Fortuna VI.kapitola

VI.kapitola - Prvá noc v novom domove

Až v noci, keď Angela sedela v drahom zlatom koči, si naplno uvedomila, čo značí byť vydatou ženou. Scott s ňou nebol, lebo potreboval ešte niečo „vybaviť“. Povzdychla si. Každý deň bude odteraz peklom, lebo veľmi jasne videla, ako sa Scott zatváril, keď ju zbadal. Všimla si aj to, ako sa hneď po sobáši pustil do „zdvorilostnej“ konverzácie s podivnými ženami, ktoré určite pozval on sám. Akiste to bude odteraz u nich doma zvykom, že sa tam budú schádzať cudzie ženské... panebože čo to povedala?? Vraj doma! Ten strašidelný dom, ku ktorému sa teraz blíži po hrboľatej ceste má byť jej domovom?? V tom dome ju predsa nečaká nič iné ako utrpenie a zloba! Možno by sa však mala radovať aspoň z toho, že majú s manželom vlastný dom a nebývajú spolu so starým lordom Baileym. Ten starý chlípnik ju len zneisťoval a bola si istá, že Scott by určite nezasiahol, keby sa snáď o niečo pokúsil.
Vyklonila sa z okna, aby zistila, ako ďaleko to ešte je a s prekvapením zbadala, že kočiš spomaľuje a ona sa ocitla pred obrovským panským domom. Dokonca ešte impozantnejším ako mali Johnsonovci! Bol jednoducho obrovský, vpredu s vysokými mramorovými stĺpmi, ktoré podopierali strechu, a bohato zdobeným priečelím. Nevedela od neho odtrhnúť zrak ani vtedy, keď jej kočiš otvoril dvere a ona vystúpila z koča. Nenamáhala sa s narovnávaním svadobných šiat, pretože aj keď boli nádherné, ona predsa nie je šťastná nevesta. Svoj závoj už dávno odožila k ostatným veciam, ktoré jej teraz priviezli.
Pomaly vystupovala po schodoch hore a snažila sa, aby nikto nezbadal jej rozrušenie a oči plné sĺz. Myslela si, že tam na ňu bude čakať služobníctvo, aby mladomanželom zablahoželalo, no na veľké prekvapenie sa mýlila. Uprostred veľkej haly totiž stála jediná slúžka a ohromene sa na ňu dívala.
„Och, dobrý večer, madam! Odpusťte mi moju nevychovanosť, ale ja vám predsa len musím povedať, že vyzeráte jednoducho úchvatne!“ vyhŕklo z nej a vzápätí zahanbene sklopila oči.
Angele sa dievča zapáčilo a na chvíľu zabudla na svoje trápenie. Skutočnosť, že v tomto strašidelne veľkom dome sa nachádza niekto taký bezprostredný, ju vo vnútri napĺňalo akýmsi zvláštnym pokojom. To mladé dievča mohlo byť tak o tri roky mladšie a predsa sa k nej správalo, ako k nejakej starej lady.
„Ďakujem ti. Smiem vedieť ako sa voláš?“ spýtala sa prívetivo.
„Moje meno je Bella!“ zvolala šťastná, že práve ona mala tú česť privítať novú paniu.
„Máš pekné meno, Bella a rada by som sa ťa spýtala, ako to, že tu nikto nie je? Myslela som si, že ma tu privítajú a...“ nedokončila, lebo ani nevedela, čo vlastne chcela povedať. Že ju vyobijímajú a ona sa bude hneď cítiť lepšie?
„Viete, najprv sme si to aj mysleli, ale potom sem prišiel odkaz od jeho lordstva. Písalo sa v ňom, že síce dorazíte v noci, ale váš príchod netreba nijako oslavovať a najlepšie urobíme, keď všetci pôjdeme spať. Samozrejme, nechceli sme, ale keďže to bol priamy príkaz, museli sme poslúchnuť. Viete, ani ja by som neprišla, ale starý Christopher ma vyslal, aby ste sem neprišli uprostred noci a ani nevedeli, kam sa máte zložiť. A ste predsa naša pani!“ Bella rapotala a rapotala a úplne prestala venovať pozornosť novej panej, na ktorej tvári sa už zúrivosť začala prejavovať. Oči mala prižmúrené a pery spojené do jedinej tenkej čiarky. Ako sa Scott opovažuje?! Ešte sa spolu ani nerozprávali a už podkopáva jej autoritu tým, že ju pred služobníctvom zhadzuje! To určite nabral od svojho otca!
„Prestaň už tárať, Bella a zaveď ma do mojej izby!“ prerušila Angela slúžku ostro a z očí jej sálal spravodlivý hnev.
Mladá slúžka si zrejme neuvedomila, čo vlastne vraví a tak bola úplne vyjavená zo zmeny ladyinho správania.
„Prepáčte mi to, vaše lordstvo,“ zašepkala zahanbene a hneď sa zase snažila všetko napraviť tak, že splní všetko, čo jej lady prikáže. „Hneď vás tam zavediem. Je to na poschodí a vaše veci aj oblečenie jeho lordstva sú už tam...“
„Počkať! Povedala som snáď, že chcem izbu s jeho lordstvom?!“ rozzúrila sa Angela.
Úbohá Bella nechápavo vytreštila oči. „Och, ale ja som si myslela, že spať v jednej izbe s manželom je úplne pochopiteľné. Aspoň prvú noc...“
„Ja som sa ťa ale nepýtala na tvoj názor! Okamžite ma odveď do niektorej z iných izieb, lebo bude mať tvoje správanie neblahé následky,“ pohrozila jej Angela prísne a zároveň strašne nahnevane. Jednoducho potrebovala vyliať si na niekom zlosť a chudera Bella bola jediný človek, ktorý sa jej momentálne postavil do cesty.
Tá sa už ale začala naozaj báť a preto rýchlo vybehla hore, aby zistila, či je pripravená niektorá z izieb. Angela ešte stihla zazrieť jej ublížený výraz. Nuž čo na tom. Teraz sa potrebuje poriadne vyspať a nie sa hádať so zanovitou slúžkou, aj keď jej to bolo trochu ľúto. Zdalo sa, že práve Bella by mohla patriť medzi jej spojencov v tomto dome.
O malú chvíľu ju už malá slúžka mlčky viedla slhou chodbou do jej dočasnej izby. Jej komnaty totiž ešte neboli pripravené a tak sa nemohla do nich nasťahovať ihneď.
Na konci chodby Bella otvorila dvere, aby mohla Angela vstúpiť. Voviedla ju do priestrannej izby, ktorá bola iste nádherná, ale za mesačného svitu a svetlu malej olejovej lampy to veľmi vidieť nebolo. Chrbtom k stene stála obrovská bladachýnová posteľ, ale inak tu nebolo nič osobné. Na stenách viselo zopár obrazov a na stolíku trónila menšia soška. Inak nič zaujímavé.
„Ďakujem ti, teraz môžeš odísť,“ odmerane prepustila slúžku a otočila sa jej chrbtom.
Bella si v duchu odfrkla a keď odchádzala, pomyslela si, že väčšiu snobku ešte nevidela.
Až keď zostala Angela sama, jej pocity sa prejavili naplno. Do očí sa jej začali hrnúť slzy a ona ich už nestačila potláčať. Hlasno sa rozplakala a vrhla sa na posteľ. Až keď sa ako tak upokojila, uvedomila si, že je ešte stále oblečená v svadobných šatách. Vstala preto a podišla k svojej truhlici. Opatrne sa v nej prehrabala, aby sa nejako dostala k nočnej košeli. Po dlhšom čase sa jej ju konečne podarilo nájsť. S opatrnosťou si dala dolu aj svadobné šaty, čo jej už trvalo trochu dlhšie a položila ich na stoličku. Potom si obliekla nočnú košeľu, ktorá sa zapínala až po krk a unavene si ľahla do postele. Ešte hodnú chvíľu hľadela na strop a premýšľala, potom ju konečne premohol nepokojný spánok.

Prebudila sa na nejaký treskot. Vyplašene otvorila oči a posadila sa. Žmúrila do tmy, čo znamenalo, že spala iba niekoľko hodín. Pozrela na hodiny na kávovom stolíku. Ukazovali pol druhej. Hluk sa ale stále blížil, až napokon niekto celou silou rozrazil zamknuté dvere, ktoré zamkla iba pre istotu. Tohto človeka to však nezastavilo a teraz stál v nich a oči mu žiarili ako dva uhlíky. Bol to on – jej nový manžel.
Chvíľu na seba len mlčky hľadeli, potom sa k nej pomaly pohol s tými jeho strašidelne sa lesknúcimi očami.
„Č-čo chcete??“ vyjachtala vystrašene.
„Teba!“ znela hrozivá odpoveď, potom, skôr ako stihla zareagovať, sa na ňu vrhol.
Začal ju surovo bozkávať a jeho ruky blúdili po jej nohách.
„Nie!! Nie, pusťte ma!! Okamžite ma pusťte!!“ kričala priduseným hlasom a dúfala, že privolá pomoc, ale tá akosi stále neprichádzala.
„Tak čo? Aká budeš teraz? Neboj sa, túto svadobnú noc si užijeme a potom...“
„Vy hnusný násilník,“ kričala. „Nedotýkajte sa ma, lebo sa povraciam!!“
To ho ešte viac rozzúrilo. Privalil ju ešte nemolosrdnejšie a po celej dĺžke jej roztrhol nočnú košeľu. Jeho pohľad sa zmenil na zverský.
„Nie!! Niee!“ snažila sa vymaniť z jeho objatia a kopala ho a búchala, kam len dočiahla. Nakoniec zdvihla koleno a zasiahla ho práve do tej časti tela, na ktorú boli muži tak strašne hrdí a s ktorou tak ľahko ubližovali ženám. Prehol sa a zreval od bolesti. Až teraz zacítila z jeho úst alkohol. Bol spitý pod obraz Boží.
„Ty hnusná potvora! Za toto mi zaplatíš!! To ti... prisahám,“ skrčil sa ešte viac, lebo bolieť ho to neprestávalo.
Angele sa nakoniec podarilo vymaniť z jeho zovretia a teraz naňho z bezpečnej vzdialenosti pri okne hľadela s vypúlenými očami. Keď sa nakoniec spamätal z toho kopanca a pozrel na ňu, uvedomila si, že je nahá. Prudko sa začervenala a siahla po prvej veci, ktorá bola nablízku – svadobných šatách.
„Ako... ako to, že ste sa opovážili na mňa siahnuť?! Vy... vy odporný sviniar!!“ Angela sa až triasla odporom k nemu.
„Neviem, čo je na tom také zvláštne,“ zvolal zúrivo a zase sa pohol k nej. „Sme predsa manželia a manželia zvyčajne robia veci, o ktorých sa ti určite teraz ani nesníva, ale potom zistíš...“
„Nepotrebujem nič zisťovať!“ prerušila ho hlasne. „A nepribližujte sa ku mne, lebo... lebo...“
„Lebo čo?“ zarehotal sa a snovu sa pohol o krok vpred. „Nevzpieraj sa už toľko, maličká. Povedal som, že so mnou sa ti to bude veľmi páčiť...“
„Radšej by som spala s tisíckou cudzích chlapov, ako s takým hnusným zvrhlíkom a sukničkárom, ako ste vy!“ skríkla a uvedomila si, že týmto vyhlásením jeho hnev rozdúcha ešte väčšmi. Ale jednoducho si nemohla pomôcť, aby mu tie slová nechrstla do tváre.
Na jej veľké prekvapenie sa rozosmial. „Aha, takže už vám povedali, čo som zač. Nemravný človek absolútne bez zásad, ktorý by bez zábran pretiahol aj vlastnú matku. Len nechápem, prečo vás potom za mňa vydali. Hádam ste niečo spravili? Alebo ste si vydupali, že so mnou chcete stráviť zbytok života?“ zarehotal sa opäť.
„Už som vám povedala svoj názor!“ zvolala Angela pobúrene. „Môj nápad to rozhodne nebol. A teraz by som bola rada, keby ste odišli, Scott Bailey! Neznesiem byť s vami v jednej izbe dlhšie ako čas, ktorý ste tu už strávili!“ vyhlásila.
Prižmúril oči. „Ja by som aj odišiel, ale ešte som si nesplnil manželskú povinnosť .“
„A to mi môžete veriť, že si ju ani nesplníte!!“ zagánila naňho.
Chvíľu na ňu mlčky zazeral, potom tichým výhražným hlasom povedal: „Ešte sa do mňa zamilujete, Angela a potom ma budete prosiť, aby som z vás spravil ženu.“
„Okamžite odíďte!!“ skríkla.
Uškrnul sa a vypochodoval z izby.
Angela tam nehybne stála niekoľko ďalších minút, až potom si uvedomila, že ešte stále drží pred sebou svadobné šaty ako terč a je úplne nahá. Vykrivila pery v neskonalom odpore k Scottovi Baileymu, potom šaty šmarila na zem a zúrivo po nich poskákala. Keď tak spravila, zamierila do kúpeľne. Cítila sa taká špinavá, že potrebovala ten jeho odporný pach zmyť z tela.