Sen & Realita - Prológ

Prológ

Čakáš. Stále. Si uväznená v tomto svete do ktorého nepatríš, v živote bez cieľa.
A čakáš každý deň. Čakáš na dobrodružstvo, však? Čakáš, že niekto príde, a pomúže ti. Už si unavená...tak strašne unavená...
Zdá sa ti, že tvoj život nemá zmysel. Že život nikho v tomto vesmíre nemá zmysel.
Narodíte sa, žijete, a potom zmriete. Je to kruh...
Si uväznená v kruhu. A kruh nemá koniec.
De die in diem.
Čo môžeš urobiť pre to, aby si to zastavila? Čo máš urobiť pre to, aby si ma zobudila? Aby si sa ty zobudila?
Šaliem. Som tu príliš dlho, prílš sám, v príliš veľkej tme a v príliš veľkom chlade.
Šaliem.
Spomienky. Moje spomienky sa miešajú so snami. Tvoje tiež, však? Máš nočné mory. Že ležíš vo veľkej miestnosti na posteli a okolo teba všetci spia.
Nevieme čo je spomienka a čo bol sen. Nevieme čo je skutočné a čo je sen.
Ako to môžme rozlíšiť? Čo je pravdivá spomienka na realitu a čo je len snovou ozvenou? Musíme to vedieť. Je to dôležité. Musíme to zistiť.
Musíme to zastaviť.
Musíš mi pomôcť.
Kruh. Je to kruh bez konca. Čas.
To, čo sa ti zdá skutočné, je len klamstvo.
Musíš nás zachrániť.
Zobuď sa, Karo.