Už nikdy ticho 2: kapitola 17

Stúpajúc rebríkmi vedela, že niečo nie je v poriadku. Horné boli spustené, a pritom si bola istá, že ona ich tak určite nenechala. Už z balkóniku videla netrpezlivú partičku u nej vo vnútri. Phoebs a Alice sedeli, zatiaľ čo Allison nespokojne postávala. Sledujúc Alicino padnutie zraku k Tine, tiež sa k nej otočila, aby z jej tváre prečítala rozhorčenie.

„Ahojte.“

„Kde si bola?“ spýtala sa Phoebs, keďže si nešetrila, ako niekto iný, ostrejšie slová.

Skôr, ako stihla dopovedať vysvetlenie, jej All skočila do reči. Po celú dobu, ako ju poznala, za celé tie mesiace, ju takúto ešte nevidela.

„A to hovoríš tak pokojne? Mali sme o teba strach! Vieš, čo všetko nám napadalo, keď za nami Alice prišla s tým, že ťa niet a nikomu si nič nepovedala?“

Vtedy si Tina spomenula, že sa s Alice dohodla na rannom behu, ktorý zmeškala o viac ako polhodinu.

„Kde máš mobil?“

Rukou vkĺzla do vrecka. Dvanásť zmeškaných hovorov ju ohúrilo. Za vypnuté zvonenie však žiaden z nich nepočula.

„Mrzí ma to.“

„Neviem prečo, ale mám silného ciťáka, že nie problémy vyhľadávajú teba, ale ty priam bažíš po nich," prehovorila Alice bez dojatia nad tým, čo im stihla vyrozprávať. Pred istým časom robila to isté - utekala do klubu, ale rozdiel je v tom, že má od Tiny o pár rôčkov viac, je dávno dospelá a najme, že s tým skončila.

Postavila sa z inak nedotknutej postele a natiahla si chrbát. „Tak keď ti najbližšie niečo podobné skrsne v tvojej hlavičke, Snehulienka, buď si vyber lepší čas, kedy by si svojím rozhodnutím ohrozila iba seba, alebo sa nám to uráč aspoň oznámiť, aby sem ti to z palice vytĺkli.“

Po jej odchode spravila podobne aj Allison. Phoebs sa s ňou rozlúčila s tým, že im musí zvestovať, čo sa v noci udialo, pri raňajkách na generálke. Aspoň jedna ju kvôli tomu nedegradovala na post magnetu na problémy, i keď tiež nebola celkom vo svojej koži.

 

Na otváracom ceremoniáli sa mali stretnúť s Andreasom, ale vyzeralo to tak, že nepríde, keďže ich limuzínu pristavili k začiatku dlhého červeného koberca vedúceho ku schodom k vonkajšiemu pódiu, ako mnohých pred nimi, a jeho nikde nebolo. Vystúpili oslnivo krásne, dokonale upravené, v topánkach, v ktorých sa len ťažko dalo poriadne chodiť. Oslepili ich záblesky novinárov a moderátorov hlas, ktorý ich práve uvádzal spomedzi iných uchádzačov o sošku, prehlušil dav zvedavý na zástup spevákov a speváčok, čo sa dnes stretávali na jednom mieste.

Chystali sa vykročiť, keď limuzínu za nimi vystriedalo iné, osobné auto a zozadu z neho sa vynoril on. Stal si medzi ne, dievčatám ponúkol rameno a fotografom ďalšiu príležitosť urobiť niekoľko nových snímok.

„Andreas!“ zajasali opatrne kráčajúc ku koncu kobercu, na to pódium, na ktorom sa od nich očakávalo, že popri vítaní niekoľkých prichádzajúcich po nich, povedia pár slov.

Tinu ale hrýzlo, že Andreas zažije šok. Bol slabý. Síce sa tvárili, že to ony sa pridŕžajú jeho, opak bol pravdou. Tmavé kruhy pod očami skrývali líčidlá, ktoré však nestačili na prepadnuté líca. Viac z neho nesálala energia.

Kráčala mu po pravici. Rukáv saka sa mu krčil v zovretí ich rúk.

Musela ho vystríhať skôr, ako bude neskoro. Radšej mu povie sama, že tu dnes bude Lukas ako ich súper, opatrnejšie, než by sa to mal dozvedieť sám v hodine dvanástej.

Vyšli po schodíkoch a Tina nevedela, ako najlepšie začať. „Niečo by si mal vedieť.“

Posúril ju, aby sa posunula viac k dievčatám.

„Bude tu istá skupina,“ snažila sa mu vysvetliť, „a zistilo sa, že...“

„...B.REAth!“ zvolal moderátor podávajúc im mikrofón. Andreas sa vzdialil a Tina sa ocitla bezradná v centre pozornosti vidiac, ako sa na ňom zrkadlí nádej.

Allison odrátala takt a dievčatá zaspievali acapella niekoľko verše z ich piesne. Divákom sa to páčilo a podporili ich potleskom, i Andreas sám sa k nim pridal.

Keď Tine na okamih zažiarili oči, mračno ich hviezdu zatienilo. Chýlilo sa k obrovskej búrke. Nie takej, čo sa začínalo bleskom a hromom, ale k tej zvanej...

„... The Leaders!“ oznámil moderátor stále s rovnakým reklamným nadšením, ako predtým pri nich. B.REAth si nemuseli vymeniť žiadne dojmy. Na povrchu s plytkými úsmevmi pozreli ich smerom, ako k ním boli čoraz bližšie, až na nich vrhli ťažký tieň.

Tina preľaknuto hneď zablúdila k Andreasovi. Tváril sa, akoby sa nič nestalo. Aj ich videl prichádzať, aj pokračoval bez prejavu akýchkoľvek emócií. Nespoznal ich? Nespoznal svojho syna, alebo naozaj vôbec nič necítil?

Držali si svoje prísne výrazy prechádzajúc pomedzi rozjarené fanúšičky s transparentmi. The Leaders nezapreli svojho ducha, ale priam ho podporili. Obliekli si, čo chceli. Či to už boli kožené bundy, tielka, roztrhané rifle, čižmy, či vybíjané doplnky. Žiadne obleky, ako si na seba vzala väčšina mužov.

Jediný Can im kývol zo slušnosti hlavou na pozdrav. Tariq sa venoval dôležitejším osobám. Tretí člen však nezapadal do žiadnej z týchto kategórií. Nebavilo ho hádzať úsmevy po všetkých naokolo. Dokonca odmietol odpovedať na otázky do mikrofónu a držal sa radšej bokom. Vyšla z neho možno veta, aj to, keď zdravil všetkých, čo ich dnes prišli podporiť.

„Stále rovnako spurný,“ ozvalo sa jej ponad plecom. Andreas stál hneď za ňou a sledoval, kam jeho zverenkyňa upiera svoju pozornosť. „A práve tá vlastnosť ich priťahuje.“ Myslel na to zmyslovzbavené jačanie ozývajúce sa spod pódia.

„Vedel si to?“

„Samozrejme. Je mojou prácou, aby som bol o všetkom informovaný a mal prehľad v obľubách cieľových skupín. Ale tvoju lojálnosť si cením, Tina.“

Prikývla a znovu sa im zahľadela na chrbty pred sebou.

Zacítila štipnutie. Phoebs jej zaryla nechty do jemnej kože na predlaktí. Ak by nebola jej priateľkou stojacou s ňou v dobrom i v zlom, určite by nedokázala stlmiť svoj výkrik.

Lukas sa na ňu obzrel. Prestala si šúchať sčervenané miesto na ruke a ich pohľady sa stretli. Potom ale presídlil na svojho otca. Svojím nekompromisným výrazom vošiel medzi nich dvoch, až Tina stŕpla, pretože v tomto si boli viac, než iba podobní. Napokon ale Lukas bez záujmu, so štipkou sarkazmu, zvolil radšej ignoráciu istých osôb.

Vo vnútri sa sála zaplnila samými známymi osobnosťami menom a tvárou, alebo aspoň jedným z tých dvoch. Ženy mali na sebe spoločenské šaty, páni saká, niektorí aj kravaty. Nóbl smotánka.

Niečo málo cez dvesto hudobníkov a spevákov si počas celého prenosu vytvorilo v zákulisí vlastný program. Ich prítomnosť bola nutná len preto, aby ich po odspievaní piesne na pár sekúnd vzali do záberu a mohlo sa činiť podľa chuti ďalej.

Počas výstupu B.REAth nastali menšie komplikácie, ale dokázali to uhrať , až kým sa nepresunuli znova z dohľadu hľadiska. Nato sa Phoebs rozkričala od bolesti. Tina ju zachytila, keď sa jej podlomili kolená a pomaly s ňou klesala k zemi. Andreas, postávajúci obďaleč v rozhovore, sa k nim prebíjal skrz dav zaskočených. Kým ale pribehol k Tine, ktorá Phoebs už dlhšie neudržala a bezpochyby by ju stiahla so sebou, zachytili ich ďalšie ruky.

 

„Hneď som si myslel, že sa medzi nimi dvoma muselo zase niečo udiať, keď dnes na generálke bez námietok pristal na Tariqovu voľbu skladieb.“

Alice a Allison trávili čas s Canom. Zvyšok sa roztrúsil. Phoebs, Tina, Andreas a Tariq opustili spoločnosť.

„Pôvodne sme mali hrať jednu pre Tinu. Neverím, že o ňu chce prísť takýmto spôsobom...“

Allisom doširoka otvorila oči. „Čiže tie zamilované piesne, čo Lukas zložil, patrili Tine?“ Obraz sa vyjasňoval.

„Vieš, všetci traja sme sa pohli Phoebs zachytiť. Bol to reflex. Normálne by ale Tariqovi nedovolil odísť s nimi. Nenechal by ho s Tinou, zvlášť, keď Tariq využije každú príležitosť už len preto, aby mu dokázal, že je ako každá iná...“

Za svoju poznámku schytal lakťom do rebier.

„Na teba to samozrejme neplatí. To boli jeho slová, nie moje.“

 

„Neviem, čo sa presne stalo,“ vzlykala Phoebs sediac v otvorenej sanitke. „Už vonku som zacítila v bruchu kŕč, ale teraz mi je, akoby som mala zomrieť.“

Sanitár rozhodol, že by ju mali odviesť do nemocnice.

„Pôjdem s ňou?“ navrhla. Nechcela nechať ísť priateľku samú, no Andreas jej nápad nenávratne zamietol.

„Máte šancu zvíťaziť. Čaká vás však ešte jeden rozhodujúci výstup. Keď Phoebs teraz vypadla, buď to zvládnete v trojici, alebo neodspievate spoločnú.“

„Idem po Allison?“ Presne k tomu mieril. Iná možnosť nejestvovala. Znepokojene pozrela na Phoebs, ktorú skrúcalo v kŕčoch. „Bude v poriadku?“

„Na natáčaní videoklipov v na začiatku roka si na to ani nespomeniete. Neobávaj sa.“

 

Organizátori neprijali priam najnadšenejšie, že ich dohodnutý a nacvičených program sa mení, ale čo sa už dalo robiť? Jediným svetielkom bolo, že Allison bez námietok opustila Cana po krátkej chvíli, čo po dlhej dobe spolu mohli stráviť a Alice taktiež s bojovým plánom súhlasila. Blondínka však predtým, než spoločnosť opustila, dodala: „Napokon, Andreasovi aj nešťastie hralo do karát.“

Samozrejme, že si robila o Phoebs starosti a priala si, aby to nebolo nič vážne a bola v poriadku. Mala na mysli, že ktovie ako dlho po skrytom stisku rúk s Canom, budú môcť byť znovu spolu, aj keď na verejnosti, kde si k sebe nemôže dovoliť kvôli novinárom nič viac.

Chvíľu sa vo zvyšnej štvorici s Tariqom, Canom a Alice bavila, ale nejako to na ňu doliehalo. Hluk v miestnosti na ňu tlačil, cítila nevoľnosť. Odpojila sa od nich s tým, že ju bolí hlava a radšej sa pôjde vyvetrať na vzduch. Alice ju vystríhala, aby nespôsobila ďalšie problémy a nech nemusia volať záchranku aj jej, na čom sa zasmiala a stratila sa v chodbe. Nebolo snáď predsa možné, aby sa také niečo pritrafilo aj jej. Na také náhody neverila.

Bolesti hlavy ale ani na značne tichšej, prázdnej chodbe neutíchali a navyše ju každým krokom ťahalo viac k zemi. V hlave jej dunelo, akoby v nej mala olovo, pred očami sa jej zahmlievalo. Oprela sa o stenu a modlila sa, aby neodpadla.

Obzrela sa. Nikde nikoho nebolo. Aj keby kričala, nebolo by ju počuť.

Stratila vládu nad svojimi nohami a bezvládne klesala k zemi. Kým spoznala tvrdosť dlážky, svet sa stratil v temnote.

 

„... bude len dehydrovaná.“ Zdravotník jej zasvietil do očí. V úmysle posadiť sa, ju odradila ostrá bolesť v hlave a znovu klesla na opierku pohovky. „Toto by mala vypiť a bude v poriadku,“ podal fľašu Lukasovi, ktorý mu poďakoval. Eštelen vtedy si Tina uvedomila, kto za ním zatvoril dvere, keď osameli. Zmätene sa snažila zistiť, kde sa nachádza.

„Vitaj v šatni.“

„Čo sa...?“

„Stalo? Zamdlela si. Doslova si mi padla k nohám, keď som chcel odtiaľto vyjsť.“

Jeho uštipačnosť ju nedráždila až tak ako spôsob, akým na ňu pozeral, alebo skôr nepozeral. Zmenila sa snáď na ducha, ktorým sa dalo prezrieť na opačnú stranu?

„Alice?“

„Bol som iba po pomoc.“

Prijala roztok, čo dostali od muža a vypila niekoľko dúškov. Nepríjemná chuť sa na nej určite odzrkadlila. Lukas na ňu iba pokojne pozrel.

„Ďakujem za Phoebs.“

„Spravil by som to pre kohokoľvek.“

Rozhovor k ničomu neviedol. Jednoducho nestál o to, rozprávať sa s ňou. Iba sedel vedľa nej na stoličke a tichučko si hral na gitare. Nedovolil jej vstať, kým pri ňom všetko nedopila, až ani nevedela ako a zaspala.

 

Asi po dvoch hodinách bol program pred koncom. Veľký záver čakal na spadnutie a Alice s chlapcami vtrahli dverami dnu do jednej zo šatní.

„Tak tu ste! Všade sme vás hľadali!“

Obaja sa prebrali z driemot a oddelili od seba ruky, ktoré im v spánku skĺzli na seba.

„Sme vo finále!“

„Čo?“

„No, áno! B.REAth a The Leaders! Práve to oznámili. Poďte, čakajú na nás.“

Vošli do žiary reflektorov. Po vysvetlení divákom, prečo sú na pódiu iba dve členky, prišla ešte jedna otázka. Na pretras prišiel vzťah týchto dvoch skupín. Tina zaúpela pri tom naťahovaní sledovacieho času práve týmto spôsobom, na ich úkor. Ona snáď nie je človek a nemá právo mať pokoj?

„Ste priatelia, či aj niečo iné? Vo filme, čo sa o B.REAth na našom kanáli vysielal, sme všetci počuli slová lídra The Leaderrs, L.G.-ho, inak aj syna manažéra B.REAth Andreasa, že Tina je dievča do dažďa.“

Aspoň že o Canovi a Allison sa nič nevedia.

V hľadisku sa to zahmýrilo. V tmavej mase sa nachádzali stovky očí pripomínajúce more. Podobne sa to vlnilo, podobne šepotalo. Tak rada by sa medzi nimi skryla.

„Sme priatelia,“ vyhlásil, zavadiac o ňu pohľadom. Klamal. Už ani to nebola pravda.

Alice s Tinou zaspievali ich duet, pričom vyjadrenie sa k piesni si vzala na seba Alice a dievčine to aspoň z tejto stránky uľahčila. Po odohraní piesne The Leaders sa divácke hlasovanie ukončilo. B.REAth tesne zvíťazilo. Opojné šťastie ale museli zahrať. Do posledného záberu sa k nim pripojili aj ostatní súťažiaci a tak dve skupiny od seba oddelili. Vzdialili sa a viac si na zrak nepadli. Žiaden z nich sa totiž after party nezúčastnil.

Tinu s Alice Gas zaviezol za Phoebs, Allison a Andreasom, ktorí zostali na noc v nemocnici. Phoebs mala otravu jedlom. Po výplachu žalúdka by našťastie mala byť v poriadku.

Andreas im zablahoželal k úspechu, ale ak toto bolo to, prečo sa celý čas usilovali, Tina nevedela, či by to podstúpila znovu. Najhoršie bolo, že sa to dneškom neskončí.