Už nikdy ticho: kapitola 10

Tina s mamou prešli cez prechod k divadlu. 

„Nechcem, aby sa kvôli mne všetci hádali. Neznesiem tú predstavu. Ak mám ustúpiť, aby bol znova pokoj, spravím to, mami.“

„Nechcela som predsa, aby si to takto brala. Mala si si uvedomiť, aký vážny krok sa chystáš spraviť. Nie kvôli nám, ale kvôli sebe.“

Spolu prešli dverami haly na prízemí. Nešli hlavným vchodom. Rovnako ako naposledy, aj teraz bol pre ich konkurz určený bočný.

Tinina mama zostala úplne dezorientovaná. Obzerala sa tam, snáď by sa aj stratila v akejsi chodbičke.

Tina na tom síce s orientáciou nebola oveľa lepšie, no po stenách na chodbách divadla boli rozvešané obrazy. Mala skvelú pamäť na to, okolo ktorých z nich prešli, a tak jednou chodbou po druhej sa dostali k tomu správnemu schodisku. Visel nad ním nádherný luster s tisíckami sklíčok a svetielok. 

Zhora k nim doliehali hlasy. Takže ich predsa našli. Tina nahodila víťazoslávny výraz.

Vyšli hore schodmi. Úroveň vyššieho poschodia pri stúpaní klesala.

Všetky hlasy zmĺkli, keď sa Tina zrazu objavila.

Phoebs sa otočila Tine chrbtom a pokračovala v rozhovore s Alice a Allison. Zjavne sa s ňou nemala chuť baviť.

Caroline sa vynorila spomedzi Sabíny a Leny. Správali sa k sebe dôverne, akoby sa kamarátili už neviem ako dlho. Napriek ich úsmevom sa cítila byť nevítaná. Videla im to na očiach a na takých malých, zanedbateľných veciach, ktoré ich prezrádzali. Dokonca ani Caroline nedokázala úplne poprieť ten kyslý výraz. Vyznelo jej to celé, akoby tak trochu dúfali, že sa po tom týždni nevráti. Chápala to. Každá z nich chce vyhrať. Aj keby druhej priamo nič zlé nepriali. Otázka len znela, či v nej videli nebezpečenstvo, alebo len ľahkú korisť, ktorú jednoducho odstavia z cesty.

Tina nechala mamu sedieť na stoličke. Nový postoj voči spevu už nie je taký odmietavý ako predtým. Otváralo jej to iné možnosti. Avšak sama má pochybnosti. Najskôr sa teda budú musieť dorozprávať oni dve, až potom uvidí, čo povie Andreasovi. Nech radšej neurobí zbytočný chybný krok.

Odišla za ostatnými súťažiacimi vo viere, že snáď príde na iné myšlienky. Samozrejme, že to tak nebolo. Rozprávali sa anglicky, takže z ich rozhovoru veľa nerozumela. Sabína dokázala hovoriť nemecky, veď je Nemka. Caroline takisto a navyše vedela, že Tina má angličtinu slabšiu než nemčinu. Všetky to museli vedieť, keď sa o to ani nepokúšala. S láskavými úsmevmi ju z rozhovorov vynechávali. Keď sa smiali ony, pousmiala sa aj Tina, no situácia jej prišla dosť nepríjemná a Andreas meškal. Potom si uvedomila, že hovoria o nej.

„Tak, Lena,“ prerušila ich po hodnej chvíli, na čo sa na ňu všetky tri otočili. Počúvala, ako ju pred ňou samou ohovárajú, a darilo sa jej na povrch zostať pokojnou. Nechcite ale vedieť, čo sa ale odohrávalo pod maskou. „Čo tvoje zranenie?“

Túto vetu v angličtine lepila v hlave celý ten čas. Podľa ich zaskočených výrazov sa podarila. Grékyňa taktiež.

„Lepšie, ráno mi vybrali štichy,“ habkala.

Tina sa usmiala najkrajšie, ako len dokázala.

Spýtala sa jej to v pravej chvíli, pretože hneď nato dorazil Andreas. Prišiel aj Lukas a s ním dvaja muži a dve ženy.

„Vitajte na pokrač...“ začal, no Tina nepočúvala.

Otočila sa od dievčat, vystrela sa a bradu hrdo zdvihla. Nespúšťala ich však z očí. Periférne videnie pracovalo naplno.

Rozhodla sa využiť príležitosť, čo sa jej naskytla. Chopí sa šance na konkurze a takisto tej od mamy.

Nech len nevedia, na čom sú. Nech si uvedomia, že ju nemajú prečítanú. Nech nevedia, čo všetko ešte v sebe skrýva. Aj keby to nemalo byť nič veľké. Oni to vedieť predsa nemusia.

Caroline považovala za kamarátku. Kedysi. Nebude ju ignorovať, bude sa tváriť ako doteraz, no bude chladná a pôjde za svojím cieľom. Ona im to teda neuľahčí. Myslia si, že to pri nej majú už vo vrecku. Keby mala vypadnúť aj pri najbližšom vyraďovaní, tak nech, asi by to tak malo byť, no bude z nej skutočná konkurentka. 

„... takže začíname naplno. Hneď od teraz,“ zachytila z príhovoru a radšej spozornela.

„Dnes vás bude čakať spevácky, ale aj tanečný tréning. Pozval som dvoch pedagógov z oboch oborov. Dvaja špičkoví tanečníci, dvaja výborní učitelia spevu, ktorí by mali podporiť váš talent a vďaka ich radám a dozoru, by ste mali pokročiť. Budem na vás zvedavý zajtra doobeda, keď mi predvediete, čo ste si zo svojich lekcií boli schopné vziať. Veľa šťastia.“

Tina si všimla, že Phoebs ju podchvíľou sleduje a skúma jej tvár. Sklopila teda zrak a dala Phoebs jasne najavo, že o nej vie a nech počká. Nech len čaká.

Dostali za úlohu zbaliť si potrebné veci ako tepláky a niečo na prezlečenie kvôli tréningu tanca. Pol hodina im vraj mala stačiť. 

Caroline sa začala zmätene ošívať a škriabať sa vzadu na krku. Znervóznela z krátkeho času a s dupotom sa rozbehla dole schodmi. Oveľa decentnejšie to poňala Lena. Rozdiel vo veku sa dal napokon jasne badať. Tina už nevedela, či si potom lámala nohy preto, aby všetko stihla, ale odišla rozhodne ako dospelá.

Ostatné dve nie. Obe ešte zostali.

Sabína ustúpila ku stene, kde boli postavené stoličky. O sedadlo si oprela dno tašky a niečo sa v nej prehrabovala.

Tina stále čakala a tvárila sa, že píše textovku, kým sa Andreas zhováral s učiteľmi. Lukas na neho čakal pri dverách a potom sa spolu stratili vo dverách, ktorými prišli. Tak rada by vedela, nad čím premýšľal. Vždy, keď ho videla, akoby v mysli hral partičku šachu.

Nenechala Andreasa odísť v ústrety ďalším povinnostiam a akože nenápadne sa otočila na Sabínu, aby zistila, či sledovala, či to predsa skončí. Stačil jediný krok, jediné slovo k Andreasovi, ktoré by jej nahralo v podstate do karát. Sabína na ňu kývla a stále mala na tvári ten úsmev. Falošný. Tinu zaskočilo, že odchádzala s Alice. Prehodili medzi sebou pár slov. Zjavne ju mulatka podporuje. A potom sa spolu stratili.

„Mami, zrejme tu nebudeme celý deň. Nechám ťa samú. Nevadí?“

Žena sa teda postavila zo stoličky a rukou si upravila vlasy. „Iste, zlatko. Ja sa tu niekde pomotám. Sľúbila som Nat, že jej niečo prinesieme, tak sa poobzerám po obchodoch. Ak sa nestratím,“ zasmiala sa. Potom sa rozlúčili a miestnosť spustla.

Nastal čas ospravedlniť sa Phoebs. Nie je ľahké priznať si chybu. Nie je ľahké prosiť o odpustenie, nie je ľahké odpúšťať. Tak nenávidela túto časť. Vedela však, že je to potrebné. Nie zo zištných dôvodov. To preto, že by sa nedokázala sústrediť pri pomyslení na to, že sa nerozprávajú kvôli takej hlúposti. Veď Phoebs stále celý čas pri nej. A nemusela to robiť.

Opatrne nakukla, či ju ešte ignoruje.

„Neurobila si to.“

„Nie. Ja som nad tým premýšľala a mala si pravdu. Takáto šanca sa nezahadzuje.“

„Som rada. Ale bojím sa, že to nezvládneš.“

Posledné slová na Tinu zapôsobili ako bič.

„Nezvládneš to sama,“ upresnila. „Poď, tu majú aj steny uši.“

Sedeli v kaviarni blízko križovatky. Vzali si stôl v rohu. Tina si zbalila ruksak behom piatich minút, takže zvyšok času mohla stráviť tu.

„Tak ako si to myslela? Čo sa deje?“

„Možno to pri zostrihu všetkých tých záznamov z kamier bude vyzerať ako milé rodinné spolunažívanie, ale v skutočnosti tu má už každý svoj tip na víťazku. Andreas nám kázal utvoriť si vlastný názor.“

Tina premýšľala nad tým, že toto bude ešte krutý boj o miesto v skupine. 

„Ste spolu štyri kandidátky, my sme tri... Čiže ak chce nejaká z vás na Andreasove rozhodnutie skutočne zapôsobiť, povedala by som, že by jej mali byť naklonené aspoň dve členky.“

„Nebudú z toho ešte problémy?“

„Z čoho?“

„Z toho, že mi takto pomáhaš. V podstate prezrádzaš informácie. Mne by neuškodilo, keby to miesto stratím, veď v podstate nemôžem prísť o niečo, čo nevlastním, ale čo ty?“

„Nerob si starosti. Chcem len zachrániť reputáciu skupiny, pretože prepustiť takýto talent svetu len tak...“ krútila hlavou, akoby mal potom nastať koniec sveta.

„Iste, už to vidím, ten pád pyramíd!“ zvolala Tina s výrazom, akoby to naozaj videla.

„A navyše som si ťa fakt obľúbila, dievča. Oveľa skôr si viem predstaviť to, že budem prekonávať prekážky, ktoré sa nám na našej ceste objavia, s tebou, než ako s ktoroukoľvek z nich. Dokonca aj v porovnaní s Alice, či Allison.“

Doteraz dievčina pokojne popíjala z džúsu, pohrávala sa s mobilom, či sa chvíľami obracala k životu za oknami, ale teraz... Bola vďačná, že sa vtedy v čakárni mohla stretnúť práve s ňou. Sled zhôd náhod, alebo to bola čiasi prozreteľnosť, čo jej ju postavila do života? Nech to bolo akokoľvek, lepšie sa jej nemohlo stať.

„Ďakujem,“ hlesla a oči sa jej zaleskli.

O okenné sklo zavadili listy stromu a do vnútra vnikla jeho vôňa. Hra tieňov a slnečných lúčov vytvorili úžasnú kombináciu premietanú priamo vo vzduchu.

„So mnou môžeš počítať,“ usmiala sa Phoebs a pomaly ukončovala sentimentálnu, no z duše úprimnú chvíľku. „Stačí získať už len jednu. Skôr, ako si ich hlas získa iné dievča.“

„Alice bude pravdepodobne stáť za Sabínou.“

Tina si spomenula, že pri poslednom kole, keď spievali vo štvoriciach, práve Sabína bola tá, čo jediná dokázala dodržať tanečnú choreografiu bez toho, aby vyšla z rytmu, a tak s mulatkou udržala krok.

„Aj ja som si všimla, že spolu dnes odchádzali. Ak predpokladám správne, tak takisto, ako ja tu vravím tebe, ona poúča práve tú Nemku. Nečudovala by som sa. Bude ju chcieť Andreasovi presadiť. Treba si dať na ňu pozor a bez toho, aby sme našu spoluprácu ostatným stavali pred oči.“

„Prečo?“

„Je to istota. Prekvapenie. A ak by som tvoje meno Andreasovi predhadzovala nejako okázalo, moje úsilie by malo opačný účinok. Nepatrne, kúsok po kúsku, vyzdvihovaním tvojho nadania a snahy. Najhoršie však je, že nemáme šancu zistiť, kto zatiaľ nadchol jeho samého. Ten to má síce presne také, aké by sa nám hodilo, no zároveň bude mať na neho vyššie nároky.“

Phoebs rozmýšľala nahlas a Tine sa otvárali oči z toho, čo všetko sa môže diať v zákulisí takejto šou. To, čo budú vidieť ľudia je len pozlátka. Je za tým oveľa viac. Svojimi príbehmi možno nahovoria ďalšiemu mladému dievčaťu, aké je to úžasné dostať sa na takýto konkurz, no pritom sa všetko každou minútou stupňuje a je na zváženie, či úplný koniec bude vyvrcholením tohto stresu a neistoty, či len bránou.

„Takže by som mala presvedčiť Allison, že ja som práve tá, s ktorou by si predstavovala budúcnosť v skupine?“

„To by bol najideálnejší prípad. Ak by ju získala Sabína, tebe by teoreticky zostával ešte stále môj hlas, ale oveľa neistejšie by bolo, ak by sa postavila rovnako ako ja a Alice za tretiu stranu.“

Tina prikývla. Všetko, čo hovorila, malo zmysel, no zároveň dostávala strach.

Bol najvyšší čas, aby jedna z nich vyrazila. Keďže chceli udržať v tajnosti fakt, že v tom idú spolu, nebolo by najmúdrejšie, prísť spolu. Ich spojenectvo  by bolo rovnako okázalé, ako to medzi Alice a Sabínou. Ak si niekto doteraz ich priateľstvo uvedomil, tiež si musel všimnúť, že pri spoločnom stretnutí boli pohádané. Neplánovane osožné. To sa muselo využiť.

Phoebs sa postavila od stolu. „Chceš sa ma ešte niečo spýtať?“

„Myslíš, že si s Allison sadneme?“

„Pamätáš, čo som ti povedala, keď si si nebola istá pred kamerami? Buď taká ako si teraz. Úplne prirodzená. Máš v sebe niečo, čo si ľudí dokáže získať. Každého normálneho človeka.“

Tine sa na tvári rozžiaril úsmev.