Prenasledovaná - III. Kapitola

Asi pätnásť minút nám trvala cesta do centra mesta. Zastavili sme pri sídlisku.
Ešte než som vystúpila z auta, utrela som si slzy. Matt ma súcitne pohladkal po chrbte. Zachvela som sa. Pri Mattovi nie som schopná žiadnej myšlienky. Záleží mu na mne. Je to dobrý človek s dobrým srdcom. Som rada, že je pri mne.
"Môžeme?" spýtal sa.
"Ano podme," povedala som a utierala si posledné zvyšky slz. Vystúpili sme z auta a vyrazili k prvému vchodu. Matt mi otvoril dvere.
Vošla som dnu a moje opätky klopkali na dlážke a ozývali sa. Matt vošiel za mnou. Prechádzala som pri poštových schránkach až k výťahu. Výťah bol nový. Nastúpili sme a Matt stisol gombík na ôsme poschodie. Výťah šiel dosť pomaly. Celú cestu výťahom sme mlčali a pozerali na seba. Ked sme sa vyviezli na osmičku, Matt šiel hned k dverám na pravo od výťahu. Už odomykal, ked sa obzrel za mnou.
"Tak pod dalej," povedal a otvoril mi dvere.
Vošla som dnu. Chodba bola prázdna, na ľavo od dvier visel len telefon. Z chodby sa dá ísť do kuchyne, kúpeľne a do jednej izby. Chodba bola natretá tmavou modrou. Po ľavej strane chodby bola kuchyňa. Tá bola natretá na bielo. Na moje prekvapenie bola zariadená. Je tu čierno-biela kuchynská linka aj so sporákom a chladničkou. Pod oknom stál okrúhly stôl so štyrmi stoličkami. Do kuchyne prenikal cez otvorené okno čerstvý vzduch.
Potom sme sa šli pozrieť do izby. Bola natretá ako moja izba doma. Na tmavej podlahe stál LCD televízor obviazaný červenou stuhou.
"To je darček odo mňa a ešte toto," vytiahol z vrecka peniaze a podával mi ich.
"Nie Matt. To nemôžem prijať," otočila som sa k veľkému oknu.
"Musíš, inak sa s tebou nebudem rozprávať do konca života!" pousmial sa a otočil sa ku mne chrbtom.
"Dobre, dobre. Dakujem. To ti musím oplatiť," vzala som si peniaze a Matt na mňa pozrel s úsmevom.
"Nemusíš."
Pokrútila som hlavou a tiež sa trochu usmiala. Matt prišiel za mnou k oknu a obaja sme pozerali von.
"Tak čo nasťahuješ sa?" spýtal sa nakoniec.
"Ano," súhlasila som.
"Fajn."
"Matt? Aký je dnes dátum?" to neviem. Viem len to, že je asi zima.
"Dvadsiateho prvého dvanásty dvetisíc desať. O pár dní sú vianoce."
"Vážne?"
"Ano," pritakal a usmial sa na mňa.
______________
Je dvadsiaty tretí december. Som presťahovaná do nového bytu a teraz na posteli čítam svoj denník. Vonku krásne sneží. Idem do kuchyne naliať si teplého čaju.
Matt mi dokonca doniesol aj vianočný stromček, aj sme ho ozdobili. Pozrela som naň a usmiala sa.
Vo svojom denníku som našla moje číslo účtu tak som si šla do banky vybrať peniaze. A kúpila som si aj mobil. Včera som bola na veľkom nákupe.
Mám trocha strach, že zajtra - teda na Vianoce - budem sama. Matt vravel, že bude s rodinou.
Vrátila som sa späť do postele a ospalo zívla. Schúlila som sa pod perinu a zaspala.
Zobudil ma ten istý sen, ktorý sa mi sníval od nehody každú noc. Boli tam v tom aute rodičia a malý brat. Otec pozeral na nás a pýtal sa: "Máte pásy?" a ja som odpovedala, že áno. Vtedy som začula rachot. Nastala tma.
Na to som sa zobudila.
Je noc.
Do izby prenikalo svetlo pouličných lámp. Vstala som a prešla k oknu. Otvorila som ho a pozrela von. Vdaka svetlu lámp nie je až taká tma - takže dobre vidím na sídlisko. Niečo ma nútilo pozrieť dolu. Pozeral na mňa nejaký chlap. Bol zakrvavený na tvári. Jeho oči sa stále upierali na mňa. Skríkla som, zatvorila okno a zatiahla rolety. Zaliezla som späť do postele. Prehrávala som si, čo sa vlastne teraz stalo. Sadla som si na postel a objímala si kolená. Nahováram si, že to bol len sen. Veľmi živý sen. Kto bol ten chlap? Ani neviem ako, ale zaspala som.
Je sedem hodín ráno. Bolí ma hlava. Zobudila ma SMS-ka. Písal Matt.
"Ahoj Chloe, prajem Ti krásne a veselé Vianoce.
Po večeri s rodinou prídem za Tebou.
Alebo chceš prísť Ty? Matt"
Takže nebudem sama. Nechcelo sa mi ísť k ním a tak som napísala Mattovi nech príde. Napísal, že sa teší a príde o siedmej večer. Aj ja sa teším. Idem sa obliecť. Chcem ísť na nákup. Otvorila som skriňu a vybrala si čierne džínsy, tmavosivý pletený rolák a čierny kabát. Spomenula som si, čo sa stalo v noci. Pozrela som dolu pod okno. Nik tam nie je. Fajn. Vyšla som z izby a zatvorila za sebou plné hnedé dvere. Umyla som si zuby, vzala igelitku a peňaženku a šla som. Som zvyknutá chodiť po byte bez papúč a teraz sa mi to vypomstilo. Na dvoch schodíkoch vedúcich do predsiene som sa šmykla a takmer spadla. Sama sebe som sa zasmiala a šla si obuť čierne čižmy na päťcentimetrovom opätku. Vzala som si zo stojanu kľúče a vyšla z bytu. Výťah práve niekoho viezol tak musím čakať. Ked už zasvietilo zelené svetlo stlačila som gombík a výťah pomaly stúpal hore. Ked už bol tu, z bytu oproti môjmu vyšla stará pani. Otvorila som jej výťah a potom vošla za ňou. Stlačila trojku a potom sa mlčky hrabala v taške. Výťah zastal na trojke a pani vystúpila. Stlačila som prízemie. Tá pani bola veľmi zvláštna. Mala šedivé vlasy bledú zvráskavenú pleť a modré oči. Mala čierny kabát a sivú sukňu až po kolená. Mala obuté čierne čižmy nad členky a zelené pančuchy. Nie len, že vyzerala zvláštne, ale aj tak pôsobila. Ked som vyšla z výťahu, starú pani som pustila z hlavy. Moje myšlienky zamestnáva Matt. čo mu mám kúpiť? Aha... ked ma viezol do bytu, vravel, že by chcel a potreboval GPS. Idem teda do obchodného centra hľadať GPS. Po pár minútach hľadania som ho predsalen našla. Vybrala som to správne a šla ho zaplatiž.
Matt mi veľmi pomohol. Viem, že týmto GPS mu nesplatím svoj dlh, ale aspoň niečo. Vyšla som z centra a akonáhle som vkročila na zľadovatelý chodník, šmykli sa mi nohy a ja som v momente sedela na zemi. Snažila som sa znovu vstať, ale ked som pozrela pred seba a videla som... toho chlapa so zakrvavenou tvárou. Blížil sa ku mne.
Mal kučeravé vlasy tmavo-hnedej farby a kde-tu mu už šediveli. Mal oblečenú bielu košeľu, ktorá bola zašpinená od krvi. A čierne džínsy mu splývali s čiernymi poltopánkami. Pomalým krokom sa ku mne blížil a ja som nedokázala vstať, nedokázala som vôbec nič. Len som naňho pozerala ako sa ku mne blížil.
"Chloe? Chloe, si v poriadku?" ozval sa zrazu za mnou hlas. Bol to Matt. Pozrela som naňho a zase tým smerom, kde bol ten muž. Už tam nebol.
"No... ja... áno," vykoktala som zo seba.
"Tak pod, vstaň," podal mi ruku a pomohol mi vstať.
"Prečo si nezavolala, mohli sme ísť na nákup spolu." ukázal na obchod a usmial sa.
"Nie nemohli. A aj tak. Videl by si, čo som ti kúpila," zasmiala som sa a ukázala som na tašku, čo som držala v ruke. Matt nahodil zvedavý pohľad a hned na to sa zamračil.
"Načo si mi kupovala darček?" zvážnel, ale v očiach mal známky zvedavosti.
"Za to všetko, čo si pre mňa urobil." povedala som a objala ho. Väčšina ľudí, čo stáli obdaleč sa na nás pozerali. Mne to však bolo jedno. Cítila som teplo, ktoré ma k Mattovi neuveriteľne priťahovalo. Bola som k nemu tak blízko, že sme si hľadeli priamo do očí. Zrazu sa priblížil bližšie a... pobozkal ma. Venoval mi teplý vrúcny bozk. Dlhý vrúcny bozk.
Odtiahla som sa a usmiala.
"Ty ma pobozkáš a ja ani neviem, či to je môj prvý bozk," povedala som po chvíli ticha.
"Tak si ho ponechaj v pamäti ako prvý, hm?" tiež sa usmial a ešte pevnejšie ma objal. Uplne sme zabudli, že stojíme pred obchodom, kde je veľa ľudí. Odtiahla som sa a pozorovala ľudí, či na nás niekto pozerá. Zachytila som pár pohľadov.
"Nevšímaj si ich. Len závidia," len kývol hlavou k tým ľudom a usmial sa. Znovu ma pobozkal. Okrem tých bozkov ma k Mattovi priťahoval aj jeho výzor.
Mal čierne džínsy a tie jeho povestné topánky, čo vyzerali ako tenisky. Pod rozopnutým čiernym kabátom mal čiernu košeľu. čierna mu neuveriteľne sekla. Ludia si nás obzerali, ale ako tu stojím pri Mattovi, nevnímam.
"No tak čo, ideme nakupovať?" spýtala som sa.
"Fajn podme," súhlasil. Vydali sme sa do potravín. Matt ma chytil za ruku a pevne mi ju stisol. S úsmevom sme sa na seba pozreli.