Arzeus

1.KAPITOLA: KRST
,,Čo sa tu deje?“ spýtal sa chlap, ktorý nevyzeral práve najlepšie. Pochybne sa tackal, z jeho očí sršala nenávisť a ani rozprávať už nevládal. Všetci naokolo si ho premeriavali a čudovali sa ako sa takýto človek môže dostať do tejto štvrti. ,,Daj pokoj, opilec!“ kričali na neho chlapi a hádzali na neho povrchné pohľady. ,,Nie som opilec.“ hovoril si skôr pre seba, ako pre iných. Po chvíli zastal a pozeral sa ako prichádza dvadsaťjeden ročný Arzeus. Všimol si, že sa vôbec nezmenil. Stále mal rovnako dlhé hnedé vlasy, nebové oči a ten šibalský úsmev. ,,Vitajte, priatelia.“ ozval sa hlbokým hlasom Arzeus a očami prešiel po dave. Predsa sa len zmenil. Jeho hlas bol oveľa mužnejší. ,,Som rád, že ste si našli čas a prišli ste tu. Sami dobre viete, že môj brat Izak sa chystá oženiť s Ninou. Prípravy sú v plnom prúde. Možno ma niektorí budú nenávidieť za to, že ja nepomáham s prípravami a že sa neteším na svadbu tak, ako všetci ostatní....ale sami uznáte, že čo by to bola svadba keby chýbala Elena.“ po tomto mene všetci zdvihli ruky a začala radostne kričať. ,,Moja mama, ako iste viete, je chorá. Je v chráme, ktorý je ďaleko odtiaľto. A preto som sa rozhodol, že podniknem túto dlhú cestu za mojou mamou. Chcem, aby videla ako sa jej syn žení, keďže pri mne sa toho asi nedočká.“ všetci sa zasmiali a z očí im sršala radosť. Boli radi, že existuje taký človek ako je Arzeus. Pre deti bol veľký hrdina, ktorý sa nikdy nevzdával a ktorého nikdy nikto neporazil. Pre ženy to bol najkrajší a najdokonalejší chlap, ktorého by chceli za muža. A pre chlapov to bol hrdina, ktorého uznávali a každý z nich, chcel byť taký, ako on. ,,Celý čas som deň čo deň pracoval na jednej veci.“ lúskol prstom a prikázal chlapovi, aby odhrnul plachtu. Biela plachta spadla na zem a všade bolo počuť údiv. Pred ich očami stála najväčšia loď akú kedy Tiskánsko videlo. ,,Táto loď mňa a moju posádku zavedie ku mame a keď niekto na ňu zaútočí ja sám toho človeka vyzvem do boja!“ všade sa ozýval Arzeov odhodlaný hlas. ,,Ak ešte chce ísť niekto s nami kľudne sa poďte prihlásiť ku Odeovi.“ ukázal na staršieho chlapa, ktorý sa usmieval na všetky strany. Arzeus sa usmial a pobral sa hore kopcom. ,,Arzeus.“ ozval sa hlas, ktorý bol dostatočne známy. Modrooký chlapec sa otočil a pred sebou zbadal zničeného priateľa. Preľaknuto zhíkol. ,,Eric. Si to ty? Kamarát...čo sa ti stalo?“ podišiel ku nemu a objal ho. ,,Ach, dobrý bože, myslel som si, že ma nespoznáš.“ hovoril veľmi pomaly a robilo mu to veľké problémy. Arzeus nespoznával svojho priateľa. Už to nebol ten tučný Eric, ktorý vždy myslel na jedlo a ktorý vždy myslel na ženy. Pôsobil ako troska. ,,Akoby som mohol na teba zabudnúť? Poď, odnesiem ťa do paláca a tam ti pomôžu. Čo sa ti to stalo? A vôbec kde si bol? Myslel som si...myslel sme si, že si mŕtvy.“ ,,Veď som skoro bol...ani...ani neviem ako sa mi podarilo utiecť. Niekto si ma pomýlil s nejakým chlapom a...a..chceli ma zabiť. Keď zistili, že nie som ten, za ktorého ma považujú...chceli ma zabiť, aby si nepriznali chybu.“ vysvetľoval Eric a oči mal už ledva otvorené. ,,Na rozprávania budeme mať ešte času dosť. Už nič nehovor. Pomaly dvíhaj nohy.“ hovoril Arzeus a pomalým tempom sa dostali do paláca. ,,Alli? Alli, sestrička!“ kričal na sestru, ktorá najlepšie vedela ošetrovať rany. Keď zazrela Erica nemohla zakryť prekvapenie. ,,On žije? Rýchlo, polož ho na posteľ a zavolaj mi Ninu. No tak, Arzeus, rýchlo!“ súrila ho sestra. Rýchlosťou blesku vyšiel z izby a po celom paláci sa ozýval jeho krik. Keď zavolal Ninu sadol si pred izbu a čakal. V hlave sa mu premietali všetky chvíle strávené s Ericom. Aký boli odlišní, ale predsa ich niečo spájalo. Arzeus dodnes nechápal ako si mohol tak obľúbiť Erica. Veď neustále mu chodili po rozume ženské. Pamätal si ako sa spolu smiali, bojovali, plakali nad stratenými bojovníkmi. Boli si blízky ako bratia. Hovorili si všetky tajomstvá, dôverovali si viac ako komukoľvek inému. Každý si myslel, že Eric je mŕtvy. Arzeus sa s tým nevedel zmieriť. Bolo ťažké zabudnúť na najlepšie priateľa na celom svete. Pri každej príležitosti myslel na neho a keď videl ako chlapi flirtujú so ženami hneď si spomenul na Erica. ,,Zobuď sa.“ triasla s ním Nina. Arzeus rýchlo otvoril oči a zadíval sa na mladú Ninu. Až teraz si všimol, že sa vôbec neteší na blížiacu svadbu. ,,Počuješ ma?“ pokračovala v rozhovore, ktoré viedla len ona. ,,Si v poriadku?“ Arzeus pomaly prikývol. ,,Ty sa netešíš, že?“ vypadla mu z úst otázka skôr ako si ju stihol premyslieť. ,,Z čoho by som sa mala tešiť?“ ,,Na svadbu s mojím bratom.“ ,,Ach, Arzeus, prečo sa pýtaš takú hlúpu otázku? Teším sa...len som vystresovaná. Veď vieš ženy sú už raz také.“ postavila sa, no Arzeus ju chytil za ruku. ,,Nina...až teraz som si všimol, že si nešťastná. Nikdy som si to nevšimol. Bol som ponorený do tej lode. Chcel som ju čím skôr postaviť. A prepáč mi, že keď si za mnou prišla ja som nemal čas sa s tebou ani porozprávať.“ Nina mávla rukou a na jej tvári sa objavila červeň. ,,Eric bude v poriadku. Rany sme mu ošetrili. Teraz má horúčku a bude dlhšie spať. Musí sa predovšetkým poriadne vyspať je veľmi zničený.“ nenápadne sa vykrútila z témy. ,,Ďakujem, že si mu pomohla.“ ,,To bola maličkosť. Rada som to urobila...pre teba. Kedy odchádzaš za mamou? Myslíš, že sa už cíti dobre? Neviem či by sme nemali odložiť svadbu, kým sa tvoja mama neuzdraví.“ ,,Ty sa nechceš za Izaka vydať, že? Nina, povedz mi to. Mne nemusíš klamať.“ nastala chvíľa ticha, ale potom Nina vyskočila na Arzea. ,,Neviem o čom rozprávaš. Nemáš pravdu! Milujem...Izaka a vydám sa za neho. Chcem, aby na tejto svadbe bola aj vaša mama. Nechcem...ach, neviem načo sa s tebou rozprávam.“ otočila sa a rýchlym krokom odišla. Arzeus za ňou nechápavo pozeral. A tak vošiel do izby kde ležal Eric a zbadal tam svoju sestru Alli. ,,Z najhoršie je vonku.“ povedala Alli a vyhadzovala mokré obväzy. ,,Čo je?“ spýtala sa ho keď zbadala, že je ako vymenený. ,,Si dobrá priateľka s Ninou?“ Alli zastala a vedela, že táto téma je zrejme dôležitá. ,,Čo sa deje?“ Arzeus si sadol na stoličku a pozrel na Erica. ,,Zdá sa mi, že sa neteší na svadbu...len mi sestrička prosím nehovor, že veď vieš, že ženy sú vystresované zo svadby.“ Alli sa musela zasmiať a podišla ku bratovi. Sadla si do tureckého sedu a chytila sa bratovej ruky. ,,Vieš aj ja som vytušila, že s ňou nie je niečo v poriadku. No vedela som, že keby som za ňou prišla a spýtala sa jej čo ju trápi, tak by mi to jednoducho nepovedala, alebo by si niečo vymyslela. Tak som sa rozhodla, že to zistím.“ ,,Zistila si niečo?“ ,,No veď jasné, braček. Zahrala som sa na milé dievča. Pripravila som džús. Viem, že ona má rada jahodový a ja zasa pomarančový. Tak som pripravila dva džbány a do jej jahodového džúsu som pridala kúsok...vína.“ Arzeus sa musel zasmiať. ,,Myslel som si, že niečo také vymyslíš.“ ,,Ale no. Nepozeraj na mňa tak. Chcela som zistiť čo jej je. Tak som musela niečo vymyslieť. Po nejakom tom pohári sa rozrečnila. Začala som ja, že či sa teší na svadbu či sa jej páčia šaty a také tie omáčky. A potom sa rozrečnila.“ ,,No, Alli, nenaťahuj to.“ ,,Jej srdce bije pre iného.“ Arzeus vypúlil oči a na chvíľu si myslel, že zle počul. ,,To si robíš srandu!“ vykríkol od úžasu. ,,To veru, že nie! Nikdy si si nevšimol ako sa správa ku Izakovi? Vôbec nie ako budúca milujúca manželka. A nikdy si si nevšimol ako sa na teba pozerá?“ Arzeus sa nahneval a vyskočil zo stoličky. ,,Dobre si zo mňa uťahuješ, sestrička.“ ,,Mysli si čo chceš, ale nabudúce si všimni ako sa správa ku Izakovi a ako ku tebe. A prečo sa vydáva za Izaka? Vieš dobre aký je Izak. Stále sa otáča za ženskými a ona dobre vie, že ani on ju neľúbi. Chce len, aby otec konečne bol šťastný, že si niekoho našiel. Možno sa bude tváriť, že je šťastný z tej svadby, ale každú noc bude utekať z izby za milenkami. A Nine to vôbec nebude vadiť. Ona chcel byť bližšie ku tebe. Nemusíš mi veriť, ale ja viem ako zmýšľajú ženy. Aj keď som ešte podľa teba mladá na takéto veci. Ale poviem ti niečo. Ty si hrdina, ktorý nemyslí na ženy. Si hrdina a aj keď s tebou nejaká žena flirtuje ty si z toho nič nerobíš. Proste si hrdina, ktorý pre svoje šťastie nepotrebuje ženy. A Nina to vie.“ Arzeus podišiel ku dverám a potom sa náhle otočil. ,,A prečo mi to nepovie sama?“ Alli sa ironicky zasmiala. ,,Videl si už ženu, ktorá sa priznala s citmi mužovi, ktorú o ňu nestojí?“ po tejto otázke Arzeus odišiel a vybral sa do hostinca. Celou cestou mu v hlave bzučala myšlienka, že by Nina niečo cítila viac ako len obyčajné priateľstvo. Nie, to nemôže byť pravda. ,,Dáš si to, čo zvyčajne?“ opýtal sa Odeo keď si Arzeus sadol na svoje zvyčajné miesto. Arzeus len pokrútil hlavou. ,,Prišiel som sa porozprávať.“ oznámil a Odeo si ku nemu hneď prisadol. ,,Vyzeráš ako keby si stretol obludu.“ podpichol ho Odeo.. ,,Máš ženu, Odeo a krásne deti.“ ,,Ty si sa zošalel. S tebou som sa rozprával už o hocičom, ale o tomto ešte nie. Čo sa ti stalo, chlapče?“ ,,Ja...dozvedel som sa niečo, čo by ma ani vo sne nenapadlo. Zaľúbil si sa do svojej ženy?“ ,,Arzeus, naozaj pochybujem, že sa cítiš dobre. Aké otázky mi to dávaš? Keď som stretol svoju ženu zachránil som ju pred svadbou a pred jedným netvorom. Bola mi veľmi vďačná. Keď som ju videl prvýkrát hneď som si všimol jej krásu. Ale nikdy som nepomýšľal nad tým, že by som s ňou raz mal rodinu. Vlastne som bol taký, ako ty. Bol som hrdina, hoci menší ako ty. Všetci ma obdivovali a ja som nemal čas myslieť na ženy. A nebol som vôbec príťažlivý. Postupom času ako som ju spoznával začala sa mi páčiť. Ale rýchlo som to musel vymazať z hlavy. Nechcel som pre nejakú ženskú prísť o môj život. Živo na mori. Ale tá láska bola silnejšia. Videl som ako na mňa pozerá, ako sa na mňa usmieva a ako sa správa ku mne a ku ostatným. Raz som si sľúbil, že jej poviem všetko čo ma ťažilo.“ ,,A potom?“ ,,Povedal som jej to. A vieš čo? Ona začala plakať. Od šťastia. Myslela si, že jej to nikdy nepoviem. Že vždy budem chcieť byť morský muž, ako ma volala. Sľúbila mi, že nechce, aby som sa zmenil. A teraz sme tu.“ usmial sa Odeo a v očiach sa mu objavili slzy od dojatia. ,,Myslíš, že by ti to povedala? Že si pre ňu ten pravý?“ ,,Och, možno keby som bol taký ako Eric, možno vtedy. Ale myslím, že by mi to sama od seba nikdy nepovedala. Som rád, že som to urobil nakoniec ja. Ale Arzeus prečo tie otázky?“ Arzeus chvíľu mlčky sedel a pozeral do neznáma. ,,Niekto mi povedal, že istá žena....“ ,,Nina, že? Viem, že sa nevydáva z lásky.“ ,,Odkiaľ to vieš?“ opýtal sa prekvapene. ,,Vedz, že som na to neprišiel sám.“ zasmial sa a pokračoval:,, Moja žena mi to raz večer povedala.“ Arzeus si podoprel ruky o bradu. ,,Myslel som si, že vo mne vidí len...ach.“ Odeovi sa na tvári zjavil úsmev. ,,A ty si na tom ako?“ Arzea otázka prekvapila. ,,No pozri sa na mňa a skús si odpovedať.“ ,,Raz príde deň keď uvidíš ženu, na ktorú budeš pozerať inak, ako na ostatné.“ ,,Dobre vieš, že ja...že ten strach, ktorý je vo mne nikdy neodíde.“ ,,Arzeus, mám ťa rád ako vlastného syna. Viem ako sa musíš cítiť keď si videl ako ti tvoju mamu zabili a ako ťa tvoj otec prinútil hrať divadlo, že Elena je tvoja mama...“ ,,Keby to bolo len to, nikdy by som sa nevyhýbal ženám. Nikomu som to ešte nepovedal, Odeo. Pamätáš sa na ten deň keď ma uniesli?“ ,,Jasné, že si na to pamätám. Bál som sa, mám pocit, že ešte viac ako tvoj otec. Bol si malý a mal som strach, že ťa už nikdy neuvidím.“ ,,A keď ma vraj našli čo všetci tvrdili?“ ,,No, že ťa uniesli nejakí piráti.“ Arzeus prikývol. ,,No bola to lož.“ ,,Prosím?“ ,,Vždy som mal svoju mamu. Skutočnú mamu veľmi rád. Stál som vždy pri nej. Ochraňoval som ju pred otcom. A jemu to liezlo na nervy. A tak sa jedného dňa v jeho hlave zrodil šialený nápad. Povedal mi, že pôjdeme na výlet, že si urobíme chlapský deň. Tešil som sa, a teraz sa smejem na tom, aký som bol naivný. Loďou sme sa dostali do nejakého mestečka. Odniesol ma do nejakého domu. Drgol ma a s nenávistným hlasom mi povedal: Teraz uvidíš, že ženy netreba ochraňovať. Sú to mrchy, ktoré chlapom vedia ublížiť. Nielen my im ubližujeme. Hodil ma do toho bordelu a odišiel. Kričal som, aby sa vrátil. Ale zbytočne.“ ,,Arzeus...to...prečo si mi to nikdy nepovedal?“ ,,Strašne ma to bolí. Večer sa budím a kričím zo sna. Nemôžem spať. Nemôžem na to zabudnúť a tak rád by som chcel. Nemal som odvahu to nikomu povedať. Tie ženy...vyzerali otrasne. Povedali, že sa mi to bude páčiť.“ vtom sa Arzeus rozplakal ako dieťa. Odeo priskočil ku nemu a otcovsky ho objal. ,,Tíško, Arzeus, už je dobre.“ pohladil ho po vlasoch. ,,Otec si to všetko vymyslel. Žiadny piráti, žiadny únos. Mala to byť pomsta.“ ,,Pomsta? On je diabol! Toto urobiť malému decku len kvôli tomu, lebo chránil svoju mamu? Diabol.“ nadával Odeo a ešte stále bol so svojím „synom“ v objatí. ,,Poď.“ a spoločne sa pobrali vonku. ,,Cením si, že si mi to povedal. A teraz ťa pozývam ku mne domov. Eny urobí tvoj obľúbený koláč a deti budú radi, že si nás navštívil.“ Arzeus súhlasil a po slzách už nebolo ani stopy.

,,Ujo Arzeus!“ kričali deti a ukazovali aké meče si vyrobili. ,,Raz budeme taký bojovníci ako ty.“ hovorili dvojičky a predviedli ako vedia bojovať. ,,Výborne. Ešte sa pár vecí naučíte a potom môžete ísť so mnou na loď.“ žmurkol na Sama a Oliviera. Deťom sa rozžiarili oči. ,,Vááááúú.“ zajasali. ,,A ty princezná?“ otočil sa ku Odeovej dcére Amy. Tá sa usmiala a mykla plecami. ,,Nemohla by som ísť s tebou za tvojou mamou?“ spýtala sa a začervenala sa. Arzeus sa usmial a pozrel na prekvapeného Odea a Eny. ,,Amy, zakusni si nabudúce do jazyka!“ napomenula ju Eny a úsmevom sa ospravedlňovala Arzeovi. ,,Ale veď mne to nevadí. Som rád, že aj dievča sa zaujíma o lode. Veď viem dobre aké knihy máš v izbe. No mne by to nerobilo problém, ale to sa musíš spýtať mamy a oca.“ Amy sa otočila ku rodičom. ,,Ocko, dobre vieš, ako som vždy túžila plaviť sa po šírom mori.“ hovorila s láskou v hlase. ,,Amy, máš len sedemnásť rokov.“ prerušila ich Eny. Amy sa otočila ku Arzeovi. ,,Kedy si sa začal plaviť po mori?“ ,,Ja som sa aj narodil v mori, mám taký pocit. Už ako dieťa som chodil na rôzne výpravy. Tuším ako...alebo vieš čo? Radšej ti to nepoviem, lebo ma tvoja mama zabije za živa.“ všetci sa zasmiali a Eny podala hosťovi koláč. ,,Nech sa páči. Ale vieš, že by som to neurobila. Len proste ty si chlapec a hrdina v jednom. Bol si od mala...ach, viete čo? Nech o tom rozhodne Odeo. Ja tentoraz nebudem tá zlá.“ a sadla si na stoličku a pozorne sledovala Odea. ,,Ach, ženy.“ ukázal rukou. ,,Amy, zlatíčko si si naozaj istá, že by si chcela ísť do chrámu? Môžu vás prepadnúť zlodeji, hocikto.“ odhováral svoju dcéru aj keď sám dobre vedel, že je to zbytočné. ,,Ocko...“ ,,Tak, ak to nebude Arzeovi vadiť a ak mi sľúbi, že dá na moju dcéru veľký pozor a ak mi ty, Amy, sľúbiš, že nebudeš robiť problémy tak môžeš ísť.“ Eny sa postavila a začala sa smiať. ,,Dúfam, že dvojičky sú po mne a nie po tebe, Odeo.“ aj Arzeus sa zasmial a v tejto rodine sa cítil výborne. Bola mu ako vlastná rodina. ,,Sľubujem!“ vykríkla Amy. ,,Aj ja sľubujem, že túto princeznú budem chrániť ako oko v hlave.“ tentoraz žmurkol na Amy a tá sa mu hodila okolo pliec. ,,Si ten najlepší chlap akého poznám. Ale prvý je ocko.“ dala Arzeovi pusu na líce a potom sa hodila Odeovi do náručia takže si nikto nevšimol, že Arzeova tvár bola celá červená a jeho srdce začalo neopísateľnou rýchlosťou biť. ,,Ten koláč je fakt výborný.“ pochvaľoval si Arzeus keď v izbe zostali len on, Odeo a Eny. ,,Ďakujem. Urobím ti aj na cestu a môžeš dať aj svojej mame.“ ponúkla sa Eny a rýchlo dodala: ,, Prepáč za Amy. Nechápem ako dievča sa môže zaujímať o mužskú prácu. Ach, ozaj ak ti to nevyhovuje nič sa nedeje. Zostane doma.“ Arzeus sa zasmial. ,,Nie, nie. Keďže Odeo so mnou nemôže ísť rád ju zoberiem keď to tak veľmi chce. Aspoň sa nebudem cítiť sám.“ ,,Tak ďakujem ti veľmi pekne, že si ku nám taký milý. Tak, chlapci, musím ísť robiť ženské práce.“ a zamávala im na rozlúčku. ,,Máš úžasnú rodinu.“ ,,Som rád, že mám svoju Eny. Dvojičky a Amy, ktorá je veľmi bystrá. Ale sám dobre vieš, že aj ty si súčasťou našej rodiny. Každý ťa má rád a vždy keď odídeš celý večer každý o tebe šteboce.“ spoločne sa zasmiali a izbou sa ozýval ich zvučný smiech. Keď bol Arzeus na odchode slnko už pomaly zachádzalo. ,,Viete čo som teraz čítala?“ ozval sa Amyn hlas a nečakala na odpoveď. ,,Správna loď sa musí pokrstiť. Ako budeš volať svoju loď?“ ,,A vieš ako sa krstí loď?“ spýtal sa so záujmom v hlase Arzeus. ,,Samozrejme.“ Arzeus pozrel na rodinu. ,,Tak poďme pokrstiť loď.“

,,Nožíkom vyryjeme meno tvojej lode.“ oznámila Amy a ukázala na nožík. ,,A keď bude meno hotové potom na ňu vylejeme vodu.“ skočili jej do reči Sam a Olivier. ,,Mám tušenie, že všetky deti sú po tebe.“ pošepkala Eny Odeovi a chytila ho za ruku a pozerali ako sa štyria ľudia dohadujú o krste. ,,Napíš tam Amy-Irvana.“ hovoril Arzeus a pozrel ako Amy zastala. ,,Ty si prišla na ten nápad s krstom. Musí sa volať po tebe. A to druhé meno ti niekedy vysvetlím.“ Amy od radosti poskočila. Po dopísaní mena všetci štyria chytili vedro s vodou a už-už ju chceli vyliať, ale Arzeus skríkol. ,,Nemali by sme niečo povedať?“ a poklepal Oliviera, ktorý okrem toho, že sa rád hral na Arzea aj rád písal básne. ,,Tvoje meno bude po celom svete známe, my budeme hrdý, že takú loď máme. Každý sa bude pred tebou triasť, tvoja sláva nocou bude rásť. Každý si bude šepkať to slávne meno Amy-Irvana.“ zabásnil a všetci mu zatlieskali a pokrstili loď.