Nekonečná chvíľka lásky

Sedela na lavičke, hľadela do neba a čakala či sa zjaví. Dúfala, že raz uvidí to krásne svetlo.
Malinké svetielko jasnej padajúcej kométy ktorá z ničoho nič preletí a rýchlo vyhasne.
Ako láska.
Regina milovala bezstarostne sledovať nočnú oblohu. Nikto ju pritom nerušil. Bola rada sama, vždy veľa premýšlala o živote, budúcnosti.. predstavovala si čo by sa mohlo zmeniť ak by vrátila čas späť.
Či by sa to stalo. Možno by mala znovu to šťastie poznať ho, ale do úvahy prichádzali aj záporné myšlienky.
Lenže čas sa vrátiť späť nedá, možno iba v rozprávkach.
Zrejme to bol osud ako vždy vravievala keď poprvý krát napísala Alexovi.
Zozačiatku sa to zdalo ako strata času. Vždy si na internete písala s niekym. Mala rada internetoví svet v ktorom sa mohla zabávať bez toho aby sa pred niekym strápnila. Raz ale zbadala v kamarátkinom zozname jedného milého chalana.
Samozrejme, že mu napísala. Najskôr nič moc, neznamenal preňu veľa bol iba človek ktorému stále odpisovala ani nevedela prečo.
Jej najlepšia kamarátka Natália bola z toho vždy na nervy. To ona mu prvá napísala, neustále ho otravovala, chcela jeho číslo. Nesmierne sa jej páčil no ona ho nezaujímala. Nepriťahovala ho ani len keď si písali, ale Reginu mal vždy rád.
Písali si každú sekundu ktorú strávili pri počítači. Časom ale zistili, že sa jeden druhému páčia.
No predsalen ich delila veľká dialka.
Regina bývala v Gardendale čo je 196 kilometrov od Yorktownu kde býva Alex.
Stavím sa že keby býva v Gardendale alebo aspoň v okolitých mestách určite by sa s ním Natália už dávno stretla, ale Regina sa nikam nenáhlila. Čaká kým príde ten správny čas aby Alexa lepšie spoznala.
Alex bol preňu večnou zábavkou takmer nikdy si neliezli na nervy a sem tam sa už aj zdalo akoby sa doseba zamilovávali..



-PS- ak sú tam niekde gramatické chyby dajte prosím vedieť zo sloviny som mala dvojku xD