Moje sestry a JA

Ako som predpokladala, doma sa rozpútalo hotové peklo. Libby hneď poputovala ku kaderníčke a ja s Molly sme si vypočuli siahodlhú kázeň na tému NEZODPOVEDNOSŤ STARŠÍCH SESTIER. Nechápem, prečo som bola obvinená aj ja. O Libby sa predsa mala starať Molly. Ale odpoveď prišla v zápätí.
„To, že ju má na starosti Molly, ešte neznamená, že ty sa na ňu úplne vykašleš. Kedy sa konečne vy dve začnete správať ako dospelé?“ Márne som sa jej snažila vysvetliť, že keď som sa zobudila, Libby v takom stave už bola. Ale porota, v monopolnom zložení - moja mama, to očividne nebrala na vedomie. Vyslúžili sme si trest v podobe piatkového umývania otcovho a maminho auta po dobu dvoch mesiacov. Príliš krutý trest. No vážne, začína sa správať sadisticky. Čo sme v stredoveku, kde odsekávali zlodejom ruky?!
Keď som to všetko porozprávala Emily, tá iba pokrčila plecami a ďalej sa venovala jedlu, čo mala pred sebou.
Emily je moja najlepšia priateľka. Bez nej si život ani neviem predstaviť, je ako moja spriaznená duša ale niekedy by som jej najradšej niečo urobila. Ako napríklad teraz. Ja si tu pred ňou vylievam dušu a ona len mykne plecom a ďalej si ma nevšíma. To má čo znamenať?
„Počúvala si ma vôbec?“ Rozčúlene sa spýtam a Emily na mňa uprie orieškovo hnedé oči.
„Samozrejme, že som ťa počúvala.“ Čakám, že ešte niečo povie, ale ona len mlčí a ďalej do seba láduje.
Táto pizzérka patrí Emilyným rodičom a vždy keď dostaneme chuť na pizzu alebo cestoviny, zájdeme sem. Je to najlepšia pizzérka v meste a robia tu fakt bohovské jedlo. Emily tu niekedy aj pomáha obsluhovať ale to je väčšinou vtedy, keď niečo vyvedie a chce si to u rodičov vyžehliť.
Chvíľu sedíme v tichu, čo je trochu nezvyčajné, lebo obyčajne obe stále o niečom kecáme.
„Je normálne, ak mi začne sestra liezť na nervy hneď, keď príde domov po takmer pol roku?“ Spýtam sa Emily a babrem sa so špagetami, ktoré mi síce chutia, ale nie som príliš hladná. Vlastne ani neviem, prečo som súhlasila, že si objednám aj ja. Emily nad mojou otázkou chvíľu uvažovala a potom nadvihla jedno obočie a buchla rukou po stole, až som nadskočila.
„Nóó, to je jasné. Nepochybne voči nej cítiš silnú apatiu.“ A to bolo čo?
„Emily, to že je tvoja mama psychologička, ešte neznamená, že musíš hovoriť jej rečou.“ Prevrátila oči a pozerala sa na mňa ako na päťročné decko, ktoré absolútne ničomu nerozumie.
„Jednoducho si na ňu alergická.“ Vyhlásila s konečnou platnosťou. No, musím nad tým popremýšľať, pretože to by mohlo vysvetliť aj to moje kýchanie na letisku.
„Ale veď Molly je vo všeobecnosti milá, akurát že nie ku mne. Asi to bude pre to.“ Zamrmlem si a tanier so zvyšnými špagetami odsuniem na bok. Že ja sa takýmito hlúposťami vôbec zaoberám! Kým sa moja spoločníka napcháva, porozhliadam sa po miestnosti a na chvíľu sa zarazím.
„Hm Emily, kto je ten chalan pri tom stole, čo na mňa zíza? Ešte som ho tu nevidela.“ Kývnem hlavou smerom k postave v bielej košeli, čiernych nohaviciach a zelenej zástere.
„To je Josh. Otec ho zamestnal minulý týždeň ako brigádnika. Celkom ujde ale nie je to môj typ, však vieš.“ Áno, to viem veľmi dobre. Emily zo zásady letí iba na vysokých blondínov s anjelskou tváričkou a modrými očami. Koniec-koncov ona si to môže s jej výzorom dovoliť.
„Fajn, ale mohol by prestať na mňa zízať.“
„Saige, niečo som ti zabudla povedať.“ Hoci som bola príšerne unudená, tvárila som sa, že ma to zaujíma. Dám vám radu-ak vám chce kamarátka niečo povedať, tak nikdy nedajte na javo, že vás to nezaujíma. Verte mi, viem o čom hovorím. Raz som to skúsila a potom som jej musela robiť dva týždne úlohy z matiky, aby som si to u nej vyžehlila. Kamarátky sú fakt divná rasa. Toľko cirkusu kvôli trochu nezáujmu.
„Čo?“
„Rick ma pozval do kina. A vieš čo to znamená?“ To sa taká narodila, alebo ju niekto učil dávať takého hlúpe otázky?
Pokrútila som hlavou, že neviem. Len dúfam, že si nebude chcieť ísť kúpiť nejaké oblečenie, lebo to by bola moja smrť. Ísť s Emily nakupovať neželám ani najhoršiemu nepriateľovi.
„No predsa že mám rande!“ Tak to mi docvaklo hneď, veď to je logické. No, chápete ju?
„A? U teba to predsa nie je žiadna novinka. Iné by bolo, keby som to povedala ja.“ Ironicky sa zasmejem a opriem sa o operadlo. Tá irónia má zakryť skutočné pocity a síce závisť. Ale je to taká dobrá závisť. Ja to Emily fakt strašne prajem, ale tak keď ja som stále sama, tak je jasné, že budem trochu závidieť, nie? Preto ešte nemusím byť zlá kamarátka.