Kráska a Zviera (B2uty & the B2st): kapitola 5

Ledabolo nadvihla viečko pravého oka. Presvedčená, že je v ich bratislavskej garsónke v podnájme, strčila hlavu pod vankúš. Lucia však naďalej dobiedzala. Jej šepot naberal na hlasitosti až na tlmený hysterický krik.

"Lucia?"

"A kto by som bola?" zavrela za sebou, aby ich tam nikto neprichytil.

"Čo tu robíš?" zamrmlala posadiac sa na posteli. Rozhliadla sa po izbe akoby čakala, že niekoho objaví, ale boli tu iba ony dve.

"Ja tu pracujem. Čo tu robíš ty?"

"Ja," oprela si hlavu do dlane. Pátrala v myšlienkach, ako to, že nie je s Terez u nich. "Spala som tu," povedala pomaly ako sa k nej vracali obrazy zo včerajška. Jej hlava začínala pomaly pracovať. "Koľko je hodín?"

Pozviechala sa z postele a odhrnula závesy, aby mohla vyzrieť von oknom. Život v uliciach bol dávno v plnom prúde. Slnko žiarilo vysoko na oblohe. Na poludnie bolo znovu neuveriteľne horúco presne ako pominulé dni.

Za Luciinej pomoci rýchlo vybehla z izby a mohla sa spoľahnúť, že bude v takom stave, akoby k nej nikto ani nepáchol. Sama hlasno zabúchala na jedny aj druhé dvere naproti.

"Chalani, to som ja! Zaspali sme!"

Spoza dverí, v ktorých mala spať trojica DuJun, YoSeob a HyunSeung, sa ozvalo hlasné buchnutie. Krátko nato sa pred ňou objavil rozospatý Yoyo. Vyzeral, že si pred odletom ešte potrebuje oddýchnuť. Nazrela viac dnu a tu videla, ako si HyunSeung šúcha boliace miesto na hlave.

DuJun sa vytackal von v najlepšom stave a žmúriac pred svetlom prichádzajúcim cez rozostrené okno na konci chodbičky tiež zabúchal chalanom, ktorí sa na Alex neprebudili.

Zámok šťukol a DuJun si otvoril.

JunHunyg sa znovu vracal k svojej posteli a cestou uštedril DongWoonovi pohlavok.

"To bolo začo?"

GiKwang sa tiež posadil. Pravdepodobne ešte ani nevnímal, keď sa do izby nahrnul zvyšok spoločnosti na poradu.

"Do odletu nám zostáva šesť a pol hodiny," zhodnotil po pohľade na hodinky pripnuté na ľavom zápästí. "Čo budeme robiť?"

Alex zvážila všetky okolnosti. Jej plány na dnešok boli v tejto hodine už zmarené, ale predsa by sa tu niečo našlo.

Popohnala ich, aby si pobalili veci a pripravené kufre nechali na izbách. Jediné, čo budú potrebovať, sú plavky.

Lucia končila s upratovaním, keď začula, ako sa z vedľajších izieb hrnú hostia s naradostenými hlasmi. Spoznala medzi nimi aj dievčenský, patriaci Alex. Vyšla z izby, ale už museli byť kdesi za rohom.

Nikam sa nenáhliac si všetko dokončila a upokojujúc zlé svedomie, zamykala. Zamestnanci hotela, a tou Alex stále bola, mali zakázané spávať v izbách hostí, ani nehovoriac o tom, že s nimi nadviazala bližšie vzťahy.

Schovávajúc kľúče do vrecka na zástere, ju spoza chrbta oslovil hlas. Prekvapene sa zvrtla so strachom v očiach.

Ani nie na krok od nej, stál Žán junior, veľmi vzhľadný mladý muž.

"Ste späť z Grécka?"

"To je jediné, čo mi povieš? Dlžíš mi odpoveď."

"Chýbal si mi," usmiala sa. Na jeho výraze videla, že čaká na to jedno slovo. Celé vnútro sa jej chvelo. Bála sa predstaviť si, ako na to zareaguje Žán starší, snáď si ju obľúbi. Ak sa tak stane, naoplátku prestane s vtipmi o ňom.

"Áno!" hodila sa mu do otvoreného náručia. "Áno! Vydám sa za teba! Milujem ťa!"

 

Konečne spokojný. Presne takto si záver ich výletu predstavoval. Slnko, voda, Cola. Vylebedil sa na ležadlo pri okraji bazéna, na oči si založil slnečné okuliare s nepriehľadnými čiernymi sklami.

"BOMBAAA!" zakričal Yoyo a skočil do vody. Tá sa povedľa neho rozostúpila a vystrekla všade naokolo, aj na JunHyunga, nadvihujúceho okuliare, aby Yoyovi neunikla výstraha v jeho tvári. Tu sa na neho ale privalila druhá vlna.

"HyunSeung, ty... Toto si odnesieš!" zreval a sám sa hodil do vody, aby ich vlastnoručne utopil.

Baliči DongWoon a DuJun prišli pútajúc na seba pohľady. Maknae, so zvláštnym spôsobom sčasti západným vyžarovaním, a líder, pôsobiaci veľmi solídno-romanticky, vošli do povedomia. Zanechávali za sebou koridor zasnených dievčat, nedokážucich sa od nich odtrhnúť.

"To vážne nebolo vtipné," frflal HyunSeung tackajúc sa smerom od bazéna. S ťažkými plavkami plnými vody sa mu ťažko kráčalo. Rozhadzoval nohami, akoby sa práve učil chodiť, v snahe vytriasť toho z bermud čo najviac. Ušla sa tak svoja dávka aj dvojici postávajúcej na okraji pri mostíku, zvažujúcej, či sa im do toho chce vliezť.

Tak či onak mokrí teda skočili k Yoyovi. JunHyung ukončiac svoje dielo, vyliezol znovu na slniečko.

DongWoon sa štýlovo vynoril spod hladiny. Rukami si z tváre odhrnul plavé vlasy.

"Vždy vie ako zapôsobiť!" podotkol Yoyo.

DuJun len pokrčil plecami. Vždy to tak bolo. Nenápadná voda v podobe najmladšieho člena vždy vedela ako na to. Len teraz mu niečo uniklo. V náhlom výbuchu smiechu zo seba nedokázal vydať ani pol slova. Zbytočne sa YoSeob dožadoval odpovede, čo mu náhle prišlo smiešne.

Jednou rukou si skrýval ústa v šialenom úškľabku, druhou ukázal priamo na kus látky plaviaci sa priamou cestou k hlúčiku dievčat o niekoľko metrov od DongWoona. Vyzeralo to presne ako jeho plavky, ktoré mal len nedávno na sebe.

Priplával k dievčatám uťahujúcim si z pánskeho kusu oblečenia, keď ich so žiarivým úsmevom oslovil.

"Dovolíte, dámy?" nestratil rozvážnosť a vytiahol na ne svoje schopnosti v komunikácii. Ktovie, možno si tieto príhody dobre nacvičil už na tých spomínaných Filipínach...

GiKwang počkal, kým Alex nevyšla z kabínky prezlečená do bikín a až po uši zabalená v osuške.

Po spýtavej grimase ticho prehodila, že sa cíti trápne behať pred nimi v plavkách. Nevedela, čo ju to tak náhle pochytilo. Možno v tom bolo aj to, že sa po včerajšom večere všeličo zmenilo. Videla, ako sa každý zabáva vlastným spôsobom. Keď ju YoSeob a DuJun zbadali, kývaním ju volali za nimi, ale nemala chuť ísť.

Radšej si sadla k okraju a čľapkala nohami.

"Nechce sa ti ísť do vody?" priplávali k nej.

Pokrútila hlavou.

Od chrbta sa k nej prikradol tieň. HyunSeung ju chcel predsa vsotiť do vody. GiKwang však nelenil, a len čo sa nad Alex nahol, prehodil ho cez ňu.

"Bomba!" znova zavrieskal YoSeob, tento raz s dávkou výsmechu.

GiKwang sa smial. Tiež jej bolo smiešne, ako sa to chudákovi HyunSeungovi vypomstilo. Sedeli vedľa seba sledovali, ako sa ho snažia potopiť, keď si uvedomila jeho upretý pohľad na sebe.

"Vážne nechceš ísť do vody?"

"Nie, radšej sa zostanem iba pozerať. Ty ale pokojne choď," dodala rýchlo, aby sa náhodou voči jej rozhodnutiu necítil zaviazaný zostať tiež na suchu.

"Tak poď so mnou," staval sa na nohy, držiac Alex za ruku. Pomohol jej postaviť sa a ťahal ju preč. Sotva počas toho stihla schmatnúť svoju tašku.

Beast prestalo v činnosti, ktorú práve vykonávali. DongWoon prestal venovať pozornosť nálezkyniam jeho plaviek, JunHyung otočil hlavou a narušil niekoľkominútové opaľovanie sa bez pohnutia. YoSeob a DuJun prestali topiť a HyunSeung prestal hrať utopeného. Videli, ako GiKwang behom odviedol Alex preč z kúpaliska.

"Kam ideme?"

Míňali brány kúpaliska a ocitali sa uprostred mesta.

"Preč. Nevravela si, že si sa nechcela kúpať?"

"No áno, to som hovorila, ale..."

"Stráv tento deň so mnou."

"Ale..." plánovala namietať vytiahnuc nejaké logické vysvetlenia, prečo by spolu nemali zostávať samí. Na výraz, ktorým na ňu pozrel, sa však nedalo povedať nie.

Na plavky si obliekla tenké šaty, v ktorých prišla a opätujúc stretnutie ich rúk, s hanblivo sklopeným zrakom, vykročila s GiKwangom do ulíc.

Ani nevedeli, ako im ten čas spolu plynul. Prechádzali sa spolu po pešej zóne. Chvíľami obdivovali výklady, inokedy sa pri niektorom aj zastavili a skúšali si veci vystavené na stojanoch. Zabávali sa na tom, ako vyzerali v klobúkoch, či okuliaroch rôznych farieb a tvarov. Stále si mali čo povedať a keď aj nie, stačilo im, že boli vedľa seba, držali sa za ruky a smiali sa.

Po niečo vyše hodine Alex zazvonil mobil. Stuhla, keď uvidela, kto sa jej to snaží dovolať. GiKwang jej nazrel ponad plece a kývol jej, aby zodvihla.

"Áno, DuJun?"

Z opačnej strany počula hluk vody dopadajúcej na hladinu. Tipovala, že sú práve niekde pri tobogane. Hlasy sa prekrikovali a chlapci sršali vtipom. Vôbec nemali pokazenú náladu.

"Alex? Počuješ ma? Ja teba zle. Chceme sa najesť a nerozumejú nám."

Čakala naozaj všeličo, vrátane výčitok či neprajnosti, ale pri tomto jej odľahlo. GiKwang počúvajúci s uchom prilepeným na opačnej strane mobilu na Alex žmurkol, a tak ho len požiadala, aby jej dal k telefónu čašníka a raz dva to vybavila.

Krátko nato sa tiež zastavili pri stánku s občerstvením, aby si nechali zabaliť nejaké pochúťky na ich potulky.

Zatočila sa okolo stĺpu verejného osvetlenia a GiKwang jej venoval krátky, letmý bozk. Netrval dlhšie, ako jeden okamih, no stačil, aby sa vyjavene zastavila. Sledoval jej reakciu, ako sa snaží bojovať s tým, čo cítila, nepochyboval o tom, že nezostávala chladná ako voda v jazere. Usmial sa a pokračoval, akoby sa nestalo nič nezvyčajné.

Srdiečko jej poskočilo. Nedalo sa poprieť, že si ju čoraz jasnejšie získaval, až si úplne prestala uvedomovať všetky bariéry medzi nimi. Tých pár dní, čo s nimi strávila, ho spoznala viac, než za roky, čo ho mala možnosť sledovať vzdialená na tisícky kilometrov. Páčil sa jej tento deň, a ak snívala, nechcela sa zobudiť. Bunka za bunkou vedela, že našla človeka, ktorého každý hľadá. Takého, ktorý presne zapadne do chýbajúcej časti vášho ja, pri ktorom ste sám sebou, ktorý vás pozná aj s vašimi chybami a prijíma ich ponúkajúc vám za to svoje vlastné nedostatky. Takého, ktorý sa neopakuje, ktorý je len jeden, a pri ktorom nezáleží na predsudkoch.

Boli to detaily, čo ju presviedčali. Patril k nim napríklad pohľad na neho, keď kúpil neznámemu dievčatku zmrzlinu, či keď jej chytil dvere. Milovala ako sa smial, ako na ňu pozeral, ako sa s ňou rozprával. Držal ju za ruku a dával pozor na to, aby sa nezranila, keď liezla po obrubníku.

Zvonček pri otvorení dverí do požičovne filmov hlasno zazvonil a upozorňoval predavačku na ich príchod. Spoločne dospeli k názoru, že majú chodenia dosť a radšej si spolu niekde na hotelovej izbe, kým sa nevrátia aj zvyšní chalani, pozrú nejaký dobrý film.

Rukami im prechádzali desiatky titulov, nad ktorými uvažovali. Chceli nájsť niečo, čo by bavilo ich oboch.

Alex sa práve rozhodovala nad Pearl Harbor, keď sa GiKwang vynoril z uličky hororov.

"Na to zabudni! Ten trik, že sa dievča bude báť a chlapec ju bude utešovať je už starý," vystríhala ho neskrývajúc smiech.

Napokon, keď si už mysleli, že vyberú niečo z toho, čo navrhovala Alex, ocitli sa pred policami plnými animovaných filmov. Chceli ju obísť, GiKwanga však jeden zaujal a vytiahol ho z radu ostatných.

"Kráska a Zviera?" začudovala sa.

"Presne ako pre nás, nie?"

Musela uznať. Ako pre Beauty and jedného z Beast.

 

Ich izby zívali prázdnotou. Všetci si pravdepodobne ešte užívali slnko. GiKwang pozval Alex ďalej so slovami, aby sa cítila ako doma.

Našla si svoje miesto na okraji postele, aby mala dobrý výhľad na televíziu, keď si už ten film požičali.

Priniesol jej jednu z posledných plechoviek, ktoré u JunHyunga našiel a opatrne jej ju otvoril, aby ju neostriekal. Už im nič nebránilo uvoľniť sa a nechať svoje myšlienky plynúť zarovno s rozprávkou.

Z pootvoreného okna k nim vanul čerstvý vánok. Spájal ich s okolitým svetom. U nich čas stál a plynul v inom tempe merateľnom s ich tepom alebo nádychmi a výdychmi.

Nečakane, v nenaplánovanom čase, prerušil Alexino sústredenie na farebné, striedajúce sa scény. Priblížil sa k jej tvári. Prestali mu stačiť tie krátke bozky, ktoré jej doteraz ukradol. Videla, ako jej sleduje chvejúce sa pery. Prehltol a spýtavo sa jej pozrel do očí. Nechcel byť viac zlodejom.

Čo má robiť? Pokúsila sa o úsmev.

Zdalo sa, že mu odľahlo. Ešte väčšmi sa k nej naklonil, dokázal by jej zrátať riasy, keby chcel.

Vôbec netušili, nakoľko rozprávka pokročila, hodnú chvíľu sa venovali už len jeden druhému. Alex sa bozk po bozku učila ako na to a GiKwang si úlohu učiteľa užíval, až kým ich hranie nezačalo prekračovať medze.

Alex nepostrehla, kedy začalo GiKwangovo dožadovanie sa dotykov jej kože, ale keď sa ocitla pod ním v neprestavajúcej záplave láskania, prebrala sa z očarenia. Vymanila sa od neho.

Odtiahla sa na opačnú stranu matracu a rýchlymi pohybmi si upravovala napoly vyzlečené oblečenie. Ruky sa jej triasli, takže jej to šlo ťažko.

Mykla sa, keď jej dopomohol zahaliť sa. Kľačal vedľa nej a bez slova jej pomáhal so šatami.

"Ja nemôžem. Pochop to! Si z úplne iného sveta. Si hviezda a kto som ja? Odídeš a viac sa nevrátiš. Kopa dievčat by so mnou menila, ale ja som iná. Ja..." Slzy sa jej tlačili do očí, ani nevedela, ako to zo seba dokázala tak rýchlo vysypať. Hlasno sa rozvzlykala a GiKwang ju silno objal. Súcitne, chápavo ju pohladil po vlasoch a chránil si ju v náručí ako najväčší poklad.

"Ďakujem. Ďakujem, že si iná." Po líci mu stiekla horúca slza. Dopadla na Alexino a tam sa s tými jej spojili v jedno. "Dúfal som, že ma odmietneš."

Pozrela nad seba a videla, ako aj on plače.

"Čo si to vravel? Bola to zase nejaká hlúpa hra?!" škriabala sa od neho preč.

GiKwang bol pri pohľade na jej náhly obrat na koncoch s jeho zdravým zmýšľaním. Popadol, čo v ňom zostalo, využil stenu, ku ktorej cúvala a obkľúčil ju. Pevne ju zovrel.

"Myslíš si, že pre mňa je to ľahké?! Konečne som našiel dievča, ktoré ma miluje nie preto kto som, ale aký som. Si jediná, ktorá predo mnou nepadla na zadok hneď pri prvej príležitosti." Pridával na hlasitosti, až mu napokon pri posledných slovách v beznádeji zachrapčal. "Ja ale nemám na výber a som zúfalý, že sa musím vrátiť bez teba."

Pozerali si z očí do očí. Obaja boli z danej bezvýchodiskovej situácie nešťastní. Najradšej by kričali, ak by to pomohlo. Nemohli si vyrvať srdcia z hrude. Takto im zostávali iba oči pre plač.

Posledná scéna rozprávky končila bozkom prinášajúcim rozuzlenie a život šťastný až do smrti. U Krásky a Zvieraťa v jednom z bratislavských hotelov to však bolo trochu inak. Vášnivo sa pobozkali, no vedeli, že by sa obaja iba zranili, ak by si nahovárali, že by dnes mali šancu. Zostávalo im iba dúfať, že zajtrajšok rýchlo prebolí.

Podelili sa o kreslo a brali každý moment, ktorý im zostal, ako príležitosť zostať pri sebe v objatí.

"Asi som sa zbláznil," šepol skoro nečujne. Alex mala opretú hlavu na jeho hrudi a prijímala jeho pohladenia.

"Koľko času nám ešte zostáva?" potiahla nosom.

Potiahol ju k sebe a prinútil sadnúť si, aby mu videla do tváre. "Nemysli na to. Teraz som tu," pokúsil sa o úsmev. "A raz sa ešte stretneme. Sľubujem ti to."

Musela sa dotknúť jeho tváre, inak by jej možno napadlo, že sa zobudí do reality.

"Čo sa deje? Znovu si zosmutnela?"

Pokrútila hlavou. "Len mi napadlo..."

Povzbudil ju, aby povedala, čo ju znova privádza k slzám, aby ju z toho mohol rýchlejšie vyliečiť. Zožieralo ho, keď jej spôsoboval toľko smútku. Bolelo to viac, než jeho vlastné rany, čo si po odlete odnesie domov.

"Myslíš to vážne?"

Skúmavo na ňu zazrel. Dlžila mu vysvetlenie, k čomu tým smeruje. Najskôr chodila okolo toho, ale nakoniec to zo seba dostala. Príliš by ju to ťažilo, keby prosto povie, že mu všetko verí. "Bojím sa, že ak sa raz znovu stretneme, ty a ostatní sa budete tváriť, že ma nepoznáte. Že sa nič z tohto nestalo..."

Dotkol sa jej pier, aby viac nepokračovala. Zotrel jej slzu, i keď jemu samému sa chcelo plakať.

"Milujem ťa, Kráska."

 

S chlapcami sa rozlúčila ešte pred hotelom. Nenastúpila s nimi do dodávky a nešla s nimi na letisko. Vyzbrojila ich inštrukciami, ako sa nedostať do problémov, ale hlboko v sebe cítila, že by nezvládla sledovať ich, ako jej miznú v útrobách lietadla.

Oni nekládli zbytočné otázky, radšej ju vyobjímali a dali jej za povinnosť prísť na ich vianočný koncert. Cez svoje dojatie sa zasmiala a sľúbila, že si to za žiadnych okolností nenechá ujsť. DuJun, YoSeob, HyunSeung, JunHyung a DongWoon. Nikdy na nich nezabudne, veď ako by mohla? Bol to najúžasnejší týždeň v jej živote. Navždy si bude pamätať ich dobrodružstvá.

Posedný nasadal GiKwang. Odhodil bontón a nedbal na povinnosť nevyčnievať z priemeru skupiny. Naposledy ju objal a viac ju nechcel pustiť. Alex však bola slabšia a potrebovala v ňom oporu, preto keď jej do rúk vložil malý balíček, rozlúčil sa s ňou slovami: "Pamätaj si, čo som ti vravel. Čoskoro sa vidíme."

Usilovne prikyvovala, ale pod nohami sa jej tvorili jazerá sĺz.

Odišli. Sú preč. Skončilo to. Jediné hmatateľné, čo jej zostalo, bol ten balíček od GiKwanga. Nedokázala ho hneď otvoriť. Odniesla si ho až do Terezinho bytu. V prázdnote a samote si sadla do rámu okna. Čoskoro by mali odlietať.

Načala baliaci papier a tu spod neho vykukla známa tvárička. Pritisla si šúpolienku do náručia a pohľadom sledovala lietadlo výškou letiace na ďaleký východ.