Moje sestry a JA

Nie je to až také zlé, pomyslela som si. Bola tu celkom zábava. Všetci sme tancovali na parkete a zabávali sa. Áno, keď hovorím všetci, myslím tým aj seba. Najprv som bola trochu strnulá, ale potom som na všetkých zabudla a Emily ma dokonca učila nejaké jej nové pohyby. Keď sme už padali od únavy, sadli sme si k stolu a Peter išiel niečo objednať.
Keď sa vrátil a ja som do seba liala ľadový nápoj, až vtedy som si uvedomila, aká som bola strašne smädná.
Peter s Ginger sa utiahli do tmavšieho kútu a aj keď som na nich poriadne nevidela, vedela som si predstaviť, čo asi tak robia. Chvíľu sme sa s Emily rozprávali a ja som začala cítiť akýsi nepokoj. Neviem to vysvetliť, ale akoby sa na mňa niekto stále uprene pozeral. Zacítila som to aj keď sme boli na parkete, ale vtedy som si to nevšímala. Lenže teraz ma fakt zaujímalo, čo to je. Zverila som sa Emily a obe sme sa obzerali, ale nikoho sme nevideli. Nechali sme to teda tak.
Chvíľu na to prišiel Rick. Začali sa bozkávať a ja som tam sedela ako kôl v plote.
Vedela som, že to nebude trvať večne a že sa aj tak budem cítiť ako piate koleso na voze. Tak a tu to mám! Asi tak 10 minút som sa snažila ignorovať ich, veď kto sa chce pozerať na to, ako sa oblizujú! Potom som to však vzdala a vyšla som na balkón.
Je tu fakt nádherný výhľad na mesto. Bola tam celkom tma a veľmi málo ľudí. V rohu pri dverách stála nejaká partia asi piatich chalanov a o niečom sa bavili. V druhom rohu bola ďalšia maznajúca sa dvojica. To si vážne nemôžu dať pohov! Všade kam sa pohnem, sa niekto olizuje. Ešte to tak chýba, aby si to tu začali rozdávať. Znechutene som prešla do najvzdialenejšieho rohu a oprela som sa o zábradlie. Iba som si tam tak stála a dýchala čistý vzduch, nepoznačený cigaretami, aký je vnútri. Určite smrdím ako kubánska fabrika na cigary!
Striasla som sa. Už nie je tak teplo, ako keď sme sem prišli. Na rukách mi naskočila husia koža a radšej som sa vrátila späť. Už z diaľky som videla, že náš stôl je prázdny. Kam všetci, dokelu, išli? Ako sa mohli na mňa takto vykašľať! Išla som sem len kvôli Emily a tá ma tu nechá samu. Však ja jej ešte vyčistím žalúdok. Čakala som tam dobrú štvrť hodinu ale nikoho nikde. Naštvane som schmatla kabelku a kabátik a vybrala som sa ich hľadať. Celú cestu môjho pátrania som na nich metala hromy-blesky. Prešla som celú sálu krížom-krážom, ale nenašla som ich. Znovu som sa vyrútila na balkón, kde bolo ešte menej ľudí ako pred tým, pretože zamilovaná dvojica tu už nebola. Zamierila som do známeho rohu a kŕčovito som zovrela obruč zábradlia. Nevedela som, či mám ísť domov pešo, alebo ich tu čakať.
Práve som si nad tým lámala hlavu, keď sa sklenené dvere s rachotom zabuchli. Neuráčilo sa mi otočiť sa, aby som vedela, kto ten rozruch spôsobil. To však ani nebolo treba, pretože hlasy čo som od vchodu začula, som veľmi dobre poznala. V duchu som zastenala. Už len toto mi chýbalo! Ďakovala som bohu, že som v rohu, kde nie je dobré svetlo a vlastne by ma tu ani nemuseli zbadať. A zároveň som sa modlila, aby ich nenapadlo ísť práve sem.
Náhoda je však blbec a stalo sa práve to, čoho som sa tak obávala. Tí dvaja sa ku mne dovalili ako hurikán a len-len že sa stihli zachytiť zábradlia, inak by asi skončili na podlahe. Ani som nemusela mať žiadne veštecké schopnosti, aby som vedela, že sú poriadne pod parou. Chvíľu tam tak stáli a snažili sa znovu nadobudnúť rovnováhu a ja som v tieni tŕpla a čakala, kedy sa ku mne otočia a odhalia ma.
Ani som nemusela čakať príliš dlho. Ten, čo bol bližšie pri mne (a podľa mňa aj opilejší) sa ku mne otočil a chvíľu sa na mňa díval. Videla som mu v tvári, že ma pozná ale nevie si ma zaradiť.
Pohľad som mu opätovala. Nebudem predsa až taká zbabelá, keď ma už odhalili.
Ako som sa na neho tak pozerala, zrazu sa mu zreničky rozšírili a ja som vedela, že už vie, kto som. Začal sa nahlas opilecky smiať a svojho kamaráta búchal do ramena.
"Hej James, pozri koho to tu máme." James sa na mňa pozrel a hlúpo sa uškrnul. Najradšej by som mu vrazila do toho jeho tupého ksichu päsťou, ale buď by mi to vrátil alebo by sa mi ešte väčšmi začal smiať, takže som to zamietla.
Ustúpila som pred nimi a za chrbtom som zacítila chladný kov. Stála som presne tam, kde sa spájali dve zábradlia a ja som vedela, že nemám kam ujsť. Obaja sa postavili predo. Zostala som tam zakliesnená.
Obrnila som sa a prisahala si, že za každú cenu ostanem pokojná a chladná.
"Skoro som ťa nespoznal malá Daniellsová. Čo, chceš zapadnúť?" Začali sa nechutne rehotať ale ja som ani brvou nepohla.
"Odpál, Brad." Ani som sa nemusela namáhať, samozrejme, že neodišli.
"Chceš sa azda podobať na Molly, Daniellsová?" Vrhla som na Jamesa ľahostajný pohľad. Tak strašne ich nenávidím.
Keď som bola prváčka a oni štvrtáci, stala som sa terčom ich stupídnych poznámok. Boli to Mollyni spolužiaci a zrejme hlavne preto si zo mňa spravili obetného baránka. Celý prvý ročník som sa im snažila vyhýbať a utešovala som sa len tým, že na rok už idú na univerzitu. Im sa ale vždy nejakým zázrakom podarilo ma nájsť a robiť mi zo života peklo. Istú dobu som do konca ani nechcela chodiť do školy. Vtedy zasiahla Molly a na chvíľu to prestalo, ale nič netrvá večne. Skutočne som si mohla vydýchnuť až keď vypadli zo školy.
Dúfala som, že ich už nikdy v živote neuvidím.
"Ak odo mňa niečo chcete, tak to povedzte a potom vypadnite. Ja sa s vami nemám o čom baviť." Hlesla som a svet sa mi začal zmenšovať. Srdce mi búšilo tak, že to museli počuť aj oni.
"Aha, ako vystrkuje pazúriky." Zvolal Brad a zasmial sa. James sa iba hlúpo prizeral a opieral sa o zábradlie.
"Ale jedno sa ti musí nechať. Opeknela si, Daniellsová." Brad sa mi snažil pohladiť líce ale odvrátila som tvár. Fajn, myslím, že už toho bolo až-až. Odlepila som sa od zábradlia s úmyslom odísť.
"Kamže kam? Hádam nás nechceš obrať o svoju milú spoločnosť." Chytil ma za pás a ja som mu nahnevane ruku odstrčila.
"Nechaj ma! Si opitý." Nekompromisne som zavelila. Myslím, že v živote som nebola červenšia ako teraz. Nie od rozpakov ale od hnevu. Bohužiaľ, nedal sa tak ľahko odbiť. Pritlačil ma chrbtom k zábradliu. Cítila som z neho zmes piva a nejakého tvrdého alkoholu. Jednou rukou ma chytil za zadok a druhou za hlavu. Skôr než som sa spamätala a stihla niečo povedať, jeho ústa sa prisali na moje a jazyk mi strčil hlboko do úst. Bolo to nechutné a zúfalo som sa snažila odstrčiť ho rukami. Metala som sa mu v náručí a čím intenzívnejšie som sa snažila vyslobodiť, tým silnejšie ma pritláčal o zábradlie, až ma to začalo bolieť.
Keď odtiahol hlavu, už som nezaváhala ani sekundu a rozkričala som sa na neho.
"Nedotýkaj sa ma ty idiot! Pusti ma!"
"Hej! Pusti ju!" Začula som hlboký hlas a Brad sa na dotyčného otočil.
"Nestaraj sa do toho." Odvrkol a ďalej si ho nevšímal. Ten chalan ho však odo mňa odsotil a odtiahol ma ďalej od Brada. Síce som mu nevidela kvôli tme do tváre, ale za ním stáli ešte ďalší štyria z jeho partie a tak mi došlo, že sú to tí istí chalani, čo tam stáli aj keď som tu bola prvý raz.
Brad a James boli zjavne šokovaní tým, že si niekto dovolil kaziť im zábavu. Ale keď si všimli, že nie sú práve v prevahe a navyšše ani triezvy, tak to nechali tak a len sa na nich priblblo pozerali.
Ja som tam ale nemienila zostať ani o minútu dlhšie. Vytrhla som sa môjmu záchrancovi a utekala som dovnútra rovno na ženské toalety. Zavrela som sa v kabínke a keď ma naplo, bola som rada, že mám misu poruke.
Potiahla som šnúrku a spláchla som zvyšky môjho dnešného jedla. Po lícach mi tiekli slzy ako hrachy ale podarilo sa mi ich zastaviť. Vyšla som z kabínky a keď som sa uvidela v zrkadle, zhrozila som sa. Tvár som mala bledú ako stena a na lícach čierne potoky od maskary. Umyla som sa a niekoľokrát som si prepláchla ústa.
A toto má byť môj prvý bozk? Vôbec som si ho takto nepredstavovala. Všetko bolo zle. Nemalo to byť s niekym kto je na mol opitý a koho neznášam. A už vôbec nie z donútenia. Ja som vedela, že sem nemám chodiť. Diskotéky predsa neznášam.