poznamenal Reid a trochu sa upokojil . Bolesti hlavy mu konečne viac-menej ustúpili, takže bol schopný normálne uvažovať. "Vieš, čo ti tým chcem povedať?"
Black sa smutne usmial."Že nie si pripravení utiecť pred minulosťou," povedal," pretože vieš, že ona si ťa aj tak raz nájde. Ale ty nemôžeš neustále žiť spomienkami na to, čo bolo. Je načase pohnúť sa dopredu. Ako často myslíš na to, ako zomreli tvoji rodičia? Povedal si mi síce, že ich spis si nechcel čítať, ale i nepriek tomu presne vieš, ako zomreli...vieš si predstaviť, čo cítili ...Ale takto len ubližuješ sám sebe."
"Teraz ti niečo poviem ja, Reid," zamiešala sa do rozhovoru Nicholsonová," najbližšie dva týždne ťa nechcem vidieť v kancelárií. Neukazuj sa mi tam na oči. A to je rozkaz, doktor. Nebudeš nijako riskovať svoj život a Thompson mi na teba bude dohliadať. Vyčlením dvoch agentov špeciálne na tvoju ochranu. Dúfam, že si ma pochopil. Ak máš rád svoju prácu- poslúchneš ma. "
Reid si len rezignovane povzdychol. Poznal Nicholsonovú- čo si tá žena zaumieni, to aj splní.