Amnézia?

Amnézia?

Anotace: Skúšal som napísať zmysluplnú poviedku, snáď sa podarilo, pokračovanie nejak skoro nečakajte

Postavy
Zina: Jedna z troch spolubývajúcich, špinavé blond vlasy športová postava, proaktívna
Veronika- Veri: Praktická, vodcovská osobnosť, vyvinutá postava
Matty: Drobný diabol. Nikdy jej nedochádza energia, myslí jej to rýchlejšie ako blesku
Riaditeľ: Nikdy sa nepredstavil, zo študentov jeho meno nevie nik
Marko: Čierne vlasy, ostrí profil, neustále vážny, sála z neho niečo temné. Asfaltový golem.
Samael: Gotik ako lusk, drsný ako šmirgel a zvrátený, dostali hos sem mocné satanistické rituáli, pri poslednom obetoval celú svoju partiu no vraj sa už poučil a polepšil.


Prebudenie
Už ste sa niekedy stratili? Zabudli koľko máte rokov? Alebo si nevedeli spomenúť na akej adrese bývate?
Tak to ste na tom ešte dobre. To ja som sa zobudil na kraji role pri diaľnici a nevedel som ani len kde mám spodné prádlo, mal som na sebe iba mokasíny z modrej kože.
Našťastie som nikdy nebol veľmi hanblivý a lopúch má veľké listy.
Na diaľnici som sa snažil niekoho stopnúť no nenájde sa mnoho dobrých duší, ktoré by boli ochotné vziať do vozu nahého muža.
A tak som kráčal po diaľnici vďačný za to, že mám aspoň topánky keď som videl množstvo prachu a kamienkov pri krajnici.
Odrazu vedľa mňa prefrčalo strieborné kombi a zastalo kus predo mnou . Keď som sa k nemu dostal videl som, že v ňom sedia tri mladé asi dvadsať ročné dievčatá, chichocú sa a rozkladajú rukami.
Dievča na mieste vodiča stiahlo okienko spolujazdca. "Nazdar nasadaj ak nechceš byť ešte aj v telke. V rádiu už totiž si." Trocha zahanbene som sa ošil. "A to len tak zoberiete do auta neznámeho stopára? Čo ak by som mal zbraň a chcel vám ublížiť?"
Odpovedali mi tri nechápavé pohľady a hurónsky rehot. "Dievča na mieste spolujazdca si utrelo slzy a so smiechom povedalo. "Ak máš niekde schovanú zbraň ver tomu, že sa veľmi rady pozrieme odkiaľ ju vytiahneš."
Tá vzadu zas otvorila dvere a odsadla si. "Nasadaj, sme na diaľnici, nemôžeme tu stáť večne."
"Och aha." Podotkol som duchaprítomne a nasadol i z lopúchovým listom.
"Ideme skoro cez celé najbližšie mesto, kde ťa vysadíme?" "To netuším, neviem ani aké je najbližšie mesto." Odpovedal som rozmrzený zo svojej nevedomosti.
"Kamarát to musela byť neskutočná žúrka. Čo si pobral, že si bol tak mimo?"
"Zina nerob si srandu." Zahriaklo dievča sediace vedľa mňa to, ktoré sedelo na mieste spolujazdca. "Možno mal nehodu, udrel sa do hlavy alebo niečo podobné. Ukáž mi hlavu. Nebolí ťa?"
Ihneď chytila svojimi drobnými studenými rukami moju tvár a stiahla mi hlavu na svoju úroveň. Bola naozaj drobná. Z ničoho nič sa jej ruky zahriali až pálili a potom znova ochladli na pôvodnú teplotu ešte než som stihol myknúť hlavou. Pomyslel som si, že sa mi to iba marilo a radšej sa sústredil na to čo sa deje vpredu. Dievčatá sa bavili o tom či ma vziať do nemocnice alebo by bola lepšia policajná stanica.
Drobné ruky ma pustili a dievčina si odkašlala. "Počuj Veri, nevravela si, že chceš ešte natankovať? Čoskoro by mala byť pumpa a možno budú mať aspoň nejaké tepláky či osušku."
"Oh áno jasné Máš pravdu skoro som zabudla." Potvrdila jej slová i keď sa tvárila trocha zmätene.
Na benzínke som ako jediný zostal sedieť v aute a dievčatá išli nakupovať. No nerobili iba to, cez presklenú výlohu som videl ako búrlivo o niečom medzi sebou diskutujú a rozhadzujú rukami. Keď sa vrátili doniesli mi iba uterák, vraj nič iné nemali. Mne to nevadilo, uterák je o hodne príjemnejší citlivej pokožke ako lopúch.
Atmosféra v aute sa zmenila. Veselé dievčatá, ktoré sa popichovali boli zrazu preč, nahradili ich vážne tváre, ktoré ma odradili a potlačili moju chuť k rozhovoru.
Chvíľu potom ako sme vošli do mesta sme obkľukou prešli okolo nemocnice. Napadlo ma, že o tom bola ich hádka a rozhodli sa, že ma vezmú na políciu no po pár minútach sme prešli popri policajnej stanici bez toho aby čo i len spomalili auto. Tento raz som sa už ozval.
"Hm. Prešli sme okolo nemocnice i polície. Kam vlastne máme namierené?"
"Vieš, na tej pumpe sme si spomenuli, že poznáme niekoho kto by ti možno dokázal pomôcť o dosť účinnejšie ako polícia či doktori. No nemôžeme ti povedať viac."
"Matty chce povedať, že sme o tebe niečo zistili no nemôžeme ti to povedať, viaže nás istá prísaha. Kus za mestom máme školu, tam je niekto, kto ti môže pomôcť i povedať ti čo sme o tebe zistili. Prepáčiš nám teda, že sme sa rozhodli vziať ťa tam bez opýtania?"
Povzdychol som si. "A mám snáď na výber? Neviem o sebe ani ň a vy všetky sa mi páčite. Myslím, že by ste ma odtiahli i na cverne." Zasmial som sa trocha zúfalo.
Na to nepovedali ani slovo, len si vymenili pohľady. Prešli sme za mesto, potom odbočili z hlavnej cesty na vedľajšiu a následne rovno do lesa. Takmer hodinu sme nadskaovali v aute než sme vyšli na lúku. Netušil som čo no vo vzduchu niečo viselo. Bol som veľmi prekvapený keď som na lúke zbadal stáť stodolu malú drevenicu skleník a spustnuté pole. Toto je iba maskovanie povedala Matty. V skutočnosti je to škola. Keďže si už úspešne prešiel bariérou Čo znamená že máš v sebe veľa mágie Už sme ti povedať že toto je miesto kde sa vzdelávajú veľmi zvláštny ľudia nadaný vlastnými schopnosťami ktoré sa vymykajú normálu. Ak sa takéto schopnosti nie rozvíjajú a Miesto toho potláčajú nikdy nie je isté čo sa stane keď že sa niekde musia prejaviť je možné že v skutočnosti za tvoju stratu pamäte môžu tvoje vlastné schopnosti. Ale riaditeľ by ti mohol pomôcť napriek tomu že budeš možno zaskočený jeho výzorom je veľmi schopným čarodejov a nikto nieje skúsenejší v napravovanie magických problémov ako on robí to už viac ako pár storočí. Netušil som čo si mám o tom čo máte právo vyslovila myslieť mágie našom svete môže jesť volať nejaká mágia No Necháme sa prekvapiť dúfam, že mi dokáže pomôcť Áno vrátiť pamäť pretože človek bez minulosti človekom bez budúcnosti alebo ak sa mi pošťastí tak je to človek ktorý začne s čistým štítom bez obáv že ho minulosť dobehne.
Naša šoférka verí plynule vošla do otvorených brat stodoly. Hneď ako auto prešlo za zárubňu uvidel som čo je vlastne mágia zač Stodola bola v skutočnosti rozľahlý parkoviskom pre desiatky rôznych vozidiel pochádzajúcich z rôznych dôb bolo to vidieť koče motocykle sú zafarbené vojenskými farbami autá ktoré snáď ešte poháňala para a rovnako aj moderné športiaky futuristickým vzhľadom. Prečo je tu toľko rôznych áut? Myslím tie staré ktoré patria skôr do múzea. Dobrý postreh No povedz mi že mám ja mám vážne úskalia ak Skúšaš rôzne experimenty nie vždy musia viesť tak ako si to predstavuješ rovnako veľa študentov tu zostala dlhšie ako je zdravé vieš čas v škole plynie Inak to znamená že mnoho študentov ktorých stretneš žije možno už od druhej svetovej vojny a ak by len tak vykráčali von boli by z nich prinajlepšom starci.
Ani len som sa nechcel spýtať čo bol najhorší možný prípad. A vy tu študujete už koľko? My sme tu iba chvíľu dostalo sa mi okamžite odpovede Prišli sme iba pred nejakými siedmimi rokmi vieš umenie mágie nie je žiadna hračka a človek potrebuje na jeho zvládnutie naozaj veľa času.Teda pokiaľ nie si geniálny a mágie nemáš viac viac ako rozumu. A to sa potom vyrovná ten kto má viac nemá Ak si ju naučil hľadať rýchlejšie? Ani nie Ale väčšinou umrie veľmi rýchlo. Ale ty sa neboj To sú väčšinou Nerozvážne malé decká ktoré nevedia čo so sebou otcom vaše dospelým ľuďom sa to stáva veľmi zriedka.
No poďme vystupuj povedala Verča veselo riaditeľ už na nás určite čaká Určite je zvedavý, prečo sme priviedli neznámu osobu cez bariéru. Tak to je tam moc je veľmi užitočná ešte lepšie ako zvonček. Ani nie to bola tá kamera ktorá je umiestnená na dome. Bol som prekvapený. To nie je nejaké obmedzenie na miešanie mágie a technológie? Pamätám si ,že som čítal v mnohých knihách že mágia a technológia sa neznesú a navzájom sa rušia.
Prosím zabudni na všetko čo si o nej niekedy počul moc- mágia nemá žiadne určité pravidlá a všetko čo sa dozvieš je pravda a lož zároveň najviac záleží na tom čo mu človek verí.
Ale už poď inak sa riaditeľ bude naozaj hnevať býva hodne nedočkavý.
Išli sme zo stodoly a vošli do chaty Ani ja to nebola tým Čím sa zdá byť na prvý pohľad. Miesto úzkych chodbičky bola veľká vstupná hala vykladaná bledohnedý je kameňom. Poháre sa pohybovali ľudia rôzneho veku od zhruba desaťročných až po ľudí so sivými vlasmi. Dievčatá rýchlo napredovali prešli sme vestibulu vyšli sme po schodoch odbočili párkrát rôznymi chodbami až sme zastavili pred masívnymi dverami obytými železom tak ako to vidieť na starých hradoch a zámkoch. Matty ani nestihla zaklopať a dvere sa otvorili, stál v nich postarší sivovlasý pán zo zatočenými fúzmi.
Dobrý deň vítam Vás u nás poďte prosím ďalej. Vystupovanie riaditeľa ma príjemne prekvapilo zdal sa byť priamim. Dievčatá vám už povedali o tom kde ste a čo sa tu deje? Áno vraveli mi o nejakej máji má Boh Ale popravde týmto veciam veľmi nerozumiem mohli by ste mi to prosím bližšie vysvetliť? A čo to má spoločné s mojou stratou pamäti? Na vysvetľovanie toho vlastne nie je veľa mágia, je napriek tomu že ju študujem už desiatky rokov neustálou záhadou stále sa premieňa a vyvíja správa sa ako živá nevypočítateľná bytosť ktorá žije v každom z nás.
Chcete mi teda povedať že táto bytosť alebo entita chcela aby som stratil pamäť podľa toho čo hovorili dievčatá mágiu dokážete ovládať. Hmm možno som sa zle vyjadril Mária je podobná napríklad vode má svoje pravidlá za určitých podmienok sa chová určitým spôsobom bohužiaľ mágia má omnoho viacej premenných ako obyčajná voda a tak nevieme kedy sa ako zachová. Neviem či sa mi to iba zdá No mám dojem že mi chcete naznačiť že je veľká pravdepodobnosť, že sa mi pamäť nikdy nevráti. Áno tak trochu som to chcel naznačiť No je tu aj možnosť že sa vám pamäť vráti úplne alebo iba čiastočne. Nie je to veda preto to voláme mágia. Rád by som vás trocha preskúmal môžem? Nemusíte sa ničoho báť budem iba prikladať ruky na rôzne časti vášho tela a hlavne hlavy. Ak by som tak veľmi nechcel vyriešiť svoj problém s hlavou Asi by som sa rozosmial. Pohľad na starého chlapa obchytkávajúceho mladého muža oblečeného iba v uteráku musel byť dosť zvláštny no dievčatá ani len nemrkli asi už videli väčšie zvláštnosti.
Riaditeľ odomňa po chvíli odstúpil, tváril sa zamyslene a oboma rukami si vykrúcal fúzy. Neviem prečo ale mám pocit že váš stav nie je spôsobený náhodným výronom mágie. Budem sa na to musieť ešte lepšie pozrieť naša knižnica je rozsiahla a sú tam zväzky staršie ako vo vatikánskom archíve mnohé pochádzajú z alexandrijskej knižnice ktorá mala byť kedysi zničená. Dievčatá od pána nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo a veľmi rád prijmem do našich radov Vezmite ho prosím do vašej izby a ubytujte viem že je to trocha netradičné no možno sa mu vaša pomoc hodí. Dievčatá sa pravdaže pokúsili protestovať no riaditeľ ich už nepočúval a jednoducho vykričal z miestnosti.
Tak a znova ťa máme na krku povzdychla si Matty. Naozaj Nebudete mať problém bývať spolu so mnou ja v tom problém nevidím neuvidím za šťastný všetky tri Ste veľmi krásne baby a Boha som už ale naopak by to mohol byť problém. Možno zabúdaš na mágiu máme svoje triky. Ale aj tak máš pravdu že ten náš riaditeľ je pekný cvok súhlasila so mnou very. Keď sme Vošli do ich spoločnej izby Bol som prekvapený jej výzorom. Vyzeralo to tam ako v komnate nejakého paláca samé tváre drevo vyrezávaný kazetový strop gobelíny na stenách a štyri obrovské postele. Ako vidíš zastavilo sa to tu v nejakom 18. storočí Takže nečakaj výhody ako tečúca voda záchod a podobne napríklad máme tú vaňu a nočníky to ti bude musieť stačiť. Tak to som zvedavý ako mi zabránite aby som videl to Čo nemám pomyslel som si. Keď som pristúpil k jedinej zasklenej posteli zima párkrát máva rukami a meter od mojej postele až po vchodové dvere vytvorila akési elko z plátna za ktorým má uväznila. Prepáč ale ideme sa prezliecť tak som ťa tam musela uväzniť mal by si tam mať aj skriňu a v nej nejaké základné šatstvo. Ihneď ako sa prezlečiem a tak to zruším a večer vytvoríme nejaké elegantnejšie riešenie teraz sa však ponáhľame na vyučovanie zatiaľ čo sme boli preč sme toho hodne premeškali. Skriňa tam bola a bola aj plná šatov. No bohužiaľ móda spred 200 rokov mi nič nehovorila ale Vedel som že v uteráku sa ďaleko nedostanem a tak som sa zmieril s tým, že budem vypadať ako z popolušky. Keď som sa prezliekol do kožených nohavíc nejakých kamoši ak si dobre spomínam tak sa táto čo s tebou volala a tvrdé škrabanej ľanové košele Hodil som sa na posteľ a snažil sa odpočívať kým dievčatá odstránia zástenu. Trvalo im to dlho a tak som dokonca aj zaspal. Vstávať Šípková Ruženka Ideme sa vzdelávať. Keď sme prechádzali chodbami tak som budil prekvapivo málo pozornosti A keď som sa nad tým zamyslel a nič sa nado mnou nebo zastavoval ani keď som bol iba v uteráku Pravdepodobne tu boli zvyknutí na inakšie výstrednosti. Zastavili sme pred jednými dverami na ktorých bolo vyvedené zlatou farbou písmeno gréckej abecedy Alfa. Tu sa nachádza trieda pre nováčikov odtiaľto ťa pošlú do ďalšej triedy prvé triedy sú zoradené od a až po z teda od alfy až po Omegu. Keď to prejdeš celé Môžeš sa konečne špecializovať Dúfam že ťa to bude aspoň trocha baviť aj keď asi nebude keďže je to totálna blbosť veľa šťastia.
Pozdravil som sa dievčatám ktoré už utekali po chodbe za svojimi povinnosťami a opatrne potichu otvoril dvere. Za nimi sa nenachádzala obyčajná trieda Akú možno vidieť nie koľvek v mestách dnes ale Podobala sa skôr na triedy Aké je možné vidieť v starých filmoch drevené lavice drevená podlaha v rohu kachle a jeden malý šedivý učiteľ s dlhým úzkym ukazovátkom v ruke. V triede sa nachádzali iba ďalší štyria študenti. Dobrý deň vitajte budete určite ten nový študent ktorého mi spomínal pán riaditeľ posaďte sa miesta je dosť.
Iba som prikývol a utekal sa rýchlo usadiť. Takže kde sme to skončili No Aha už viem Bavili sme sa o prirodzenej mágii nadviazal profesor. Takže ako som už spomínal mágia sa vo svete vyskytujú úplne prirodzene Nachádza sa v mnohých zveroch rastlinách A dokonca aj objektoch. Práve preto dokážu nohy čarodejníci čarovať lepšie z rôznymi pomôckami a elixír mi a podobnými propertitami. Úplne inú kategóriu zas tvoria magické bytosti sú to bytosti natoľko zviazané s mágiou a jej vlastnosťami že dokážu Bez problému už len svojou existenciou ohýbať zákony fyziky ktorú ľudia vymysleli práve preto aby sa prestali báť neznámeho mimo iné aj fyzika podporovaná kolektívnym vedomím je svojím spôsobom mágia. Ale vráťme sa nazad k bytostiam. Vďaka takzvanej vedie v nie každým rokom verí Stále menej a menej ľudí a tak je ich moc značne oslabená rovnako to vplýva i na ich inteligenciu najmocnejšími sú stále bytosti ktoré sú utkveli v pamäti ľudí, pamäť ľudí žiaľ najčastejšie zaznamenáva všetky tragédie a krivdy. Teraz si Spomeňme niektoré z bytosti ktoré máte najradšej podeľte sa mojimi obľúbenými sú víly. Poďme začne Beka. No mne sa páči napríklad z čínskej mytológie vták Fénix. Teraz zas ty Ján prosím. Mňa vždy fascinovali Draci sú to podľa mňa ohromné stvorenia. Och Áno máš pravdu dokonca aj dnes sú to úžasné bytosti ktoré si zaslúžia náš obdiv a rešpekt na tomto svete sa hádam nenachádza žiadna bytosť mocnejšia múdrejšia ako draci. Michaela teraz ty. Neviem mne sa vždy páčili jednorožce sú také krásne a vznešené povedala nesmelým hlasom. Mal som pocit že to bude iba taká puťka. Marko A teraz ty. Dajme tomu že sa mi páčia upíri v poslednej dobe sú znova v móde. No to sa ani nečudujem Keď je toľko z nich hercami a režisérmi holywoode. No a nakoniec náš nováčik prosím hneď sa nám aj predstav. No z tým predstavením to nebude také ľahké keďže si nepamätám na nič zo svojej minulosti až na Posledných pár hodín. Aha Aha to mi riaditeľ ako si zabudol spomenúť. No snáď to nejako vyriešiť na tejto škole sa nachádzajú najlepšie hlavy sveta No teda skoro najlepšie hlavy sveta. Napriek svojmu povedzme menšiemu problému napadá ťa meno nejakej bytosti? Áno niečo ma napadlo čo takto koščej Nesmrteľný? Profesor na chvíľu vypadal zaskočený. Potom sa spamätal a okomentoval moju voľbu. Nuž Musím ťa sklamať pokiaľ viem že je Nesmrteľný je iba výplodom fantázie nejakého ustrašeného autora rozprávok. Keď to povedal z ničoho nič má prepadla chuť jednu mu vraziť bola úplne iracionálna A tak som ju okamžite potlačil. Ale tento nejasný pocit agresie dosť pravdepodobne pochádzal z mojej minulosti. Po ďalších dvoch hodinách nezmyselného kecanie a prednášok sme dostali hodinu na obed a znova pokračovali vo vyučovaní skoro do večera. Navyše sme na úlohu dostali navrhnúť výrobu vlastného homunkula. Homunkulus je bytosť podobná tvarom aj inteligenciou človeku vytvorená z nejakého kedysi živého materiálu v čom sa rapídne odlišuje napríklad od Golema. Golem je iba nemyslieť sa bábka konajúca rozkazy teda až na niekoľko zvláštnych prípadov ktoré profesor spomenul. Najlepšie na tom všetkom bolo to že sme nedostali žiadne návod na vytvorenie homunkula ale mali sme na to prísť sami. Našťastie sa tu vraj nachádzala veľmi rozsiahla knižnica v ktorej sa dalo nájsť všetko rovnako aj mnoho laboratórií a sklad z materiálom rôzneho druhu Dokonca sa dali nejaké veci aj objednať. Keď som to skladisko prvý raz uvidel pomyslel som si konečne niečo moderné. V knižnici Však nastal problém iného druhu bolo mi povedané že ku knihe o vyrábaní homunkulov nemám prístup. Tak som túto úlohu radšej prijal iba ako zábavný projekt Rozmýšľal som nad tým ako by som mohol urobiť tohto umelého človeka čo by som mal dať a z čoho by som ho mal vytvoriť Keďže som vedel iba to že suroviny mali pochádzať z živých bytostí. Ako prvé som si vytvoril zoznam toho čo by mali byť základné vlastnosti homunkula. Ako prvé ma napadlo že by som ho mohol vytvoril z koralu. No následne som si uvedomil že Koral je priveľmi krehký materiál a veľmi ťažko by sa s ním manipuloval a hrozilo by že by sa z ničoho nič mohol polámať. Ako druhé ma zase napadlo že odolnosť spočíva jeho odolať tlaku a úderu či ohybnosti ale vytvoriť homunkulla ako strašiaka z trávy vlasov a podobných vecí mi pripadalo nebezpečné z hľadiska užitočnosti pri zlých poveternostných podmienkach mohol by rýchlo začať hniť. Ako najvhodnejšie riešenie má teda napadlo použiť drevo jestvuje totiž mnoho druhov dreva tvrdé mäkké ohybné dokonca aj také čo nehorí. Navyše sa tým vyriešil aj problém costi žiadne nepotreboval No ďalšou otázkou bolo ako mu vdýchnuť inteligenciu. Mal som použiť mozog nejakého zvieraťa? Alebo by sa zaobišiel bez mozgu a fungoval by Vďaka mágii? Medzitým som si radšej robil nákresy ako by mohol vyzerať aby bola jeho funkčnosť čo najvyššia tým pádom že to mal byť iba humanoid som mu skúšal pri kresliť rôzne časti navyše. Ako som sa tak hral zo skicára na lavičke v hale školy prišla ku mne Zina. Ahoj no čo dozvedel si sa dnes niečo zaujímavé? Čo si o tomto mieste myslíš? Je to trocha šialené ale absolútne mi nevadí byť tu Neviem prečo ale cítim sa tu ako doma dokonca má už Zopár hodín ani len nenapadlo myslieť na svoju minulosť. Áno to je pravda keď sa človek zaoberá prekrúcanie zákonov vesmíru A blbosťami ako sú škriatkovia ktorí lietajú po nočnej oblohe človeku len Tak nenapadne myslieť na obyčajný život. Ukáž na čom pracuješ domáce úlohy zvyknú byť zábavné. Ale Dostali sme za úlohu vytvoriť doma homunkula. Och homunkula? Toho som ešte nikdy nerobila to by mohla byť zábava Počula som že sú veľmi užitočný A ak ich spravíš správne tak sú tie spoločníkmi a sluhami na celý život Nebolo by zlé mať vlastného sluhu. Keď takto snívala bola veľmi krásna bohužiaľ jej znenie prerušilo vyzváňanie zvonov. Čo sa to deje Opýtal som sa. Ach ak by zvonil iba jeden zvon volali by nás na jedlo. No viacero zvonov znamená útok poď pôjdeme do veže a pozrieme sa čo sa vonku deje. Zina má viedla krížom-krážom chodbami A čo chvíľa sme vyšli točité schodisko bolo naozaj dlhé a než sme vyšli až nahor Bol som zadýchaný a rovnako aj Zina. Hore vo veži už bolo dosť veľa ľudí Všetci sa pozerali úzkymi okienkami von na lúku medzi lesom a školou. Pozri tam vidíš tie postavy? Ukazovala Zina na okraj lesa. Nie nevidím kde? Teraz sa jednému podarilo prejsť bariérou pozri sa. A naozaj po lúke kráčal vysoký Možno tri metre a machom obrastený človek alebo skôr nejaký humanoid. Čo je to? Veď to je predsa ent Nevidel si Pána prsteňov? Nepamätám sa. A o čo sa snažia? Bytosti nemajú nás čarodejov priveľmi v láske ale niečo sa im Prečo čudovať keďže ich používame ako v prísady do kotlíkov. Ani tebe by sa asi veľmi nepáčili ľudia ktorí by ťa chceli použiť ako prísadu do guláša. Zamyslenie som pokýval hlavou a ďalej pozoroval Postavy ktoré sa trúsili z lesa smerom k škole. Odrazu sa lúkou prehnal záblesk svetla a entovia popadali ako v podťaté stromy. Čo sa to tam stalo prečo popadali? Škola má svojich strážcov Počkali kým entovia vyšli z lesa a zničili ich všetkých naraz Škoda že sme nevideli viac. Ozvalo sa zvonenie jediného osamelého zvona. Vidíš toto je volanie na večeru. Poď ideme. Pomaly som nasledoval Zinu pomyslel som si že mne stačilo to čo som videl. Dostal som totiž skvelý nápad ako vylepšiť svojho homunkula. Cestou do kantíny som sa oddelil od ostatných nenápadne vyšiel dverami von zo školy. Na lúke sa pohybovali postavy a odpratali nehybné telá entov. Našťastie boli na vzdialenejšej strane Lúky a tak sa mi podarilo zmocniť sa jedného tela. Ledva som ho uniesol napriek tomu že bolo o dosť drobnejšie ako tie ostatné ktoré som videl z hora. Rýchlo som ho schoval pod posteľ v izbe a utekal na večeru. Zine a dievčatám som povedal že som musel ísť ešte rýchlo na WC. Neskôr po večeri som si zabral jednu laboratórnu miestnosť a v noci keď dievčatá Zaspali som na kúsok odhrnul zástenu a odniesol telo do laboratória. Ďalšieho dňa sa nás profesor pýtal na pokrok. Marko si zvolili za materiál asfalt. Bola to veľmi zaujímavá voľba a aj podľa môjho mienenia správna. Ďalší zaujímavý nápad bolo použiť konopné laná. Sviečkový loj bol pomerne chabý a použiť mäso bolo zamietnuté. S tým, že to je vraj neetické. Ja som iba pomyslel na svojho enta a radšej sa ani neozýval. Keď zaznela otázka ako máme to stvorenie zostrojiť keď nemáme prístup k materiálom v knižnici, bolo nám povedané, že ciest ako na to je nekonečné množstvo a ak by sme všetko robili podľa návodu nikdy by sme nič neurobili správne. Nad tým som iba pokrútil hlavou. Zbytok dňa sme zas počúvali prednášky o svete mágie, bytostiach, miestach, skutkoch a príbehy o tom prečo by sme nemali vonku vo svete robiť to či ono. Okamžite po škole som utekal do laboratória a skúmal telo enta. Po chvíli som si všimol, že z neho vychádza zápach. Ten zápach. Vychádzal z hlavy. Priveľmi sa mi do toho nechcelo no po menšom prehováraní sa som ju otvoril. Pílou na drevo to išlo pomerne ľahko. Vovnútri sa nachádzal nejaký rôsol, bola to škoda keďže práve mozog má zaujímal najviac. Pre istotu som otvoril ešte aj brušnú oblasť Teda aspoň som sa o to pokúsil a zistil som že je tvorená plným drevom hrudný kôš Však bol na tom inak bol dutý ale keďže bol prázdny nechal som ho tak. Po tejto prehliadke som zašiel do knižnice a vypýtal si knihy o umelých mysliach. Ani som netušil Či tam niečo také vôbec majú no Dúfal som že mágovia mali záujmy aj v tejto oblasti. K mojej smole sa v 99. knihách zo 100 Popisoval o vytvorenie umelej mysle z neživých predmetov. A teda to boli postupy nevhodné pre vytvorenie mysle homunkula. Ale stále nám pripomínali že mágia nemá žiadne presné pravidlá a je v nej mnoho ciest. Takže by pre mňa nemalo byť problémom vytvoriť myslel z nejakého iného druhu kameňa hneď napadli dva rôzne živé kamene koral a jantár.

Mojou prvou úlohou som začal byť až nezdravo posadnutý na hodiny som chodil stále ďalej No počas nich som si iba písal rôzne poznámky k tomu čo budeme večer robiť každú voľnú chvíľu som venoval svojmu homunkulovi. Zo skladu som ukradol obrovskú jantárovú guľu ktorú mi nechceli vydať. Každý deň som si odoberal trochu krvi na kúpeľ pre homunkula. Pod očami som mal obrovské kruhy trpel som nespavosťou a napriek tomu že som žil v jednej izbe s troma krásnymi ženami skoro Úplne som ich ignoroval A všetku svoju pozornosť venoval projektu. Dokonca aj na toto miesto som bol výstredný ľudia si o mne a začali šuškať a ukazovať na mňa. Zaujímavé bolo že na tom bol rovnako aj Marko z našej triedy na ňom To vďaka hnedej pleti nebolo až tak vidieť No ja som to vycítil nejakým siedmym zmyslom. Na opracovanie dreva som používal iba ručné nástroje kladivo zlato hoblík šmirgel rašpľu a pílu. Dutinu ktorá predtým bola v hrudníku som vyplnil koralom s vyrytým symbolmi a diagramom Ktorý som našiel v jednej knihe a jeho úlohou bolo uväzniť vodného ducha a pomaly prepúšťať jeho energiu von. Niečo podobné som spravil i s kusom jantáru ktorým som nahradil mozog z rozdielom že na ňom bol vzor na spútanie Ohnivého ducha. Na oči som použil gagáty. Všetko pripraviť mi trvalo skoro štyri mesiace v tej dobe už som mal odložené tri litre vlastnej krvi telo budúceho homunkula som zabalil do igelitu a ostal vzduch potom som opatrne dnu Strekov krv a rozprestrel ju po celom tele A nechal presakovať do dreva. Už po pár hodinách som cítil z neho dávať nejakú neviditeľnú silu. Podľa rôznych zdrojov je ideálnym časom na zrenice a pôsobenie pri vytváraní nového života 72 hodín. Posledné dve hodiny som si vyhradil na vyvolanie a uväznenie vodného a Ohnivého ducha. Vôbec som netušil čo robím a či to bude fungovať avšak keď som sa dostal do polovice rituálu už som vedel že mágia je mojou súčasťou. Pri ukončovaní rituálu sa Na okamih predomnou zjavila obrovská tvár zahalená plameňmi po jedinom pohľade na mňa sa zľakla do jantáru vo vnútri hlavy ale ako prechádzala gagátmi v očiach ostali v nich svietiť červené hviezdičky. Podobne sa zachoval vodný duch. Dosť ma to prekvapilo podľa všetkých literatúry malý dlho a tvrdo vyjednávať o podmienkach svojho uväznenia Miesto toho urobili presne to čo som chcel bez akýchkoľvek pokynov. A to aj napriek tomu že sa mali neustále pretláčať so svojím elementárnym protejškom a tým vytvoriť život novo vytvorenej bytosti. Presne Po sedemdesiatich dvoch hodinách som dal z tela dole vak, bol úplne suchý. Zdvihol som telo do náruče a ponoril ho tento raz do kade z teplou vodou prekvapivo sa ponorilo ako z kameňa napriek svojej ľahkosti. Aby ste rozumeli pri vytváraní som odstránil skoro dve tretiny dreva ktoré kedysi tvorili telo enta. Keď hladina vody poklesla pod rysku na hlave postavy začali rašiť biele hrubé vlasy ružového nádychu opatrenie som sa ich dotkol popálili ma a na ruke mi zanechali vzor v plameňov. Bral som to ako znamenie vyslovil to jediné čo bolo momentálne mojím prianím. Bolo to iba jediné slovo príkaz: Ži.
V miestnosti zostalo zvláštne ticho v ušiach som počul iba svoj vlastný pulz. A potom som pocítil niečo iné niečo nové Niečo sa začalo opatrne dotýkať mojej mysle. Ruka na ktorej som bol popravený ma začalo páliť omnoho viac tá bolesť ma zrazila do kolien a však v hlave som cítil upokojujúce vibrácie ktoré má zisťovali že takto je to správne. Keď bolesť prešla A mne sa znova Podarilo pozviechať sa na nohy a pozrieť sa mu do kade čakalo na prekvapenie to čo bolo ešte pred chvíľou telom z ktorého sa nedalo rozpoznať pohlavie teraz nieslo jasné ženské znaky. Oči ktoré na mňa táto ženská bytosť opierala boli hlboké Temné a planuli v nich žhavé plamene ako v pekle. Ahoj otec Práve som sa narodila. Boli jej Prvé slová. Ahoj to som rád na tento okamih som sa dlho tešil boli jediné slová na ktoré som sa zas zmohol ja. Hľadeli sme na seba ako taký blbci keď ma napadlo že je vlastne nahá a budem ju musieť obliecť. Počkaj tu skríkol som A utekal do izby za babami tie určite budú mať nejaké šaty navyše.
Zbehol som do izby ako tornádo neuvedomujú si koľko je hodín a tým hlukom zobudil všetky tri. Preboha čo sa to tu deje Prečo robíš taký rámus? zahundrala Vera. Veri Potrebujem nejaké šaty. Čože To ti už načisto preskočilo? To si teraz zistil že si transka alebo čo? Nie nie Pamätáte sa na ten projekt s tým homunkulom Na ktorom som pracoval? Podarilo sa a ožila. To mi chceš povedať že si si spravil nejakú úchylku hračku miesto riadneho projektu? Opýtala sa pohoršene Matty. Nie nie nie čo sa možno stalo a vznikol ženský homunkulus Ale prisahám že som to tak neplánoval ale teraz Potrebujem nejaké šaty potom ju sem do vediem a ukážem vám všetkým súhlasíte? Na tu máš Skús si dať Tieto staré šaty Naposledy som to mala na sebe keď som ešte chodila so svojím ex. Hodila na mňa Zina šaty ktoré vyzerali ako nejaká Školská uniforma z veľmi krátkou sukňou. Radšej som ich bez jediného slova zobral a utekal nazad do laboratória. Nechcel som riskovať ďalší výsluch a hubovanie. Keď sa tie tri do niekoho raz pustili boli horšie ako pekelné fúrie.
Keď som otvoril dvere k mojej úľave môj výtvor sedel presne tak isto ako som ho videl keď som miestnosť narýchlo opúšťal. Teda vlastne nejaký ten rozdiel tu bol na čele jej už takmer Nebolo vidieť čiary dreva a voda ktorá sa nachádzala v kadi bola preč. Tu máš prosím Obleč sa priniesol som ti nejaké šaty. Podal som jej do ruky vešiak z oblečením a otočil sa chrbtom aby mala aspoň nejaké zdanie súkromia aj keď som vôbec netušil či niečo podobné potrebujú umelo vytvorené bytosti logicky by mali byť na úrovni novorodenca No podľa jej prvých slov som o tom vážne pochyboval. Nemala pri obliekaní žiadne problémy obliekla sa úplne prirodzene ako keby to už robila stokrát predtým. Ako sa voláš? Skúsil som sa jej opýtať. Neviem ty si môj otec. Ja neviem ani len tvoje meno ale dobre Niečo ti skúsim vybrať Počkaj zamyslím sa. Jantár drevo krv a čary. Napadlo ma pomenovať ťa krv života. Ale to znie tak obyčajne takže to skúsime Preložiť do iného jazyka. Možno som to trocha spomalil ale malo by to byť Curentus Vita. Páči sa ti také meno? Áno Cítim že mi padne dokonalé ako kabát otec môj. Prosím nehovor mi otec keď tak ma ber ako svojho brata. Ach nedáva mi to zmysel. Nemala by si po správnosti byť o nič inteligentnejšia ako nejaký Golem a všetko by si sa mala ešte len naučiť No mne sa zdá že vieš Všetko to čo aj ja a možno aj niečo navyše. Ty duchovia vo mne sú mocný a múdry drevo má svoju pamäť tiež rovnako aj Jantár a korál. To čo viem o fungovaní sveta prekonáva každého smrteľníka no Nedokážem to vyjadriť tak aby tomu rozumel niekto iný. Pravda tým by sa to dalo vysvetliť. Poď vezmem ťa za dievčatami tie sú už staršie a múdrejšie Možno budú vedieť čo som spravil. Odstrčila sa rukami od kade a vykročila za mnou. Jej pohyby boli plynulé ako vánok vo vetre a počul som z nej upokojujúci šum vody a stromov. Všetko v mojom Vnútri sa upokojilo a uvoľnilo Chcelo sa mi ľahnúť na zem zavrieť oči a až do konca sveta počúvať ten krásny šum. No prekonal som to a prinútil sa do kroku tým sa kúzlo okamihu prerušilo a nutkanie k odpočinku sa vytratilo no krásny zvuk zostal naďalej. Na chodbách sme našťastie nestretli ani živú dušu. Keď sme Vošli do izby dievčatá tvrdo spali nechcel som ich znova rušiť A tak som Vite naznačil spánok a zobral ju za svoj paraván a podelil sa s ňou o posteľ. Najskôr si vedľa mňa ľahla ako doska po pár minútach sa pomaly otočila jemne ma objala A ja som sa v tom okamihu ako zázrakom okamžite ponoril do ríše snov. Ráno ma zobudil treskot to Zina prudko dala na bok zástenu oddeľujúci naše strany izby. A skoro v tom istom okamihu začala na mňa hučať. Ešte som ani len nepochopil Prečo na mňa hučí a už sa rozbehla ku mne z rukou napriahnutou k úderu. Akonáhle sa ku mne dostala na meter spoza mňa vystrelili bledoružové šnúrky a jej ruku tvrdo zasiahli a zimu odhodili dva metre vzad. Môjmu bračekovi nikto ubližovať nebude. Ozval sa tvrdý zúrivý hlas spoza môjho chrbta a objali má studené úzke a tvrdé ruky. Uvedomil som si že Vitae má chcela chrániť pred zdanlivým útokom Nemohol som jej to dosť dobre vyčítať ale niečo som s tým spraviť musel. Ako prvé som sa rozbehol k Zine. Si v poriadku neublížila ti veľmi? Opýtal som sa jej starostlivosť a pomáhal Som jej zo zeme. Ruka do ktorej ju Vitae zasiahla jej krvácala rana bola dosť Hlboká. Matty a Veronika iba Stáli a z otvorenými ústami pozerali na Vitae za mojím chrbtom. Otočil som sa tam aj ja. Vitae vstala z postele vlasy jej Stáli nahor a vlnili sa ako Sasanka v mori a krv ktorá na nich utkvelá stekala nadol a pravdepodobne sa do nej vpíjala. Vitae viem že si ma chcela iba chrániť ale tvoja reakcia nebola adekvátna a Zina je moja kamarátka A nechcela mi nejako vážne ublížiť no ty si jej ublížila hodne vážne. Vitae sa zatvárila previnilo A sklopila svoje Temné oči k Zemi. Prepáč nechcela som to naozaj som nevedela že je taká krehká Myslela som si že všetci ľudia sú takí odolný ako ty. Netušil som čo tým vlastne myslela no Nechal som to tak Mal som vážne si starosti ruka začínala Zine hodne krvácať. Nenájde sa tu nejaký obväz alebo nedokážete to náhodou vyliečiť mágiou? Obrátil som sa na ďalšie tvoje spolubývajúce. No tie boli stále v šoku rovnako ako aj Zina. Ja by som jej to mohla ošetriť bude to stačiť ako ospravedlnenie? Opýtala sa Vitae. Bol som prekvapený netušil som že homunkulus môže mať aj také schopnosti. Ak to Zina príjme Tak áno bude to stačiť ako ospravedlnenie. Pozrel som sa na Zinu a čakal či zareaguje. Áno jasné že bude bola to nehoda Ale zo všetkej tej krvi som dosť nesvoja Mohli by sme s tým už niečo spraviť? Vitae stačilo zopár krát prejsť po krvácajúcej ruke a ranách aby sa potiahli chrastami ktoré následne odpadli a zostali iba súmerné kruhové jazvy podobné minciam. Vypadalo to ako grošovanie ktoré majú niektoré kone. O trochu viac ma však zaujal fakt že zmizla Všetka krv ktorá vytiekla Vitae ju asi vsala do seba. Neskôr sa jej na to budem musieť opýtať. Ozval sa zvon zvolávajú si na raňajky všetci štyria sme sa mykli. To viac než čokoľvek iné prezrádzali ako veľmi sme sa sústredili na vzniknutú situáciu. Zina tiež rýchlo zamierila k svojmu šatníku A chcela si zo seba zhodiť zbytok veci na spanie keď si uvedomila že sa na ňu stále dívam. Možno to mala byť odplata alebo iba sa jej nepodarilo odsunúť ma tak jemne ako chcela no chvíľu tým mágie som preletel celú izbu odrazil sa od svojej postele a skončil na zemi v náručí Vitae. Jej jemná tvár pripomínala búrkový mrak. Vrátila sa na zástenu za ktorou bolo vidieť obrysy prezliekajú cez sa Ziny a dievčat. Mala som ju zraniť horšie hundrala si popod nos trucovito. Nie nemala pretože potom by som sa na teba veľmi hneval A to určite nechceš však? Opýtal som sa jej a pohladil som ju po tvári. Pri tom som sa dotkol aj jej vlasov zľakol som sa že ma popŕhlia a rýchlo stiahol ruku nazad. Vitae YouTube Však chytila svojou drobnou a pevnou rúčkou a pritiahla ju nazad k svojim vlasom ktoré ju jemne objali a začali láskať. Tebe nikdy neublížia ty si muž našej mysle i srdca. Z jej výrobkov a správania som bol zmätený rýchlo som sa preto zdvihol z jej náručia otvoril skriňu a zároveň zo seba zhadzoval veci. Prosím otoč sa Požiadal som ju už má videlo síce hodne ľudí nahého no Pripadá mi trocha nevhodné ukazovať svoju nahotu keď nemusím. Zástenu som znova odsunul až keď som bol v prezlečený a dievčatá Boli preč Rozhodol som sa radšej oželieť raňajky než im hneď ráno vysvetľovať čo je zač Vitae a prečo asi robí čo robí. Išiel som rovno na hodinu a vzal so sebou aj Vitae. Nielenže som netušil čo s ňou budem robiť ale zároveň bola aj mojou úlohou a Cítil som potrebu ukázať sa s ňou pred triedou. Ostatní ľudia si ma tento raz na chodbe všímali a to veľmi. Alebo Možno skôr Vitae samotnú. Nie každý deň sa po škole premáva sexi kočka v minišatách a ktorej vlasy sa hýbu samé od seba. Vzor dreva ste na nej totiž mohli povedať až keď ste sa lepšie prizerali z väčšej vzdialenosti ste možno predpokladali že má iba pehy alebo jej po tvári kĺžu nezvyčajné tiene. Do triedy som prekvapivo dorazil ako posledný čakali tam aj ostatní štyria spolu s profesorom a svojimi výtvormi. Bol som dosť prekvapený až do okamihu než som si uvedomil že som posledné dni strávil výlučne v laboratóriu a na vyučovanie som ani len nepáchol. A vzácna návšteva dorazila podotkol posmešne profesor keď ma zbadal vo dverách. A koho že to vediete so sebou? Našli ste si novú kamarátku? Pokračoval posmešne. Nie pán profesor Toto je moja úloha predstavujem vám Curentus Vita. Môjho homunkula. Vyhlásil som hrdo. Profesorovi poklesla čeľusť. Ani som sa mu nedivil. Oproti môjmu výtvoru boli tie mojich spolužiakov Iba neohrabanými a nepodarenými napodobeninami človeka. Naproti tomu môj výtvor si dokonca aj profesor ktorý vyučoval na tejto škole všelijaké podivnosti už celé roky pomýlil s človekom. Jediný kto má z triedy zaujal bol asfaltový homunkulus jeho telo bolo proporcionálne prekvapivo vyvážené a jeho Temný les vyžaroval hrozivú auru napriek tomu že pôsobil neohrabane. No dobre nechajme to tak očividne ste mali dôvod prečo ste mi meškali veľký kus Z vyučovania. A prišli ste navyše práve včas. Dôvodom prečo ste vyrábali tieto bytosti bolo aby ste spoznali veľkú časť mágie a zúčastnili sa Veľkého školského turnaja. Všetci sme na neho pozerali ako vyorané myši. Vôbec sme nechápali Prečo by sme sa mali zúčastniť nejakej hlúpej školské súťaže. To sme mali prezentovať svoje výtvory ako nejaký obyčajný projekt? Letelo mi hlavou. No skutočnosť bola ešte horšia. Viete spolu z kolegom sme sa stavili koho študenti majú väčší potenciál. Ale aby som bol presný bude to iba súťaž gréckej abecedy vyššie ročníky sa nezapoja. Vôbec som netušil o čom vlastne hovorí ale Dúfal som že nám to bližšie vysvetlí. Súťažiť mi nevadilo naopak rád by som ukázal a zároveň sa aj dozvedel čo všetko Vitae dokáže.
O pár dní neskôr stálo pred veľkými dvojkrídlovými dverami asi 150 ľudí. Na menšom stupienku pred nimi stál riaditeľ A vysvetľoval pravidlá súťaže. Možno vám niečo hovorí pojem kráľovská hra. Pre tých ktorí o jej pravidlách nič nevedia Jedná sa o zápolenie veľkej skupiny ľudí ktorá má nakoniec iba jediného víťaza. Smiete k boju použiť akúkoľvek mágiu. Dúfam že sa zaobídeme bez smrti Takže prosím dávajte pozor na svojich spolužiakov. V hlave sa zdvihla Vlna šepotu. Nohy sa mi kľudne začali obzerať a na mnohých včelách sa taktiež objavil studený pot. Ja som bol napriek všetkému podivné kľudný Mal som pocit že boj bol v minulom živote na ktorý som si nepamätal mojou bežnou súčasťou. Dnu sme boli vpúšťaní po jednom podľa losu. Hrá sa mala začať až odbije zvon.
Nádvorie našej školy prekvapivo tvoril veľký les. Spolu s Vitae som strategicky zaujal pozíciu na kopci ktorého jednu stranu zaberala hustá hložina. Sadol si na vyvrátený strom položil meč na kolená a čakal kedy si ma niekto nájde. Nemal som záujem bojovať z nevýhodnej pozície.
Spolu s Vitae sme stáli chrbtom k sebe a odrážali útoky veľkej skupiny ona sa starala hlavne o tie magické a bránila ma ja som naopak mával ukoristením mečom keďže môj sa už Zlomil. Sekal som došiel chýbal som sa ako steblo trávy vo vetre a konečne som sa cítil úplne živí Bol som boh vojny Bol som nočnou morou Bol som tým ktorí zasieval strach. Bojím sa začal v hradnej v temnote No teraz zarovno so stúpajúcim slnkom stúpal výpočet porazených nepriateľov a ja som mal pocit že stále iba Silný a mocný Spomínal som si na kroky kroky seki rezy a údery. Cítil som že by som ich bol všetkých schopný zabiť Ak by som sa začal Čo je len trocha snažiť no zároveň som sa tomu brániš Keďže som stále pamätal na slová riaditeľa. Každý vážne zranený sa rozpadol ako hmla pravdepodobne boli niekam premiestňovaní. Napriek tomu krv ktorá vytiekla stiel utvorila husté bahno ktoré sťažovalo pohyb. Dopadli na mňa prvé slnečné lúče a naskočili mi zimomriavky kúzla lietali všade navôkol. Vitae bola celá obora na a na mnohých miestach sa drevo roztrieštilo. Vlasy mala iba krátke spálilo jej ich jedno kúzlo vypadajúce ako blesk. Vyrazil som z hrdla mohutný divoký výkrik priamo od srdca a vložil doň všetku mágiu ktorá vo mne vrela. Ranný sa Vitae ako zázrakom z celej vlasy nadobudli svoj pôvodný tvár a všetci ľudia ktorí doteraz čakali kým sa zapoja do boja priamo ustúpili a hlbšie do tieňov lesa. Chcel som ich prenasledovať a zničiť do jedného keď sa znova ozval zvon. Okamžite som sa ocitol v miestnosti z mnohými posteľami na ktorých ležali rôzne doráňaný ľudia. Prepadla má slabosť pozrel som sa sám na seba a skonštatoval že pravdepodobne nemám v sebe viac krvi ako jaternica. Moje šaty boli na franforce a ich pôvodná farba sa pod vrstvami čerstvej aj starej krvi nedala rozoznať. Pustil som zo strnulý ruky meč a zakolísal našťastie tam bola Vitae, ktorá má zachytila opatrne ma položila na zem a začala prikladať ruky na najhoršie z rán. Zacítil som ako mi najprv voda rany vi milá a potom zas meradlo spálené mäso. Vitae zastavila krvácanie svojím ohňom. Venoval som jej poriadny pohľad. Nemala na sebe ani len škvŕnku krvi. No jej pokožka ktorú tvorila kôra sa zmenila bola jemnejšia A hrala trocha do červena. Počas Boja sa napriek zraneniam pravdepodobne dobré nakŕmila. Ty si taký môj malý upír. Natiahol som k nej mala dnes ruku a pohladil ju po líci. Potom sa mi zatmelo pred očami A ďalej som o sebe nevedel. Keď som sa prebudil stáli pri mojej posteli moje dievčatá a hneď pri mojej hlave sedela Vitae. Ahojte Čo vy tu robíte? Prišli sme ťa predsa pozrieť si náš spolubývajúci odvetila Zina. Aj sme ti chceli trocha po naprávať posteľ alebo tam tá tvoja semeritka nám to nedovolila. Po hodila hlavou smerom k Vitae. Ale na to teraz kašľať Zobudil si sa akurát včas za 10-15 minút bude vyhlasovanie výsledkov. S menšou pomocou som na seba hodil veci ktoré mi doniesli ponáhľal sa do haly Kde mal riaditeľ vyhlásiť výsledky. Prišli sme presne vo chvíli Kedy sa objavil hore na stupienku. Dámy a páni tohtoročná hra je úspešne za nami. Som však zahanbený súťaž bola totiž zmanipulovaná. Možno ste si všimli, že sme to skončili ešte predtým ako padol predposledný bojovník. Bolo to z toho dôvodu že sa všetky ostatné triedy Až na pár jednotlivcov spikli proti Omege. Na vine sú profesori. Na vine sú profesori a tak voči žiakom nevyhodí žiadne následky a hru vyhodnotil podľa úspechov jednotlivcov. Tretie miesto dostáva z triedy Alfa Marko. Podarilo sa mu zložiť úctyhodných 17 protivníkov než podľahol avšak musím podotknúť že jeho homunkulovi sa podarilo následne zložiť ešte ďalších siedmich. Gratulujem, bude z vás skvelý mág. Druhé miesto z triedy Omega A veľkú pochvalu za samostatnosť dostáva Samael. Dosť odvážne zvoliť si démonické meno. Pomyslel som si. Sám osebe zložil 27 protivníkov. No a nakoniec tu máme víťaza. Spolu so svojím homunkulom bojovali až do zazvonenia zložili priamo neuveriteľný počet protivníkov 68. Prosím potlesk pre nášho víťaza ktorý pochádza z triedy Alfa. Keďže si nepamätá svoje meno pridelím mu teraz meno Erebos. Erebos je jedným z najstarších gréckych bohov vládne svojej vlastnej časti podsvetia. Aj ja som teda vystúpil na stupienok a dostal metál. Keď som sa vracal nazad do davu k dievčatám riaditeľ pokračoval v reči. Ako všetci starší a vlastne všetci tí ktorí sú tu už dlhšie ako rok vedia že táto hra slúži aj na prerozdelenie a postup žiakov mimo Vymedzený rámec. Všetci obdržíte list so svojím aktuálnym zaradením je pravdepodobné že Mnohí z vás nepostúpili ani o krok vyššie k ukončeniu štúdia ale naopak prvým trom blahoželám a umiestňujeme ich do triedy drak. Zhromaždením davom sa ozvalo šuškanie. Čo je to tá trieda drak že vzbudila toľkí rozruch? Naklonil som sa k Matty. Triedy vyššie ako grécke nedelia podľa dosiahnutých študijných výsledkov ale podľa toho na čo by si sa mohol hodiť A čo by ti mohlo ako zameranie vyhovovať. Niečo ako keď sa vrámci jednej školy žiaci špecializujú na rôzne odbory. Tu sú dve triedy špecializované hlavne na boj. Jednou je Áres a druhou drak. Áres je v pohode sú tam hlavne strategicky zmýšľajúci ľudia sú to síce chladné čumáky. Ale sú v pohode naopak drakov by si označil ako problémové decká. Všetko sú to grázli ktorí nejdú po ranu ďaleko. No nemyslí si že šikanuju v slabších alebo niečo podobné skôr naopak. Neustále vyhľadávajú nové výzvy a bitky v ktorých by sa mohli ukázať. Ako som povedala problémové a horúce hlavy. Ale pravda nesmieš ich podceňovať na tvojom mieste by som sa od Vitae ani nehla. Povzdychol som si. Asi nebudem mať také šťastie aby ma dali do nejakej triedy flákačov kde si budem môcť robiť čo chcem a študovať čo chcem. Večer som sa spolu z dievčatami trocha pri opil keď sme oslavovali moju výhru. Boli pomerne prítulné No ja som netušil Ako mám reagovať a tak som si teraz ráno iba búchal hlavu do steny. Ráno pravdepodobne ešte predtým ako sme sa prebudili niekto odstrčil pod dverami hrubú obálku. Otvoril som ju. Vo vnútri sa nachádzala mapa školy aj jej areálu. Bol to vlastne iba prostý plán bez prierezu poschodiami či nejakým podrobnejším popisom. Jedinou vyznačenou triedou bola trieda drakov. No ani pri tej som nevedel na, ktorom poschodí sa nachádza. Jej umiestnenie a veľkosť však nevyhovovala rozloženiu prízemia ani prvého poschodia, na druhom boli spálne a jedáleň zostávalo tretie poschodie a podkrovie z, ktorého som natiaľ videl iba kúsok no dokázal som si predstaviť, že i tam by sa dalo nájsť niečo hodne zaujímavé a bol by hriech nevyužiť taký veľký priestor. Potichu som sa vyparil z izby, zbehol do labáku, ktorý som si zabral po Vitae. Cez noc spotrebovala skoro 200 litrov vody obohatenej o všetko možné čo ma len napadlo, dal som ta i rašelinu. Nezostalo nič okrem trochy piesku. Jej farba stratila časť červenej farby a tú nahradila svieža zelená. Vyzeralo to ako nejaké podivné maskovanie.
Trieda drakov sa nakoniec nachádzala v podkroví. Ktoré bolo rozdelené na dve časti, dvere do druhej boli zamrežované a opatrené masívnym starožitným zámkom.
V triede boli skôr ako ja iba štyria ďalší.Dvaja z nich boli Marko a Samael. Bez záujmu o okolie som sa jednoducho posadil do rohu a Vitae bez toho aby som jej to povedal jednoducho vyliezla po tráme nahor a lahla si na priečny nosník tak, že jej bolo vidieť iba vlasy, ktoré z neho viseli.Trieda sa postupne zapĺňala. Bol som začítaný do knihy pojednávajúcej o vlastnostiach minerálov, kovov a ich zmesí keď ju odrazu schmatla snedá ruka a odhodila bokom. Okamžite sa potom tá ruka aj s telom ktoré k nej patrilo stratila na druhú stranu miestnosti kde narazila do steny. To ju Vitae jemne postrčila vlasmi. Kľúčik ľudí ktorí pravdepodobne čakal na zaujímavé predstavenie teraz pozeral na mňa z otvorenými ústami. Pokrčil som nevinne plecami a pomaly vzal knihu zo zeme. Osoba ktorá sa v druhom rohu triedy zbierala zo Zeme a hromžili a nadávala bol asi 20 ročný cigán alebo mulat. Poznáva sa ku mne rozhnevaní blížil a cestou odkopával lavice i stoličky. Ja som sa postavil a čakal ho z knihou v ruke pripravený udrieť ho ak sa priblíži nadosah. Jeho záchvat zúrivosti bol však prerušený buchnutie dverí a výkrikom. Všetci sadajte. Muž ktorý vošiel do triedy mal asi 2 metre a postavu ktorá vyvolávala zdanie že by kľudne nadvihol malé auto a slušne vám ho podržal než vymeníte gumu. Bitka samotná ho očividne nezaujímala. Ihneď po príchode nám začal znudeným hlasom vysvetľovať že aké blbosti na nás učili predtým a že nech ich všetky zabudneme. Pobúrenie vyhlasoval nesúhlas k učebným metódam učiteľov ktorých sme mali pred ním. Podľa neho až príliš povzbudzovali individualitu ku Škode nás učňov. Pravda že existuje 10 miliónov ciest ako si spraviť v tme svetlo avšak mnohé z nich sú zbytočne náročné a komplikované. Je napríklad zbytočné vyčarovať ohnivú guľu keď vám úplne stačí zahriať kúsok smietka vo vzduchu na vysokú teplotu a to vám poslúži viac pri nižšej spotrebe mágie. Prípadne si zasvietiť iba vlastnou aurou Síce je to svetlo neviditeľné pre kohokoľvek kto ich nedokáže vidieť no pre vás je možno ešte užitočnejšie vďaka tejto jeho vlastnosti. V skratke celý deň na motokaru hlavy akí sme hlúpi my aj Naši starí profesori a vysvetlil nám iba tri základné veci tvorbu svetla, rezanie a sekanie pomocou kúzla a spôsoby určenia polohy. Poloha je vraj mimo steny tejto školy niekedy životne dôležitá. Napriek nezáživné mu Dolnú jeho prejavu som prednášku hltal. Vedel som totiž že sú to zároveň veci dôležité na prežitie mimo civilizácie.
Ihneď po prednáške z triedy ako prvá vyletela skupinka chalanov v ktorej sa nachádzal aj agresor z rána. Mohol som postrehnúť že je to podozrivé No nedával som pozor. Počkali si na mňa v jednej z úzkych bočných chodieb. Ako prvé má niečo zhodilo na zem. Keď som sa prevalil na chrbát aby som mohol čeliť útoku Videl som akurát ako záblesk svetla rozpolil Vitae po výške a ona sa zvalila na zem v dvoch častiach. V tej chvíli má postihol nezvyčajný vražedný pocit zúrivosti ktorý vychádzal odniekiaľ z hĺbky môjho vnútra. V hlave som počul ako mi o seba škrípu kosti. Moje zuby sa zahrocujú, pokožka sa mi mení na nezdolný pancier A očí videli širšie a jasnejšie zuby mi prepichli jazyk. Z hrdla som vypustil neľudský rev. Ktorý zo stropu uvoľnil hŕbu prachu. Ďalšie udalosti sa mi stratili v hmle. Alebo lepšie povedané som potlačil aj záblesky ktoré som si pamätal. Boli v nich totiž obrazy ako vytŕham z tiel rôzne orgány a rozhadzuje mi ich nabok. Ako Lámem a krútim hnáty či plač a prosby mojich obetí. Keď som prišiel k sebe Prvé čo som videl boli mreže. Boli tmavé čierne a svietili na nich ohnivé modré a biele znaky. Vidím že si sa zobudil. Ozvalo sa z boku. Sedel tam unavení tváriaci sa riaditeľ. Už počas skúšky som mal dojem že sa v tebe niečo prebúdza to bol jeden z dôvodov prečo sme ju ukončili predčasne. Teraz sa to žiaľ potvrdilo a napriek našej Snaží sa to nezaobišlo Bez obetí. Pokúšali sme sa zistiť čo si zač podľa podoby v ktorej sme ťa našli ležať na chodbe v centimetrovej krvavej kaši. Tá totiž zostala Z piatich nádejných mladých čarodejov. Podľa toho stvorenia ktoré si vytvoril útok vyprovokovali práve oni takže ti nehrozí poprava nemusíš sa báť. No zároveň sme nezistili čo si zač tak ani spôsob ako sa do budúcna vyvarovať podobným nešťastiam tvoja mágia je príliš iná mocná nespútaná. Preto ťa teda pošlem za svojim pradedom. Má na starosti podobné prípady ako si aj ty Dalo by sa povedať že vedie tajnú časť našej školy. Keďže si tu zatiaľ iba krátko Asi si nikdy nepočul o tajuplnej legende o škole Ragnarok. Je to zaujímavá legenda aj keď pravdivá Teda aspoň z časti. Školská verzia totiž hovorí o tom že sa v nej nachádzajú mágovia tak mocný že by dokázali v chvíľke zničiť svet. Ak mám byť úprimný doteraz sa tam zopár podobných jedincov vyskytlo no všetkých sa nám podarilo úspešne zvládnuť a doviesť k zodpovednému chovaniu. Pozeral som na riaditeľa z postele ako puk. Bolo to pomerne nepohodlné Keďže som bol k nej pripútaný ale ak by som aj stál či sedel Asi by som sa v tejto chvíli na ňu zvalil. Ale veď ja nemám ani len minulosť tak ako Viete že je nebezpečenstvom moja budúcnosť? Chlapče nebezpečenstvo na teba číhať pravdepodobne na oboch stranách času a mám dojem že aj Mimo tento svet.
Ale neboj sa toho, že by som nad tebou lámal palicu ako sa vraví. Vlastne možno to tak vyznie no uisťujem ťa, že ťa iba pošlem na vhodnejšie miesto na také kde budeš ako sa vraví medzi svojimi. Pošleme ťa mimo túto dimenziu. Dostaneš sa na tú istú zem ako je táto akurát sa tam niečo tu a tam udialo trocha inak. Vďaka predošlej strate pamäti na tom nebudeš o mnoho horšie ako teraz a praded ti pomôže. Je to pravý gentleman a stará sa iba o tebe podobné prípady z mnohých svetov, časov i dimenzií. I keď popravde nájdu sa i také, ktoré mu posielajú kohokoľvek trocha magického či zvláštne nadaného.
A jestvuje možnosť v, ktorej by som zostal tu? Opýtal som sa, už som mal plné zuby tej jeho propagandy i keď sa zdalo, že jej verí.
Nie ani nie. Už sme všetko nachystali, zajtra ráno odchádzaš, pošleme s tebou i Vitae, neviem síce čo si stvoril ale homunkulus to podľa mňa nie je. S tými slovami sazdvihol a odišiel. Nedostal som ani najesť ani napiť. Čoskoro sa mi však podarilo zaspať. Keď som sa zobudil mechúr i črevo ma tlačili tak, že som si predstavoval ako sa moje putá trhajú ako papier a ja to víťazne púšťam do rohu. Odrazu sa predstava stala realitou. A zároveň pravdaže zaúradoval zákon schálnosti- prišli sa so mnou rozlúčiť spolubývajúce. Postrádal som síce svoju minulosť no mal som dojem, že som práve prišiel i o svoju dôstojnosť. Dievčatá sa prakticky bez slova otočili vo dverách a utiekli.
Potom mi niekto neznámy doniesol pevné šaty, vyzeral som ako nejaký agent zo stredoveku, mal som na sebe plsť, kožu, hodváb, nafasoval som krátky meč i dýku, veľký batoh plný vecí, ktoré mi vraj pomôžu no nestihol sa doň ani len mrknúť, kľudne som mohol niesť pár kíl kokaínu či nejakého malého utečenca. Vyviedli ma von pred školu, sprievod mi robilo 6 strážcov školy, riaditeľ a k mojej radosti i Vitae, ktorá mala dnes skoro čiernu farbu, bol som zvedavý čím sa živila, že ju dostala.
Vošli sme do lesa a čoskoro vyliezli na nejakej čistine, ktorú ohraničovali vztýčené kamene. Nebol to žiadny Stonehenge, špičky machom obrastených kameňov siahali iba niečo vyše pása no sálala z nich sila, ktorá smerovala medzi dva osamotené kamene uprostred.
Niečo ma zrazu udrelo do hrude a zvalilo ma to na zem do machu a lístia. Začal sa ozývať krik blískali sa kúzla, vzduchom sa niesol dym z horiacich stromov. Školský ochrancovia sa bili z neznámimi útočníkmy, ktorý boli oblečený podobne ako ja teraz a zdalo sa mi, že začínajú mať navrch. Obzrel som sa kde je Vitae. Prekvapene som hladel na súboj hodný dvoch titánov.
Stála naproti krásnej žene, ktorá mala predĺžené elfie uši a vlasy farby ohňa. Neviem prečo ale pohľad na jej rozviate vlasy farby ohňa my zovrel srdce.
Riadieľ ma prudko zodvihol na nohy a vliekol k dvom kameňom uprostred. Teraz ma dobre počúvaj,títo tu idú jasne po tebe, nebyť Vitae, ktorá chytila šípy čo tamtá bytosť po vás strelila už sú asi preč, preto vás teraz odošlem a okamžite bránu zavriem, nemáme šancu nad nimi vyhrať. Na scénu v tej chvíli vstúpili moje spolubývajúce držiac sa vzájomne krížom za ruky. V priestore medzi nimi sa zbierala riadna guľa energie. Keď vošli na čistinu svoj trojčlenný kruh potvorili smerom na tú ohnivú krásku. Vlna modrozelenej energie ju vrhla do lesa kde sa stratila. Riaditeľ si to ani len nevšimol, pred ním sa už rysoval zrkadlový povrch, ktorý nadobúdal tvar oválu. Keď sa jeho tvary ustálili bola už pri mne i Vitae a dievčatá. Bol som rád, že sme v bezpečí. Strážcom z, ktorých zatiaľ už dvaja padli sa pridali posili a zatlačovali útočníkov. Dievčatá ma objali a chceli mi niečo vtlačiť do rúk spolu z jedným veľkým spoločným bozkom na líce. Lúčenie bolo znova prerušené tou ohnivou elfkou. Rozzúrene vkráčala na čistinu a prudko mávla rukou z, ktorej sa vyvalil mohutný prúd ohňa. Vitae nás strhla smerom k portálu aby nás zachránila no prepadli sme ním. Okamih bola tma a potom sme sa v jednom veľkom chumli zjavili na úplne inom mieste.V pľúcach ma škriabal prach a nos mi plnil pach plesne a hniloby na aký človek narazí zväčša iba na miestach ako sú nepoužívané pivnice prípadne iné nevetrané a vlhnúce priestory.
Ako prvá bola na nohách Vitae. Potom vstali dievčatá a nakoniec ja a keďže vlastne všetci dopadli na mňa bol som rád, že mi pri tom neškrípu žiadne polámané kosti. Keď som sa rozhliadol spolu z Vitae po mieste zatiaľ čo sa dievčatá dávali do hromady zistil som, že sa nachádzame v nejakom podzemnom sklade či niečom podobnom. Podľa stavu v akom boli palety a hrdze na regáloch nefungoval minimálne 4 roky možno i 10.
Vie niekto z vás čo budeme robiť? Opýtal som sa. “Ako máme my vedieť čo robiť? Nás sem nechceli poslať to teba, ty máš mať inštrukcie.” Kvôli tomu útoku som žiadne akosi nedostal. Nezostáva nám nič iné ako ísť von a postarať sa o seba navzájom. A nech už sa stalo či stane čokoľvek musíme držať pospolu myslel som si, že je to iba z tej nečakanej cesty a útoku no mám pocit ako keby nám hrozilo nejaké nebezpečenstvo.
Vyšli sme nahor po schodoch. Ťažké oceľové dvere boli zamknuté zvnútra iba petlicou čo znamenalo, že sa do skladu nemohol nik dostať zvonka. To znamenalo, že nás poslali pravdepodobne na správne miesto. Ulica do, ktorej sa dvere otvárali bola mokrá, špinavá a tak zanesená odpadom, že si dvere odhrnuli v nich vlastnú cestu. Ľudia, ktorý na nej boli vyzerali ako najhorší odpad spoločnosti. Ich podivné oblečenie bolo síce čisté a kupodivu som tu zahliadol i niečo ako latex no v tvári mali vpísanú závisť, nenávisť, pohŕdanie a krutosť. Bál som sa ako budú reagovať na Vitae- predsa len nevidíte každý deň človeka z pokožkou až podozrivo podobnou drevu. Teda to som si aspoň myslel ale keď som si všímal ľudí na ulici v konečnom dôsledku možno do davu zapadala viac ako my. Ľudia tu totiž mali na sebe alebo skôr v sebe hodne rôznych materiálov ktorými sa pravdepodobne snažili o vylepšenie vzhľadu. Dali by sa asi zoradiť na stupnici podľa extrémnosti pričom nula by bola mohutným pírsingom zohyzdená tvár a vrcholom Sada tyčí zdanlivo prechádzajúcich telom. Aspoň ja som dúfal, že sa mi to iba zdá.
Dievčatá mali v tvárach hodne málo farby a ak nejaká prevládala povedal by som, že je to zelená.
Zašli sme do bočnej uličky aby sme sa vyhli davu, ktorý práve vyliezol z dopravného prostriedku, ktorý by som asi mohol považovať za bohatého príbuzného lanovky. To bola však chyba.
Kontajner, ktorý stál pri vchode ho odrazu zablokoval a z množstva smetí po stranách sa vysúkali tri mohutné postavy zo zbraňami. Kúzla sú možno dobré a mocné no v tom okamihu som si nedokázal spomenúť na nič čo by mohlo byť rýchlejšie ako guľka. Vitae kľud. Sykol som na ňu keď som dával ruky nahor. Tebe by tie zbrane asi neuškodili no nás by zabili ako nič. Vitae ma poslúchla a tiež zodvihla ruky no videl som ako sa jej pošklbávajú vlasy pripravené k okamžitému útoku.
Ták, vidím, že tu máme zopár dobre vychovaných boháčov. Leny mrkni na to akú krásnu majú pokožku a nikde nie je vidieť žiadne technické vylepšenia. Rozplýval sa nad nami chlapík z podivným zariadením na oku, ktorý bol asi vodca skupiny.
Ak majú orgány v tak dobrom stave ako telá zarobíme na nich majlant len dávajte pozor aby sa nepoškodili.
Silno sa nadýchol pravdepodobne na to aby vydal príkaz tým dvom keď na neho zhora z budovy dopadlo niečo čo až podozrivo veľmi pripomínalo riadny kus betónu. Vo chvíli kedy svoju pozornosť na neho upriamili i jeho kumpáni som dal znamenie Vitae aby sa postarala o toho, ktorý blokoval vchod do uličky a ja sám som vytiahol z puzdra dýku z úmyslom zaútočiť na posledného keď na neho dopadla postava zjavne ženských tvarov. Pri dopade to dosť nechutne chruplo.
Naším záchrancom bola žena v koženom plášti, kovbojských čižmách a so šibalským úškrnom na perách farby čerstvej krvy. Mala drobný nos, zopár pieh a v jej zelenohnedých očiach hrali nezbedné iskričky. V inak tmavo hnedých vlasoch mala jediný sýto červený prameň, ktorý jej padal do očí, odhrnula si ho za mierne odstávajúce uši. Pod čiernym plášťom sa vynímala čisto biela halenka napínajúca sa až na hranicu možností, nejedna žena by za hrudník našej záchrankine vraždila a nejeden muž by obetoval život. Vybavenie, ktoré mala na sebe povešané poukazovalo na to, že na drsné prostredie je zvyknutá.
Čaute, sorry že meškám decká. Ja som Laura. Predstavila sa nám z veselím úsmevom ako keby sa ani nechumelilo. Trochu omráčený jej energičnosťou som jej zmätene podal ruku. Na chrbte bola jej ruka jemná, ženská no dlaň bola samý mozoľ. Pomyslel som si, že i jej majiteľka bude asi rovnaká. Dostal som meno Erebos, teší ma. Tamto sú Matty, Zina, Veronika a Vitae predstavil som jej hneď našu skupinu.
Je pekné, že sa teraz takto pekne poznáme no nateraz vás musíme upratať z ulice a naučiť vás ako to tu chodí inak sa nedožijete ďalších narodenín. Pri tom aké ste mali doteraz šťastie možno ani úsvitu.
Následne rýchlo vybehla z uličky a my za ňou ako také káčatká za mamou. Nastúpili sme do jedného z dopravných prostriedkov, ktoré tu premávali. Laura priložila nejaké podivné zariadenie k stropnej kamere, v celom vozidle zablikali svetlá a pohlo sa.
Tak. Teraz sme v bezpečí. Tu nás nik nevidí a ani nenájde. No aj tak na seba moc neupozorňujte. A kam vlastne vlastne ideme? Vieš pri našom odchode boli menšie problémy a tak nie sme veľmi oboznámený so situáciou, ktorá tu panuje. A vôbec netušíme ani len kam sme sa to dostali. Navyše tuto dievčatá sem nemali ísť vôbec. Ich vsotila dnu Vitae keď nás chránila pred plameňmi.
Počkaj, teraz som zmätená zas ja. Boli ste napadnutý ešte než ste odišli sem? To je zvláštne, prvá zem bývala pokojným miestom. Už je to síce doba čo som preč ale snáď sa to tam až tak veľmi nezmenilo. Aj tam zúri nejaký konflikt? No dúfajme, že tam je kľud. Tá banda totiž išla po krku očividne iba mne.
A čím si ich prosím ťa naštval tak, že na teba púšťali také ťažkotonážne kúzla akým je ovládanie ohňa?
Prekvapene som sa na ňu pozrel. Ovládanie ohňa je nejak špeciálne náročné? Teda ono to síce vyzeralo skôr ako keby ho tá kráska skôr vypúšťala z rúk ak je v tom nejaký rozdiel ale nezdalo sa mi, že by s tým mala akýkoľvek problém.
Tu sa na odpoveď ozvala Matty. On sa na škole nezdržal dlho, vyradili ho už v druhom mesiaci školy. Hodne drsne sa totiž bránil napadnutiu. Aha, tým sa to trocha vysvetľuje. i keď to nie je zrovna príjemné. Najlepšie by bolo ak by nám posielali ludí čo majú za sebou minimálne polovicu výcviku. Nech máš totiž akýkoľvek veľký talent ak nevieš ako ho využiť si zbytočná. A čo tuná slečna zelená. Kývla hlavou na Vitae. Čo urobila tá, že ju sem poslali? Vitae na ňu iba bez slova či pohybu hľadela. Vedel som, že ak by chcela Laure by odpovedala a tak som to nechal na ňu. Tento raz sa na tlmočníka zahrala Zina. Tú počas toho incidentu iba prepolili. Čo som počula už pol hodinu nato bola úplne v poriadku a snažila sa nášho ťulpasa ochrániť pred sebou samým i pomocou, ktorú si na neho profesori zavolali.
Počkaj, to mi chceš povedať,že prežila to, že ju rozsekli? Áno. A to ju vyrobil ako svoju prvú domácu úlohu potom ako nastúpil na školu.
Znova nasledoval nechápavý výraz. Ona je umelá bytosť? Ale veď to nie je možné, cítim z nej neskutočne veľa života. V energetickej sfére žiari ako že vás ani len nevidím. Teda až na neho. On naopak neprepúšťa energie ani chlp. Ukázala na mňa prstom. No to nemusí nič znamenať, to môže mať mnohé príčiny. Ale už som videla rôzne divy a umelé bytosti. A niektoré z nich boli i nesmrteľné no žiadna z nich nebola na tom tak ako ona. Takže chceš povedať, že má nevýdanú hladinu energie? Opýtal som sa hrdý na svoju prácu.
Nieto zas nie. V našej skupine je zopár takých vedľa, ktorých nemôžem do energetickej sféry ani len nahľiadnuť bez rizika oslepnutia. Ale neboj sa to sú ťažké kalibre. Taký sa rodia raz za tisíc rokov možno viac. Ľudstvo ich zvykne označovať za antikristov, spasiteľov, bohov a podobne. Každopádne ak sa ti podarilo vytvoriť tak mocnú bytosť mohol by si pre nás byť neoceniteľný. Už dlhodobo totiž máme primálo ľudí na to aby sme pokryli všetko čo by sme mali či aspoň všetko čo by sme chceli.
Mrkla von oknom a skonštatovala. O dve zastávky vystupujeme. Tak prebehnem ešte napochytre k vašim otázkam. Toto mesto volajú Nový Eden podľa rajskej záhrady. Je to iba nafúkaný názov pre mesto na ktoré by skôr sedelo niečo ako Nová Gomora ak máme zostať pri tej starej knihe riekaniek. A verte či nie nachádzate sa na Zemi. Síce je to iba jedna verzia dimenzie, ktorých je snáď nekonečno no spomedzi všetkých známych verzií zeme je táto na tom najhoršie. Objavili tajomsto DNA, nesmrteľnosti i všetky ožnosti bežného ľudského tela a zneužili ich v prospech bohatých. Vo väčšine iných verzií zeme nastali prevraty či ničivé vojny, ktoré prekvapivo umiernili celé ľudstvo a priaznivejšie a rovnomernejšie prerozdelili moc.
Čo tá menšina? Nedalo mi opýtať sa keďže z jej reči vyplývalo, že možno jestvujú podobné miesta ako toto len inde. Tam sa nám zatiaľ vždy podarilo zasiahnuť do vývoja a nasmerovať ich lepším smerom no sem sme sa dostali neskoro. Tu sa skaza rozbujela príliš na to aby sa dal jej vytrvalí postup zastaviť či zvrátiť nejak jednoducho preto sme vytvorili odboj, ktorého úlohou bolo pôvodne vyvolať vojnu, ktorá by zachvátila celý svet no nik z nás na to nemal žalúdok a tak sme sa rozhodli, že budeme iba zmierňovať utrpenie ľudí tam kde to len pôjde a učiť sa- študovať zánik tohto sveta aby sme dokázali efektívnejšie zasahovať inde.
Hopla, rýchlo von toto je naša zastávka. Spamätala sa Laura a tisla nás von otvorenými dverami.
Keď som uvidel okolie napadlo ma jedno jediné slovo- slumy. V tomto prípade sa síce nejednalo o tú nekonečnú rozlohu nízkych chatrčí v, ktorých by ľudia v zime umŕzali a v lete odpadali teplom. Nie toto boli obrovské činžiaky topiace sa v odpadkoch, ich steny boli sčernané dymom, ani jediné z vozidiel, ktoré sa tu dali vidieť nebolo nové či aspoň viditeľne nepoškodené. Celé to tu pôsobilo depresívne. Avšak malo to i svoju svetlejšiu stránku. Narozdiel od miesta kde nás napadli tu bolo vidieť deti. Boli očividne odkázané iba samé na seba a ich domovom bola snáď len ulica prípadne byt v, ktorom na nich čakal iba rodič či nebodaj súrodenec závislý na nejakej návykovej látke. My sme však nešli domom ale ku kontajnerom na odpad, ktorý tu triedili ešte menej poriadne ako u nás. Od budúcnosti, ktorá prežila by som čakal ekologické zmýšľanie na vyššej úrovni. Za kontajnermi sa Laura zohla a odhádzala baly smetí na bok a odhalia oceľový poklop. Podľa tvaru to bol vlez do kanálov. Trocha nedôverivo sme sa na seba pozreli. Ale Laura už vliezla dnu a tak nám nezostávalo nič iné než ju nasledovať. Šiel som posledný a zavrel za nami. V kanáli bol smrad a vlhko no bol to technický kanál- pre nevzdelancov boli tu odpadové i prívodné rúry, rúry na plyn, veškerá kabeláž a ešte zostávalo dosť miesta na to aby sme sa pohodlne v zástupe pohybovali. Prekvapene som si uvedomil, že si spomínam na podobné miesto na našej Zemi. Bolo tu mnoho rozdielov. Napríklad v mojich spomienkach bola podlaha hodne naklonená a potrubie bolo natreté žltou farbou. Tunajšie potrubie malo čierno žltú potlač s upozornením po celej svojej dĺžke. Laura rýchlo rázovala vpred a zároveň vysvetľovala. Asi v všade a v každom meste sú kanály bez kamier, nik tam nesliedi a nik sa o ne ani nestará kým nemusí. Preto sme si svoj základný tábor vytvorili tu od zemou a ako prístupovú cestu zvolili práve kanál.
O chvýľu budeme znova schádzať rebríkom nadol. Dávajte dobrý pozor a hľadajte kde máme vchod berte to z mojej strany ako taký menší test. Naozaj sme zišli po rebríku skoro o dva metre nižšie. Bola to pravouhlá križovatka. Dievčatá už hľadali skrytý priechod. Zina a Veronika hmatali po stenách a Matty sa snažila o nejaké kúzlo, ktoré ho asi malo odhaliť. Všimol som si, že pri jednej zo stien drepie obrovské čerpadlo do, ktorého vedú rúry hrubšie ako mala Zina pás. Najpodozrivejšie na ňom bolo, že je absolútne ticho. S menším podozrením som položil ruku na potrubie. Necítil som žiadne chvenie či nejaký príznak aktivity. Podišiel som k Vitae, ktorá zatiaľ iba potichu stála a obzerala sa. „Mohol by som sa ťa na niečo opýtať?“ „Áno aj preto som tu.“ Znela jej odpoveď. „ Dokážeš vycítiť vodu ak je v rúre?“ Stroho prikývla hlavou. „A v, ktorých je momentálne voda?“ Postupne ukázala na všetky potrubia. I na odpadové. Vynechala však plynové potrubie i potrubie vedúce do čerpadla. Podišiel som k Laure a poklepal jej na plece. Je to buď rovno pod čerpadlom alebo za ním. A vedel by si sa dostať dnu? Oplatil som jej úsmev. Bez toho aby som to tu celé zničil nie. Nevadí úspech je už len to, že si sa nerozhodol odpáliť to tu okamžite. Kvôli takým expertom sme sa už zo dva razy museli sťahovať.
Autor Jaxintl, 10.03.2019
Přečteno 392x
Tipy 0
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
Ještě nikdo nekomentoval.
Pokud chcete vložit komentář, musíte se přihlásit.
© 2004 - 2024 liter.cz v1.7.2 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí ⋅ Osobní údaje ⋅ Provozovatel