Kráska a Zviera (B2uty & the B2st): kapitola 4

Zaujali svoje miesta pred tým, ako mali vyjsť na scénu. V zatemnenej koncertnej hale sa šum nedočkavých ľudí zbiehal a formoval do skandovania. Žiadali si začiatok.

Alex nabiehali zimomriavky. Mala trému aj za skutočné hviezdy tohto večera. Atmosféra bola skutočne napätá a za sprievodu hlasného tlieskania a rytmického buchotu, znelo jediné slovo: "Beast!"

Chlapci v posledných zostávajúcich sekundách zhlboka dýchali a naťahovali si svaly, aby neboli stuhnutí a dostali sa do kondičky. Alex nedokázala určiť, či emócie valiace sa k nim im v koncentrácii pomáhali, alebo ich väčšmi znervózňovali.

GiKwang si popravil slúchadlo v uchu. Kvapôčka potu stekajúca mu po čele upútala pozornosť maskérky a narýchlo ho ešte raz prepudrovala. Síce ešte nestál tam na očiach o pár metrov ďalej a nepodával žiaden výkon, ani na neho nepálili všetky tie reflektory, a predsa sa cítil ako v saune.

Obzrel sa za seba. Alex stála bokom. Venoval jej krátky úsmev. Vtom sa ozvalo hlasné buchnutie pyrotechniky na pódiu ako signál a Beast sa chopilo svojej úlohy. Práve teraz prestávali byť obyčajnými ľuďmi a stali sa idolmi.

Neprepočuteľný krik radosti a jasot prehlušila hudba na pozadí hlasno sálajúca z reproduktorov. Beast bolo vo svojom živle.

Odznievala jedna pieseň za druhou. Alex všetky poznala. Občas to nevydržala a musela vyskočiť zo stoličky, z ktorej ich sledovala, a poskakovala pospevujúc si spolu s nimi. Nezáležalo jej na tom, čo si o nej myslí štáb.

Povšimli si ju aj samotní chlapci. Práve vo svojej choreografii ustúpili viac vzad a naskytol sa im pohľad na ňu, ako rozhadzuje rukami a tancuje s nimi ich kroky. Zlepšilo im to náladu a s novým dychom, plní Alexinho elánu, pokračovali.

Pravidelne sa po skupinkách robili prestávku, aby doplnili vypotené zásoby tekutín a pobrali trochu oddychu, zatiaľ čo dvojica z nich moderovala. Alex okamžite vyskočila na nohy a ako pomocníčka im pribehla v ústrety. Nepochybovala o tom, že je každý ich výstup čoraz viac unavujúci.

"Akí zatiaľ sme?" spýtal sa jej GiKwang. Vyzeral byť naozaj zmorený, ale tiež jej niečo napovedalo, že nech sú momentálne akíkoľvek hotoví, tiež sú v týchto istých momentoch naozaj šťastní.

Dotkol sa jej ruky, ako jej vracal uterák. Podlamovali sa jej z neho kolená, keď sa takto správal. Vzala ho spolu s odpitou fľašou hrajúc, že si nič nevšimla, i keď ju v skutočnosti privádzal do neba. Dúfala, že si v tom osvetlení nikto nevšimne zasnívaný pohľad a čoraz jasnejší rumenec na lícach.

Po zvyšok koncertu patrila väčšina jej pozornosti práve GiKwangovi. V jednej chvíli sa pri pomyslení na neho usmiala a v druhej sa prebrala a uvedomila si, že bola možno trochu nespravodlivá, pretože s ňou komunikovali všetci kedykoľvek a akokoľvek len mohli. Nenápadným žmurknutím, či úsmevom priamo z pódia venovaným jej, či slovom dvoma, ak stíhali počas "odskočenia si dozadu", sa snažili vykompenzovať jej neprítomnosť v hlavnej lóži, kde by mala vďaka lepšiemu výhľadu krajší zážitok. Cenila si to, boli to od nich naozaj veľmi milé, priateľské počiny, ktoré v nej utkvejú bezpochyby navždy, ale zakaždým, keď sa na nich znova a znova pozrela, prvého videla jeho.

Chvíľami akoby tam bol sám, a to nevedela ovládať. Jej hlavička bola v oblakoch, nech si v akomkoľvek jazyku hovorila, že je to iba jej kamarát a je hlúpa, ak si namýšľa, že za jeho dobrým správaním môže byť niečo viac. Ak by to mal byť naozaj len jej výmysel, prijme to tak, ako to je, avšak teraz jej fantáziu nemohol vziať nikto.

 

"Ja tam ale môžem ísť, pochopte! Pustite ma!" doľahlo k Alex ako prechádzala okolo zástupu čakajúceho na autogramiádu. Zaplavili každú možnú únikovú cestičku, sama mala problém prebiť sa k šatniam na tých tridsať metrov, od ktorých už na všetko dohliadali muži zo strážnej služby. Tlačili sa a prekrikovali. Každá sa chcela dostať ďalej, keď sa zo známeho hlasu vykľula Terez.

"Je to v poriadku," ubezpečila ochrankárov, aby ju pustili spolu s ňou. Privolili a Terez Alex naradostene objala.

"Bol to úžasný večer!" vykríkla vzrušene.

"Áno, bol," kývla jej, aby ju nasledovala. Minuli šatne skupiny, až ju priviedla ku dverám s črtajúcim sa nápisom hrubo naškriabaným tlačeným písmom vraviacim: nevstupovať.

Terez s otázkou vo výraze s našpúlenými perami uprela pohľad na Alex. Ktovie, ktorá z nich dvoch s tou grimasou prišla ako prvá. Za tie roky, čo sa poznajú, sa navzájom ovplyvnili natoľko, že už nevedia, kde sa končí prvá a začína druhá.

Neprotirečenie chápala ako súhlas a vytreštila oči. "Beast! Beast!" hodila sa kamarátke znovu okolo.

Alex priateľkina inteligencia nesklamala. Nebolo by bezpečné, keby sú ako päsť na oko naozaj v šatni, ktorá im oficiálne patrí. Človek nikdy nevie, kedy sa im nejaká šialená fanynka cez dvere neprerúbe dnu.

"Ďalšia šalejúca Beauty?"

V roztvorených dverách sa na ne so zdvihnutým obočím sarkasticky uškŕňal JunHyung, stále oblečený v prepotených veciach.

"Nie, zablúdila som," odvrkla. Ešte šťastie, že to nevybafla rovno v kórejčine. JunHyung si myslel, že mu nikto okrem Alex v okruhu minimálne desiatich kilometrov nerozumie, no prepočítal sa.

"Chalani, toto je moja najlepšia kamarátka Terez." Nepredpokladala, že opačnú stranu musí predstavovať, tak sa toho ušetrila a radšej sa stiahla. Od Terez smerom k JunHuyngovi šľahali blesky.

"V tomto momente u mňa skončil," prehodila.

Odmietavo si zahryzla do pery. Alex ten znak poznala. Používala to vtedy, keď pred niekým, v koho je prítomnosti, nechcela vyzerať nevychovane, ale musela sa nejako vyjadriť aspoň sama pre seba. Bola od Alex o rok staršia, mala by sa vedieť ovládať. A toto bol jej spôsob, akým to robila.

Chlapci si zatiaľ vymenili nechápavé pohľady. Terez nahodila úsmev a nebadaným vynechaním JunHyunga sa so všetkými zvítala.

Yoyo zostal opäť v pomykove. "Aj... ona?" ukázal na ňu spýtavo sa pozrúc na DuJuna.

"Aj tvoja priateľka hovorí..."

Terez sa naširoko usmiala. "Áno, s Alex sme sa učili kórejsky spolu."

Všetky pohľady sa prilepili na JunHyunga, práve strápnene odvracajúceho pohľad. Nasucho prehltol a zahryzol do pery podobne ako pred chvíľou Terez.

"Mohli by ste sa mi podpísať?" vytiahla z kabelky diár a pero.

Bez problémov si ho vzali a dokonca pripísali aj venovanie. Jedine JunHyung sa sucho podpísal. Keď ho však DongWoon štuchol a pohľadom posúril, aby tam okamžite niečo naškriabal, znovu vzal pero a skrývajúc otrávený výraz dopísal: venované Beauty.

JunHyung zadosť učinene strčí diár znovu DongWoonovi do ruky a podobne mu kývne, aby ho podal majiteľke. Následne vystrúhal peknú tváričku a hral, že sa nič nestalo.

"Ty nezostaneš na autogramiádu?" spýtal sa jej DuJun.

"Pôvodne som chcela, ale... Alex nehnevaj sa, že ti dnes nespravím narodeninovú oslavu. Nečakala som, že budem musieť okamžite odísť. Prišli do toho komplikácie. Musím sa na pár dní vrátiť domov."

Alex po celý deň svoje narodeniny vytláčala z pamäte. Akoby ani neboli jej. Mala hlavu plnú všetkého možného iného, len na jej vlastný sviatok už priestoru nezostalo.

"Ty máš narodeniny? Prečo si nepovedala?"

"To nevadí. Najkrajší darček od teba som predsa aj tak dostala," žmurkla na ňu. Myslela na celý ten čas od jej príchodu. Neuplynulo ho síce tak veľa, ale Terez jej poskytla základ. Má kde bývať, má kamarátku a v podstate vďaka nej stretla týchto šesť chlapcov. A určite ich toho ešte veľa spolu čaká, veď spoločné študentské roky, čo majú pred sebou, v kombinácii dvoch pováh, aké majú, určite nezostanú neokorenené.

"Spravím vám fotku?" spýtala sa skôr, ako sa Terez rozplakala od dojatia.

Chlapci sa na ňu usmiali a vzali medzi seba.

"Hotovo," podala jej nazad mobil.

"Spravím aj ja tebe jednu?"

Beast ju bez súhlasu potiahli k sebe a nahodili fotogenické ksichty.

Terez pozrela na displej, aby skontrolovala, ako bude fotka vyzerať. Neprežila by, keby im niečo neesteticky odreže.

YoSeob a HyunSeung si robili navzájom rožky. No zdalo sa, že o sebe nevedia. DooJoon a DongWoon hodili tváre modelov. Bezchybní fešáci. Cerili zúbky a ukazovali povestné "véčka". JunHyung... sa tváril ako JunHyung.

GiKwang Alex objal okolo pliec. Neunikol jej pri tom Alexin výraz tváre. Nepotrebovala k tomu komentár. Tíško sa pousmiala a začala odpočítavať.

"Koľko máš vlastne rokov?" pošepol jej pri uchu sústredene sa usmievajúc do objektívu.

"Osemnásť..."

"Dobre, pripravte sa... raz, dva, tri!"

"SYYYR!"

A fotka bola na svete.

 

Rozdávaním podpisov sa zdržali asi hodinu. Ak mala nejaká dievčina šťastie, stihla si s nimi spraviť aj fotku. Tých bola však drvivá menšina.

Alex a Terez cupkali za nimi. Bolo nemožné nebodaj ich obísť a ísť si za svojimi povinnosťami. Alex to v podstate ani tak nevadilo, ale Teraz strácala nádej, že vlak stihne. Jej pätnásť minút, ktoré mala na presun na stanicu už dávno vypršalo, preto sa po zvyšok autogramiády už ani nepokúšala niekam prebiť.

V dohodnutom čase prišlo pre Beast auto, inak by tam strávili o hodne dlhšiu dobu. Mlčky poľutovali strápenú Terezu. Nedohodli sa na tom, ale nikto nenamietal, keď ju DuJun ako líder pozval, aby zatiaľ šla s nimi oslavovať. Mali dvojitú príležitosť. Okrem pôvodného plánu, osláviť vydarený koncert, chceli vziať do úvahy aj jej narodeniny.

Dievčatá sedeli vzadu pri sebe, aby Alex Terez trochu rozptýlila. YoSeob a HyunSeung naproti nim sa tiež zapojili a čas im ubehol oveľa rýchlejšie. Navyše, takto si žiadna z nich nevšimla, že sa DongWoon pod tlakom ostatných o čomsi dohaduje so šoférom, ktorý následne obtelefonovával ďalších.

Terez cez infolinku zistila, že jej ide ešte jeden spoj krátko pred polnocou. Chlapci si vymenili prešibané úsmevy a počas nepozornosti spoločníčok posunuli informáciu ďalej.

Zastali na krajnici cesty, dvomi kolesami dokonca nabrali na obrubník.

Alex vyzrela cez okienko po pravici. "Kde to sme?"

"Prekvapenie," otvoril jej DuJun dvere. Žiadajúc si odpoveď pozrela na GiKwanga. Ten sa na ňu len neoblomne usmieval a odmietal prezradiť, čo majú za lubom.

S Terez bok po boku kráčala za chlapcami. Zdvihla pohľad. Nad dverami žiaril názov reštaurácie.

"Nešli sme okolo aspoň... dvakrát?" otočila sa na Alex Terez. Ktovie, ako dlho krúžili dookola.

Žasla, ako suverénne kývli čašníkovi na pozdrav a ako sa takmer bez zaváhania nechali odviesť do zadnej časti na prvom poschodí, kde sa počet tých dva a pol hostí, čo boli v celom objekte, znížil na nulu.

Usadili sa za okrúhly stôl priamo pod ligotajúcim sa, honosným lustrom. Mali už prestreté, akoby ich očakávali.

"Načo sme sem prišli?"

"Máš to v poznámkach, nie?"

Polašovala rukou v taške. Prisahala by, že ešte pred koncertom videla tabuľky na zvyšok večera voľné.

"Vždy oslavujeme," podotkol so samozrejmosťou v hlase JunHyung. "No a po týchto dňoch k tomuto večeru patríš. Vzali sme aj tvoju kamarátku, aby ti nebolo smutno."

Šklblo jej svalmi n a tvári. Správali sa tak zvláštne. Nespoznávala ich. Ospravedlňujúco pozrela na Terez vedľa seba.

Na úvod si pripili šampanským, a potom sa pustili do toho, čo im stihli narýchlo pripraviť.

Terez pozrela na tanier pred sebou. Nahla sa k Alex. "To sú špagety?" spýtala sa snažiac sa napodobniť ten grif, akým ich jedla aj ona.

JunHyung sa rozkašľal. Zabehlo mu z toho, ako sa díval na Terez. Keby nemusel, pozeral by na niekoho iného, ale nedalo sa to, ušlo sa mu miesto priamo oproti nej. Po niekoľkých nevydarených pokusoch o normálnejedenie paličkami, si práve pomohla rukou a jednoducho ich namotala ako na rošt. "Preboha, ona ani nerozozná ramen od špagiet."

"Aj tak sa snaž, je to na tebe," šepol mu nazad DongWoon.

Zaťal sánku, bude si to od neho žiadať kus herectva, ale naozaj si to u nej ako u fanúšičky musel vyžehliť. V situácii, keď sa všetci navzájom rozprávali, odpozoroval od GiKwanga, ako sa pre Alex obetoval a pre zmenu jej robil sluhu on. Rozhodol sa, že to dokáže lepšie. Obišiel stôl a vyhodiac YoSeoba z miesta, prisadol si k Terez, že ju naučí, ako sa to má jesť.

Odsunula jeho ruku od nej a schladila mu ten jeho úsmev. "Nie vďaka. Ja možno nerozoznám ramen od špagiet, ale viem, aký je rozdiel medzi mozaikou a vitrážou," odvetila mu v tichosti. Nechcela z toho robiť škandál, ani mu u jeho priateľov vyvolať výsmech.

Alex prijala džús, čo jej GiKwang nalial. Nechcela sa opiť a bublinky, hoci aj v malom množstve, by jej určite stúpli do hlavy. Otvorila ústa, chcela pokračovať v ich rozhovore, keď náhle vstal a bez vysvetlenia vyšiel z miestnosti.

Terez sa za ním tiež obzrela. Kvôli Alex ju to mrzelo skoro rovnako ako jej vlastná pokazená nálada. Ona si však nechcela jedným chlapcom, nech to bol rapper aj zo samotného neba, nechať pokaziť celý večer.

Chytila ju za ruku, aby si z toho nič nerobila, keď ich obe zaskočilo zhasnutie svetla. Z tmy, kde bol kedysi trám dverí vstavaný do steny, sa vynorilo svetielko. Osvetľovalo GiKwangovu usmievajúcu sa tvár. Do ticha čo nastalo, začal polohlasne vyslovovať slová v známej melódii.

Alex sa oči naplnili slzami. Ako sa k nej približoval, postavil sa a pridal sa k nemu aj zvyšok spoločnosti. Terez sa stále celkom nespamätala, ale pochopila plán.

Škeriac sa dospievali Alex narodeninovú pieseň a zakričali: "Všetko najlepšie!" Jedine GiKwang sa s plnými rukami nemohol pridať k potlesku.

Pozrela do ich tvárí. Mala hrejivý pocit.

"Ďakujem," hlesla plačlivo, až sa musela zasmiať nad svojím dojatím a okamžite si utrela slzy. Prichytila si vlasy, aby jej neskĺzli k plamienku a naklonila sa nad pomerne veľký kus torty so sviečkou uprostred.

"Počkaj," zastavil ju GiKwang, už sa plamienok zatriasol, ale stále horel. "Niečo si zapraj."

Z jeho tváre pozrela znovu na hrejúce, tancujúce svetielko. Knôt uprostred sa stáčal do pol oblúčika. Na krátku sekundu privrela oči a sfúkla ho.

 

Predtým, než sa Terez stihla zberať na odchod mali ešte pár desiatok voľných minút. Alex nechala kolovať svoj chutný sladký darček, po tom, čo sama ochutnala, ďalej.

Yoyovi sa rozžiarili očká a okamžite si tanier prisvojil. Lyžičkou si kus nabral a s tečúcimi slinkami sa ňou približoval k ústam ako vrátam, keď sa medzi ním a jeho láskou ocitla čiasi hlava. DuJun bol rýchlejší a sústo skončilo v jeho žalúdku.

"Hej!" odsotil ho nabok. "Si nechutný! Počkaj si do radu!" napichol si kus na oblú hranu. Celý sa zašpinil od čokoládového krému. Nechal sa alex očistiť a na DuJuna ešte raz nepriateľsky zazrel. Napriek tomu sa zdalo, že len čo na neho cukor začal pôsobiť, vrátila sa mu aj jeho dobrá nálada. "Nezahráme si niečo?" spýtal sa.

Alex podišla ku GiKwangovi. Nestihla mu zaďakovať za pieseň. Vedel, že preto prišla a vysvetlil jej, že to bol darček od všetkých. Následnej ju zľahka, skoro ako keď sa o vás otrie vánok, schoval do náručia a vzal za zvyškom partie.

Jeho objatie jej spôsobovalo zvláštny typ bolesti. Nebol jej nepríjemný, nestlačil ju ani nič podobné, ale bolelo to. Nechcela sa so svojimi teóriami unáhliť, ale bála sa toho, že zajtra večer odlietia a viac sa neuvidia. Napokon mu len servítkou zotrela omrvinky z kútiku úst.

"Zahráme," uškrnul sa DongWoon. S DuJunom si vymenili znamenia. Tí dvaja zase niečo kuli. Odozvu čakal aj od tretieho člena ich spolku, ale ten len pokrčil plecami a vyprázdnil ďalšiu fľašu Coly. Keď sa potom či už s JunHyungom alebo bez neho otočil na jej priateľku, vedela koľká bije.

"Terez, môžem sa ťa niečo spýtať? Vieš my robíme taký prieskum..." DuJunov chechot ho vyrušil, no napriek tomu, že sa aj jemu chcelo smiať, pokračoval. "Kto z nás je tvoj obľúbený člen?"

Z Terez bez rozmýšľania vyšla diplomatická odpoveď, že má rada všetkých.

"Ale my chceme počuť len jedno meno," zamiešal sa bez záujmu, načínajúc ďalšiu fľašu.

Zamyslela sa teda a všetci na ňu upriamili uši. Aj Alex to zaujímalo. Nikdy jej nenapadlo spýtať sa jej na to.

"Asi... YoSeob."

"Áno!" zajasal a okamžite ju bežal objať. "Aspoň niekto ma docenil."

"A aké sú vlastne výsledky toho vášho prieskumu?"

"Jedna k jednej pre GiKwanga a YoSeoba," zaceril sa DuJun.

"To znamená, že..."

Pokrčil plecami. "Niekedy sme museli začať."