Už nikdy ticho: kapitola 17

Nedeľné doobedie z minulého týždňa. Lena sa kĺzala z toho svahu na dno a celá od krvi odpadáva.

Sadla si do kresla a začala rozprávať, čo si z toho dňa pamätala. 

„Ten strach a všetko. Bolo to hrozné,“ ukončila. „Prebrala som sa až v nemocnici. Bolo vážne milým prekvapením, keď sa tam objavili dievčatá a samozrejme môj priateľ. Bol mi veľkou oporou.“ 

Skutočne ho ľúbila. Nebola to len tak prechodná letná láska. Detaily Lenu prezrádzali, no ona sa ich ani nepokúšala skrývať.

„A ďakujem Tine za tú čokoládu,“ otočila sa dozadu.

Na takú nepodstatnú vec sama už dvakrát zabudla. Lena to však mala zjavne v živej pamäti a aj také malé gesto si cenila.

Hneď po tom prišla pre Tinu nepríjemná časť.

„Áno, moja mama si o mňa robila starosti. Vždy si predstavovala, že jej dcéra najskôr dokončí školu a až potom príde práca. Dosť som ju zaskočila, keď som jej oznámila, že ma pozývajú na konkurz do dievčenskej speváckej skupiny do Nemecka,“ vysvetľovala, prečo bolo vtedy z hotelovej izby počuť hádku medzi nimi. Netušila, že to bolo až tak počuť, a ani to, že jej správanie ako utekala do výťahu, bolo také výrazné. Keby ten príbeh nepozná, myslela by si, že práve niekoho zavraždili. Tú časť o úchylovi zamlčala. To vtedy tvrdila o Andreasovi jej mama. Nie ona.

Z uhlu pohľadu kameramana to pri nasledujúcom prílete Tiny do Berlínu vyzeralo, že ju pred vchodom čakalo oveľa viac fanúšikov možnej budúcej hviezdy. Okomentovala to iba troma slovami. 

„Bolo to milé,“ a usmiala sa sklopiac zrak.

Dievčatá sa rozosmiali.

 

Pozerať sa na seba, ako sa pripravovala na dnešný spev, zvládla iba cez prsty.

Nato jej premietli zostrih krátkych záberov jej a Lukasa. Ako sa na seba pozreli, úsmev jedného, úsmev druhého, až to vyzeralo, že sa usmievali na seba. Ak si to pozrie niekto, kto nepozná skutočnosť, aká medzi nimi prvý víkend vládla, mohol by si myslieť, že si padli do oka od prvého momentu. Potom sa ukázalo, že ich niekto natočil večer pri fotografovaní. Ako ju naposledy oslovil, chytil ju za ruku. Z tej diaľky ty vyzeralo, akoby už dlhšie boli párik. Potom odtiaľ pomaly odkráčala a on za ňou ešte chvíľu hľadel. To si v ten večer nevšimla. Potom ten ich ranný beh. Ich technik to už zjavne stihol spracovať. Natočené snímky odkiaľsi zhora z niektorej z budov tiež vyzerali romanticky. Na to, ako sedeli pod tým stromom na lavičke. Tine sa zastavil dych, keď sa sledovala, ako uteká pred Lukasovým nečakaným bozkom. Aj teraz by sa najradšej vyparila.

V miestnosti nastalo ticho a pohľady sa prilepili na ňu.

Sucho v ústach a bolestné sledovanie toho, čo sa premietalo. Can tiež prestal Tinu pobádať, aby niečo povedala. Aj ticho občas hovorí viac ako dosť.

V kútiku oka sa jej zaleskla slza. Nedalo sa to ovládať. Nevpadla do bezbrežného plaču, ale aj tak mali natočené viac, než potrebovali. Tina po pár sekundách nemého sledovania záberov povedala: „Bez komentáru.“

Do miestnosti vošiel nejaký muž a prerušil to ticho. Priniesol „výcuc zo show time“.

Tina sa presunula z kresla pravdy naspäť do kruhu dievčat. Sabína už zase niečo kvákala, no na Tinine počudovanie sa od nej ostatné dievčatá odvrátili a nepočúvali ju. Phoebs, Allison a Lena Tinu objali. Jedine Caroline sa chopila šance zabodovať u favoritky Sabíny. Tina už jej správanie neriešila.

Konečne mala príležitosť pozrieť si ich dnešné výstupy, no nevnímala ich tak, ako chcela. Stále bola rozrušená z toho, ako jej priateľstvo s Lukasom zverejnia celému svetu. Snažila sa tomu nájsť svetlú stránku. Žiadna sa zatiaľ neukazovala, keďže fakt, že rodinu bude musieť pripraviť na to, že sa to celé bude pretriasať pred očami tisícok nič netušiacich divákov, nepokladala za práve dvakrát úžasné.

Ale aspoň si pozrela Sabínu a to, čo predviedla. Rozhodla sa, že bude na sebe pracovať a zhodí jej ten falošný úsmev z tváre. Raz.

Na videu bolo vidno aj časť zo súčastného rozhodovania sa. Andreas a tí dvaja muži si rozložili pred seba fotografie dievčat. Tina tam našla aj svoje. V inej situácii by z nich mala väčšiu radosť, teraz sa vzchopila iba na chabú myšlienku: „Aha, to som ja!“

Trochu sa pomrvila. Tŕpol jej zadok.

Riaditeľ rádia, ten neoblomný chlap, čo nakoniec Tine tlieskal ako po najväčšom zážitku v živote, ukázal kamere jednu z fotografií. Bola na nej štvorka kandidátok. Tina, Caroline a Lena boli oblečené do podobných šiat, podobne upravené. Stredom záujmu mala byť Sabína, ktorá pri nich s jej odfarbeným účesom a v žiarivom latexovom overali vynikala. Riaditeľ bol ale iného názoru. Do kamery ticho šepol: „Fotograf sa zrejme neriadil výrazom talentu,“ poklepal po Tininej postave na obrázku. „Ale pravý drahokam nepotrebuje pozlátku,“ prehodil a otočil sa späť. 

Chcel povedať, že to ona mala mať Sabínine miesto? 

Potom ich poradu prerušila Alice, ktorá práve prišla za Andreasom. Nesmelo vkĺzla dnu.

To, ako ju Andreas karhal, netreba špeciálne opisovať. Chudera si zažila pri Canovi svoju minútku nechválnej slávy v kresle, kde musela znova zopakovať, ako ju to mrzí. A koho by to nemrzelo? Andreas ju upozornil, že ešte jeden prešľap a môže prísť o svoje miesto. Za takú vec, že o sebe nikomu nedala vedieť, a bez slova ráno odišla autom ktovie kam.

Tine vtedy napadlo, že ešteže sa ona bola predsa len o ten beh spýtať Lukasa. Teraz tam mohla byť s ňou.

Phoebs, Alice a Allison si na záver vyslúžili vlastnú vsuvku s tým, ako sa im dnešné doobedie páčilo a aké dojmy z toho celého majú. Samozrejme, že žiadna z nich na žiadne dievča nič negatívne nepovedala. Práve naopak, vyzdvihli všetky kladné vzťahy, čo medzi nimi boli. Skoro akoby boli všetky navzájom priateľky na život a na smrť.

 

Po viac ako dvoch hodinách konečne opustili štúdio. Tine už brnelo celé telo. Nie však z nedostatku pohybu. Kypelo v nej toľko navzájom sa bijúcich emócií, že keby mohla, aj by sa rozkrája, len aby to prestalo. Realita jej to ale neumožňovala, a tak potrebovala odpovede k nevyrovnaným účtom.

Dievčatá pomaly schádzali schodmi. Úprimnosť niektorých z nich, z nich robila priateľov, ktorí ťa v núdzi neopustia.

Snažila sa prekonať a nenechať sa unášať prekvapením, smútkom, sklamaním, či hnusom, opovrhnutím a hnevom. Keď však zistili, že rozhodnutie o postupujúcich ešte nie je stanovené, urednostnila samotu. Vrátila sa pred vchodové dvere, tam si sadla na schody a nechala si prevetrať hlavu.

„Teba to poriadne vzalo,“ ktosi sa jej dotkol ramien a prisadol si. Nemala poňatia, koľko času uplynulo dovtedy, čo sa jej Can prihovoril.

„Nezdá sa mi to byť fér.“

„Ono to tak býva. Neskôr si na to zvykneš. Ak sa staneš speváčkou v skupine, môžeš si byť istá, že toto nebolo posledný raz, čo si povieš, že to voči tebe nie je fér. Novinári si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť. A ak nebudú mať čo dať na titulku, tak im tú príležitosť ani nebudeš musieť dať. Niečo si nájdu.“

Objímala si kolená a ukrivdene hľadela dopredu.

„To si ty natáčal?“

Can si svojou oneskorenou odpoveďou doslova vyžiadal Tinin pohľad. „Včera večer som vás tiež videl. No netočil som to ja. Všimol som si iba, ako odchádzaš od ostatných. Šiel som za tebou. Keď som ťa však videl s Lukasom... Uvedomil som si, že si asi robím plané nádeje.“

Náhle nutkanie ospravedlniť sa mu umlčala vetou: „Sme priatelia, nič viac.“

„Dnešné zábery hovoria o inom.“

Tina na Cana zazrela. „To bola výčitka?“

„Lukas je mojím priateľom na niečo také ešte prikrátko. Sotva sme sa spoznali. Nie som dievča, čo sa len tak bozkáva. A keby aj. Nikto nemá právo robiť z toho večernú šou na hudobnom kanáli!“ dvíhalo sa v Tine rozhorčenie.

„Ani v tomto nemám prsty,“ ohradil sa. „Ráno som prišiel až s dievčatami a do toho vášho bozku ma vážne nič nie je. Skôr by som hľadal tam, čo vás točil už pri behu. Ak ten človek už mal prameň, pochybujem, že by sa ho dobrovoľne pustil. Teda, ak ťa zaujíma, kto vás točil.“

Tina si prešla po vlasoch. Ráno nepochybovala o tom, že dnešok bude jeden z najoriginálnejších dní jej života. Nikdy by však ani vo sne netipovala, že takýmto spôsobom.

„Nevieš, koľko to ešte bude trvať?“ Narážala na dobu, po ktorej sa dozvedia, ktorá z nich sa bude môcť zbaliť a dať zbohom kariére speváčky.

Pokrútil hlavou. „Nie, vôbec.“

Nemali si viac čo povedať. Možno až na jednu vec. 

„Od Lukasa viem, že to ty si ma v noci odniesol hore, keď som zaspala.“

„Aj keď sa rozhodneš pre neho, na mňa sa budeš môcť kedykoľvek obrátiť.“

Tak napoly sa usmiala. „Veľa to pre mňa znamená. Si kamarát.“

Lena vyšla z dverí za nimi. Mali ísť všetky hore.

Tina sa teda postavila a čakala, že aj Can pôjde, ten sa ale vybral opačným smerom.

„Ty nejdeš?“

„Na dnes mám už voľno,“ zaškeril sa a zdvihol ruku na pozdrav.

„Tak ahoj zatiaľ,“ pozdravila ho a vošla dnu.

Od výťahu ju však otočila vec, ktorej doteraz neprikladala váhu. Vybehla von a zavolala na chlapca, ktorý sa jej už skoro strácal z dohľadu.

„Can, čo to máš za visačku?“

Otočil sa a pozrel na dolný lem svojho trička. Hompálala sa mu tam fialová kartička.

„Zamestnanecká karta. A práve kameramani museli dostať fialové. Neznášam tú farbu,“ zakričal k nej.

Tina kývla na vďaku a nechala ho stratiť sa za rohom.

Dnu dohonila Lenu, ktorá jej držala dvere výťahu. Nastúpila.

Tušila, kto mal prsty v tom videu. Hneď po stretnutí s Andreasom chcela bezpodmienečne hovoriť s Lukasom a zistiť, či o tom vedel, a napriek tomu ju do toho zatiahol. Ak by to bol len mediálny ťah na zvýšenie sledovanosti, nikdy by mu to nemohla odpustiť.

 

Veľké Andreasovo rozhodnutie je po prvý raz prekvapením aj pre Alice, Allison a Phoebs. Dnes stálo rozhodnutie výlučne na ňom a rade riaditeľov televízie a rádia.

Maskérky dievčatám narýchlo upravili mejkap a kamery sa mohli zapnúť.

„Zavolal som si vás naraz, pretože chcem aj krátko zdôvodniť prečo ktorá pre mňa postúpi a ktorá nie.“

Členky skupiny si vymenili pohľady. Boli zvedavé, ktorá s nimi určite ich životný príbeh viac prežívať nebude.

„Sabína.“

Dievčina spozornela a vnímavo skúmala každú časť mimiky mužovej tváre. 

Andreas si prestal prekladať listy papieru v akejsi zložke, čo mal v rukách. „Počas doby od tvojho prvého výstupu si rozvíjala svoje schopnosti a privádzaš ich k dokonalosti. Stačí už len málo práce, aby som ti nemal čo vytýkať. Tanec a spev ti idú rovnako výborne, dokážeš sa pohybovať po pódiu, komunikuješ s hľadiskom... Preto som pri tebe nemal o čom premýšľať,“ odmlčal sa a znovu pozrel do svojich papierov. „Postupuješ.“

Sabína samovoľne skoro nadskočila. Na tvári sa jej roztiahol úsmev od ucha k uchu a šťastne sa pohupovala zo strany na stranu.

„Lena,“ pokračoval. „Ty máš vo svojom nadaní čosi zvláštne. Netypická farba hlasu, svojské vystupovanie, no všetko v správnej miere. Takisto sa uvidíme v ďalšom kole.“

„Ďakujem, Bože!“ zajasala a objala sa s Orestom. Skôr sa na neho ovalila, ale aj tak im to veľmi pristalo.

Zostali už len Tina a Caroline, ktoré nevedeli, na čom boli.

Phoebs si vystresovane žmolila ruky. Striedavo sledovala manažéra a dievčatá. Bola presvedčená, že Tina na to má. Dúfala len, že sa Andreas nerozhodol napokon úplne inak.

„Caroline, ty si mala svoj talent už od začiatku pomerne rozvinutý...“

Tak, ako Caroline Tine včera vykričala, že raz sa bude musieť Andreas rozhodovať aj medzi nimi dvoma, mala pravdu. A tak, ako vravela, že nebudú môcť prejsť obe, mala tiež pravdu. Neprejdú.

„Avšak, ako som ťa videl vtedy, videl som ťa aj dnes, na úplne rovnakej úrovni, zatiaľ čo Tina spravila zo všetkých najväčší pokrok. Pracovala na sebe a musím uznať, že som až takéto zlepšenie ani neočakával. Dokáže sa rovnať Lene a Sabíne. Navyše si získala sympatie mnohých ľudí...“

Tina sklopila zrak, pretože už si musel byť každý vedomý toho, k čomu to speje. Ľutovala Caroline. Videla, ako jej sebavedomie padá a celou ňou trhá od zničených snov a ilúzií. Každá však šla sama za seba, znovu presne tak, ako sama vravela.

„... preto je toto koniec pre teba v tejto šou.“

 

Tina z diaľky sledovala, ako Caroline rozrušene hovorí na kameru. Všetko sa jej zrútilo a jediná na vine bola podľa nej ona - Tina.

„Samozrejme, ona sa stala miláčikom všetkých. Každého si obmotala okolo prstu...“

Tina nemala energiu zaoberať sa ešte aj takýmto primitivizmom. Ona a miláčikom všetkých? Nerobila nič pre to, aby ju zbožňovali. Bola taká aká je. Nepretvarovala sa, nič nehrala.

Teraz potrebovala nájsť Lukasa. Od manažéra dostali na zvyšok dňa zaslúžené voľno, no nemohla by sa pokojne vrátiť do hotelu a tváriť sa, že sa nič nestalo, keď sa stalo!

Ľudia sa rozchádzali a šoféri ich postupne rozvážali.

Od Oresta zistila, že Lukasa videl na parkovisku pri aute. Vyzula si topánky. Nato sa jej nohy samé rozbehli. Stihla ho na poslednú chvíľu. Bola od neho ešte na viac ako päťdesiat metrov, keď na neho zakričala jeho meno.

Vykukol zo stiahnutého okienka mercedesu. „Zveziem ťa?“

„Ty si o tom videu vedel?!“ zrevala na neho približujúc sa.

Lukas vypol naštartovaný plyn. „O čom to hovoríš?“

„O čom?! O tom, ako sme hlavným pútačom na reality šou. Tina a Lukas rovná sa veľká láska! Je tam ešte aj dnešné ráno.“

Vystúpil. „Počkaj. Ešte raz mi to zopakuj. Ja a ty sme na tých nahrávkach, čo sa budú vysielať v televízii?“

„Áno,“ odpovedala rezignovane a oprela sa o kapotu auta.

„To čo za...“ neoplatí sa doslova napísať, ako Lukas vykypel, pretože by som to v záujme zdravého vývinu neplnoletých čitateľov nakoniec aj tak musela scenczúrovať, „... to spravil?!“

„Takže, ty si o tom skutočne nevedel?“

„Tina, prosím ťa, nikdy v živote by som sa k tebe tak nesprával. Nikdy.“

Hovoril pravdu. O ničom z toho nevedel.

„A mrzí ma, že som ťa do toho namočil.“

„Veď ty za to nemôžeš...“

„Nemal som to unáhliť s tým bozkom. Tebe to ublíži viac ako mne.“

„Čo spravíme?“

„V každom prípade nájdem toho... čo za tým je.“

Tina váhala, či sa mu má zdôveriť s jej podozrením. Rozhodla sa. „Neviem to stopercentne, ale spomínaš si na toho muža z raňajok? Toho, čo v tom hlúčiku o nás rozprával. Chvastal sa. Vraj má niečo, čo mu pomôže v postupe. Mal fialovú kartu kameramanov. Čo ak nás natáčal aj potom?“

Lukas nečakal na poslednú vetu. Vyštartoval na kameramanské stanovisko, akoby ho hnali všetci čerti. Nedal sa zastaviť. Tina za ním iba bezmocne bežala, no na jej otázky, čo chce robiť, neodpovedal.

Hŕstka zamestnancov s fialovým označením, čo zostala pri technike, sa nechápavo otočila, keď tam Lukas nabehol ako dravé zviera a jednému po druhom pozeral do tváre, kým nenašiel toho, čo ho hľadal. Chytil ho pevne za golier, aby sa mu nemohol vykrútiť.

„Je toto on?“ spýtal sa Tiny cez plece. 

Ostatní chlapi buď nevedeli o čo ide, alebo to aj vedeli a tvárili sa, že tomu tak nie je. Šli Lukasa od kolegu odtiahnuť, no ten sa nedal a zatiaľ, čo jednou rukou muža zvieral ako červíčka na háčiku, ostatných od seba odstrkoval. Márne sa muž snažil Lukasa odzbrojiť a vymaniť sa. Bol silnejší a priveľmi rozčúlený. Nedával mu žiadnu príležitosť.

„To ty si natáčal mňa a Tinu v dnešné ráno?“

Muž sa začal vyhovárať, no Lukas ním výhražne zatriasol.

„Odpovedz!“

„Tak fajn, áno!“ priznal, len aby ho už chlapec pustil. „No a čo? Je to moja práca!“

„Nemáš právo ničiť jej život. Uvedomil si si, čo to pre ňu môže znamenať?!“ Lukasovi na krku nebezpečne navierala tepna.

„Čo teraz odo mňa chceš? Mám dať tvojmu dievčaťu pokoj?“ povedal s náznakom výsmechu.

„Áno to dáš, o to sa postarám, nemaj strach.“

Lukas ho konečne pustil. Miesto na košeli, za ktoré ho držal bolo zhužvané v guču. 

Bez ďalšieho záujmu voči mužovi sa otočil k Tine a odvádzal ju preč.

„Robiť taký zmätok za obyčajnú pipku...“

Tina sotva začula šepnutie spoza chrbtu, Lukas sa už otočil a v jedinom pohybe mužovi z celej sily, ako mal náprah, vrazil päsťou do tváre.

Chlap sa zrútil k zemi a v šoku nebol schopný slova a už vôbec akéhokoľvek činu.

Pätica kameramanov skočila medzi nich pre prípad, že by sa na neho Lukas chcel vrhnúť, to už ale iba cúvol a nechal ho tak. 

„Na mňa hovor čokoľvek, je mi to jedno. No na ňu sa neopováž čo i len krivo pozrieť.“

Objal Tinu a vzal ju odtiaľ preč.