Už nikdy ticho 2: kapitola 9

Po každom zlezenom rebríku si Tina vydýchla. Allison si potom zakaždým vyliezla Phoebs na ramená, zložila ich a upevnila tak, ako boli predtým. Nehodilo by sa im, keby ich niekto prekukne iba kvôli takýmto detailom. 

Pri treťom poschodí ich takmer nachytala hliadka. Muž s baterkou práve prechádzal popri múre budovy. Skrčili sa, čakali a nevystrčili hlavy, kým sa pohybujúce svetlo nestratilo za najbližšou zákrutou. 

Kým to celé zliezli, zakrádali sa k uličke medzi budovali E a F, kde sa im Alice stratila. Phoebs, ktorá šla prvá, zbadala ďalšieho strážnika blížiaceho sa z opačnej strany ako ten predchádzajúci.

Prudko zastavila. Ako zlodejky z paródie sa do nej Tina a Allison od chrbta narazili.

Než sa spýtali, prečo zastavila, zreničky sa im dokorán rozšírili. Strážnik sa k nim približoval, a už o niekoľko sekúnd by určite by tri postavy zbadal. Na ich šťastie bola tvár mesiaca a hviezd zahalená mračnom, a tak ich prikryl plášť tieňu. Po špičkách zaliezli za mohutný strom.

Chabá skrýša by bola čoskoro odhalená, no cupkali okolo kmeňu, aby keď okolo neho prechádzal, stáli stále na opačnej strane. Iba vlások ich zakaždým delil, aby ich zahliadol, no napokon, bez vedomia, že mu práve niekto prekĺzol pomedzi prsty, pokračoval.

Alice už preliezla múr, zatiaľ čo ich od okolitého sveta oddeľovalo ešte viac ako dvesto metrov. Bez iného dohodnutia, než jediného kývnutia, sa všetky rozbehli najrýchlejšie a najtichšie, ako dokázali, za ňou. Ak by otáľali a neriskovali, v meste by ju už nenašli. Už žiadne prikŕčanie sa, či prebiehanie od jedného kríčku k druhému.

„Pôjdeme... cez múr?“ dychčala Tina približujúc sa k prekážke.

„A kade inokade?“

„Zvládnete to?“ spýtala sa neisto, lapajúc po dychu dobehnúc do cieľu.

„Ja som roztlieskavčka a Phoebs z farmy, lezenie máme v krvi. Nepochybuj o nás.“

Kamenný môr bol obrastený nejakou ťahavou rastlinou s pevnými konármi, ktorá Phoebs a All pomohla vyštverať sa hore. Keď už obe sedeli na vrchu a chystali sa preskočiť von, polohlasom zavolali na Tinu, aby sa poponáhľala a nestála na mieste, lebo sú príliš na očiach.

Ona tam ale nedokázala vyšplhať. Nepýtala sa ich, či to zvládnu preto, že by v nich neverila, ale preto, lebo ona s tým mala problém. 

Nešťastne k nim vzhliadla.

Phoebs s Allison pozreli do diaľky, blížil sa ďalší strážnik.

Podali jej ruky, aby ju vytiahli. Tina sa na zavesila a nohami sa zapierala o tú rastlinu. Tesnejšie sa to zvládnuť nedalo.

Len čo dali areálu posledné zbohom a zoskočili dole z tej asi dvojmetrovej výšky, Tina dostala záchvat smiechu.

„To bol adrenalín!“

Allison jej zakryla rukou ústa. „Tichšie. Tamto ide,“ ukázala po dĺžke jednej ulice. Iná komunikácia ako mimika, gestika a naozaj tichý šepot prestala pripadať v úvahu.

Párty bola v plnom prúde, ľudia sa zabávali, vlnili v rytme neviditeľných vĺn. DJ Lukasovi cez celý dav kývol a ukázal mu, aby vyšiel na poschodie. Spravil tak, dostal sa pomedzi všetky tie páry i niekoľko osamelých dievčat. Keby sa nesnažil stať iným človekom, a jeho myseľ nepatrila iba Tine, určite by si medzi nimi dokázal vybrať. Namiesto toho, aby po nejakej začal pokukovať, prihovoril sa jej, či sa k nej nenápadne priblížil, vybehol po schodíkoch. Na pohovke sedel Tariq, rozvalený, akoby mu to tam patrilo. Na nízkom stolíku bolo otvorených niekoľko fliaš s alkoholom.

„Braček, tak predsa si prišiel!“ vstal, aby ho privítal. „Čo to máš na sebe?“

V drahom obleku podľa pánskej módy, porozopnutej v košeli s vysokým imidžovým golierom a naleštených topánkach nezapadol.

„Po stretnutí som sa nestihol nahodiť,“ povedal sarkasticky, a sadol si do kresla oproti nemu. „Volal som Canovi. Mal by prísť o nejakú polhodinu, ide pešo.“

„Stále pracuješ. Už som ani neveril, že sa tu niekedy znovu stretneme. Na, napi sa,“ nalial mu do poháru.

„Nie, nebudem, som tu autom.“

Nuž tak nalial sebe a na dúšok to do seba vhrkol, aby si dolial znova.

Lukas pozrel cez obrovské sklenené okná. DJ celý parket rozhýbal novou piesňou a prenechal to pomocníkovi, nie tak známemu, začiatočníckemu DJ.

Prišiel za nimi hore a privítal starého známeho. Tiež mu hneď šiel nalievať, keď sa Lukas znova ohradil, že nemôže piť.

Mužovi sadlo akési dievča na kolená. Zrejme jedna z jeho „priateliek“.

„Auto si môžeš nechať zaparkované u mňa v garáži, ak budeš potrebovať, moji chlapci ťa hodia, kam budeš potrebovať.“

Toľko dobiedzal, až si s nimi nakoniec predsa pripil.

„Na ženy,“ vymyslel prípitok Tariq.

Mysliac pri tom na Tinu, vypil to na ex.

Alice kráčala po chodníku a uličkách. Míňala zatvorené výklady i obytné domy, v ktorých ľudia už hodiny hlboko spali. Žiadne okno už nesvietilo, teda jediným zdrojom svetla boli pouličné lampy. Aj to už podaktorá ospalo blikala.

Vyšla zo sídliska hlbšie do mesta, kde to ešte stále žilo. Podchvíľou sa jej cesta skrížila s podnapitými násťročnými.

Vošla do podchodu a schodíkmi klesala k dverám v suteréne akejsi budovy. V polovici zastavila a otočila sa. Pár sekúnd sa obzerala, nikoho však, kto by ju sledoval, nevidela. Zrazu sa spoza rohu za hlasného buchotu smetného košu vyrútil šedivý kocúr.

Alice odľahlo. „Takto ma vystrašiť. Heš!“ odohnala ho a zabúchala na dvere.

Zvnútra bolo počuť hudbu. 

Muž odtiahol zabednenie malého kontrolného okienka, a keď zbadal známu osobu, bez slova otvoril.

„Vďaka,“ usmiala sa a vmiesila sa dnu.

Spoza rohu, odkiaľ vybehol chudák zobudený kocúr, kratučko vykukol pár očí.

„Nezbadala nás.“

„Chudák kocúr, bude ma určite nenávidieť.“

„Ospravedlníš sa mu neskôr, teraz poď,“ vykročila dopredu Allison, no okamžite aj zacúvala späť.

Z tmy sa ktosi náhlil. Pod svetlom mu na tvár vrhala tieň kapucňa, ale keď sa okolo seba poobzeral, skôr než zbehol tam, kam ešte len nedávno Alice, spoznali Cana.

Na Allisoninej tvári sa zračilo, že vôbec nevedela, či bola len náhoda, že sa s Alice skoro stretli, alebo sa ešte len majú stretnúť dnu?

„Allison?“ oslovila ju Phoebs. Chcela len zistiť, či je jej dobre a či chce ísť tiež dnu, alebo tam majú ísť radšej bez nej.

Pomaly sklonila hlavu. „Poďme už,“ rozhodla sa po krátkej odmlke.

Nasledovali ju dole schodmi. Rázne zabúchala tomu vo vnútri, až sa okienko prudko roztvorilo. „Čo chcete?“ spýtal sa neznámy hrubým, chrapľavým hlasom.

„Máme sa tu stretnúť s Canom.“ Tina nasucho prehltla, znovu klamala a nebola si istá, či jej to uveril, a či to bude dosť dobrá zámienka, aby ich pustil.

„Som Canova priateľka,“ trvala na tom, aby otvoril.

Okienko sa zabuchlo a dievčatá si vymenili rozpaky.

Dvere sa otvorili a zaplavil ich nával hlasnej hudby a žiariacich lúčov.

Can prišiel v správnu chvíľu, práve im priateľ DJ vravel, ako mu to ide s jeho klubom.

„Chlapci, je to tak dlho, čo sme tu takto spolu popíjali. Tariq je pravidelným návštevníkom, Cana vídam aspoň z času na čas, ale odkedy ste skončili, ty si sa úplne stratil, Lukas.“

Kým každý nešiel svojou vlastnou cestou, neodohrala sa jediná párty, aby na nej chýbali. Celé noci potom strávili záležitosťami, ktoré snáď netreba dopodrobna opisovať.

DJ sa postavil a vyzrel dole. 

„Ideš to tam roztočiť? Ešte len som prišiel,“ spýtal sa Can.

„Hej, prišlo jedno dievča, neskutočne tancuje. Porazila všetkých a už niekoľko týždňov si drží prvenstvo. A Lukas, ak sa chceš prezliecť, pokojne prejdi ďalej.“

Can zostal zvedavý sledovať, ako vyšiel na miesto, kam patril - za dídžejský pult, zatiaľ čo Lukas odišiel vedľa a hľadal tam nejaké oblečenie.

„Bratku, toto musíš vidieť,“ ozval sa Can. 

„Vážne?“ zakričal mu späť, no nebral to na vedomie, no keď mu prízvukoval, že toto ho bude zaujímať, tak predsa vyšiel. Pozrel naznačovaným smerom.

Neveril, že dievčina, ktorú ich priateľ tak ospevoval, bola práve ona.

„A to nie je všetko, pozri tam,“ ukázal mu Tariq. „Malá kráska.“

„Môže existovať taká náhoda?“ vravel Can, no Lukas bol už myslou niekde úplne inde.

Zaťal päste a zbehol dole.

Prechádzali medzi tancujúcimi ľuďmi, občas bolo treba pretlačiť sa, a obdržali zazeranie, no častejšie to boli prekvapené tváre, keďže ich tu nikto nepoznal. Inak tu bola celkom príjemná atmosféra.

Pohľadmi hľadali Alice a podvedome i Cana. Dúfali, že nebudú spolu, že to nebude tak, ako podozrivo to vyzeralo.

„Máme tu našu kráľovnú tanca!“ ozval sa do mikrofónu DJ oproti na vyvýšenom mieste s prepracovaným pultom.

Pozornosť mladých sa upriamila na neho. Začali tlieskať, zaháňať sa päsťami vo vzduchu a vydávať jasavé zvuky.

DJ rozhodil rukami a dav sa začal rozdeľovať a utvárať dostatočný široký koridor na sólový tanec. Zatláčali trojicu dozadu, životného priestoru im ubúdalo, no predrali sa dopredu.

Nemohli uveriť, že práve Alice sa ocitla uprostred a DJ mixoval hudbu iba pre ňu. Predvádzala neuveriteľné kúsky. Pripojilo sa k nej niekoľko chlapcov a predvádzali skupinovú choreografiu s vlastnými krokmi. Ľudia ich povzbudzovali. Bolo to nákazlivé a rozhodne zaslúžené. Jedna po druhej sa k nim pripájali, až ich Alicin tanec úplne opantal. Bol dokonalý.

„Nečakal som, že vás tu stretnem,“ dožadoval sa chlapčenský hlas odpovede.

Chlapec, čo u nich brigádoval a vysvetľoval im princíp označovania budov a miestností v areáli. Posledný človek, ktorého tu očakávali. Už vtedy nedokázal z Phoebs spustiť oči a ani dnes tomu nebolo inak.

„Stále nikde nevidím Cana,“ zakričala na riateľky All, pretože cez decibely sa sotva počuli.

„Hľadáte Cana?“ zamiešal sa.

„Poznáš ho?“

„Tu ich pozná každý. Sú legendami spojenými s týmto klubom,“ kričal im pri uchu. „Máte šťastie, tamto akurát prichádzajú,“ kývol smerom k presklenému V.I.P poschodiu. 

Predierali sa k nim Lukas na čele a za ním Can a Tariq, ktorého Tina stále považovala za L.G.-ho.

Skutočný L.G. na ňu čosi nahnevane kričal, domyslela si, že tu asi nemajú, čo hľadať, ale jeho hlas k nej nedoliehal. 

Alice predviedla poslednú pózu a s ukončenou hudbou jej do zorného poľa padli tri osoby. Zmätene sa rovno postavila neužívajúc si uznanie ostatných a nechápavo zagánila. Mala obavy z toho, že ju odhalili. 

V tom sa z davu vynorili ďalšie známe osoby.

„...íš, Tina?!“ ozvalo sa hlasno do náhleho ticha.

 „Vy? Ako...?“ vybehla na nich aj Alice, no za hudbu to už nebolo počuť.

Allison opustili všetky pochyby, čo o Canovi mala. Definitívne, nebol tu s Alice. Pobozkali sa a vzal ju do náručia.

Lukas sa zdal byť ale poriadne rozzúrený. Dýchal ústami a okom mu šklbal tik, ako na Tinu uprene hľadel. „Okamžite odtiaľto odíďte!“ Ako ste sa tak ďaleko vôbec samé dostali? Nie je tu re teba bezpečne, Tina.“

„To bolí,“ zvreskla Tina, ako jej chlapec zovrel lakeť, aby ju vyviedol.

DJ opäť stíšil hudbu, prihováral sa: „Máme tu vyzývateľov.“

Lukas zastal a prestal Tinu ťahať.

Partička chlapcov a jedného dievčaťa pohŕdavo vyzvala Alice do súboju v tanci. Na odpoveď iba sykla a postavila sa im tvárou na znak, že prijíma.

„Môžeš si vybrať niekoho k sebe, ak chceš vyrovnať počty,“ radil DJ, kým minútku slávy neprenechal breakdancerom.

Alice pri pohľade na nich zaváhala. Nerozumela DJ-ovým slovám, ale jej vyzývatelia boli šiesti a každý s vlastnými trikmi, ktoré robili ich tanec jedinečným. Spolu dokázali ohromiť. Mohla byť dobrá, ale sama nad ich prevahou nemohla v žiadnom prípade zvíťaziť. Rozochvela sa, nevedela, čo robiť.

„Lukas,“ chytil Can chlapca za rameno a povedal mu čosi, čo Tina cez hluk nebola schopná rozoznať. Dostal však nejaký nápad, ktorý Lukasa spočiatku prekvapil, no zjavne nad ním začal uvažovať. Tretí sa tiež dožadoval, aby bolo aj jemu prezradené, čo prinútilo Lukasa ísť za DJ-om a dohadovať sa s ním. 

Po posledných dozvukoch potlesku po výkone hip-hopovej skupiny dievčatá až trhlo, keď spoznali tú novú melódiu. Bola to ich pieseň. S tušením pozreli na chlapcov, Tina konkrétne na Lukasa, ktorý ju na posilnenie nečakane objal.

„Pomôžeme vám.“ šepol jej.

„A prečo by sme mali Alice pomáhať, keď o to ani nestojí?“ ukázala na mulatku Allison.

Jej priateľ ju vzal k sebe, dohovoril jej a už aj brala Tinu so sebou za Alice na parket.

Phoebs zostala stáť v dave, nechystala sa Alice zbytočne provokovať, keď sa stalo čosi, čo by na Alice nikto nepovedal. Sama ju zavolala. Ich zostave by chýbala.

Predviedli im teda tvár B.REAth, talentovaných, sebavedomých dievčat. Každý pohyb spontánny, prirodzený a presvedčivý, keď v pasáži, kde mala nastať krátka pauza kvôli zvýšenej pozornosti na spev, DJ spravil menší remix. Pomedzi štvoricu sa rozdelili traja hip-hopovo-breakdance-funky naladení chlapci.

Lukas stále v nohaviciach z obleku a rukávmi na košeli vyhrnutými po lakte, Can a Tariq podržali dievčatám stránku a provokujúc predchádzajúcu skupinu, predvádzali pre Tinu, Alice, Allison a Phoebs dosiaľ nepoznané schopnosti. Boli zosynchronizovaní a dychvyrážajúci. Legendy tohto klubu, Tina začínala rozumieť.

Spojili sily s pokračovaním piesne a celý tento súboj prerástol do iných rozmerov. Nielen, že vyrovnali, ale s poslednou pózou prišiel nával ovácií, ktoré odvážlivcov doslova prinútili vzdať sa.