Fortuna XVII.kapitola

XVII.kapitola - Tajomná miestnosť

Od toho osudného plesu prebehli už dva týždne a Angelin život sa pomaličky dostával do zabehanejších koľají. Teda ak sa to pri Scottovi Baileym vôbec dalo. Každý deň začínali novou hádkou a takisto aj celý deň zakončili nejakým rozporom. Bola pravda, že už z toho bola naozaj unavená, ale už sa to pre ňu stávalo dennou rutinou. Takisto ani odmietavé správanie sluhov sa nezmenilo, stále sa k nej chovali rovnako povýšenecky. Jediné, čo sa zlepšilo teraz bolo, že sa mohla vyrozprávať osobe, ktorá bola len o pár rokov staršia a od toho nešťastného plesu sa stala Angelinou najlepšou priateľkou. Samozrejme bola to Melissa Cadwayová, s ktorou teraz Angela trávila skoro všetok voľný čas. Už niekoľko dní po ich zoznámení jej Angela povedala o svojom zlom a veľmi nešťastnom manželstve a Melissa ju absolútne pochopila a dokonca jej niekedy radila, čo ironické mu má odpovedať, aj keď so Scottom bola väčšinou zadobre.
Aj v tento krásny, už letný, deň sedeli Angela a Melissa v salóniku v dome mladších Baileyovcov, pili čaj, jedli sušienky a debatovali o všeličom možnom.
„Hovorím ti, Mel, že jeho hnev bol naozaj neoprávnený!“ obhajovala sa Angela rozhorčená tým, že jej priateľka s ňou nezdieľa rovnaký názor.
„Nič mi nevysvetľuj, Ange, pretože keď sa tak na to nestranne pozerám, Scott má v tomto pravdu,“ trvala Melissa na svojom.
„Takže si na jeho strane?!“ odfrkla si Angela.
„Áno,“ odvetila Melissa pevne. „Súhlasím s tým, že vodiť si takmer každý deň do domu chlapov je naozaj neprístojné!“
„Ale Robbie nie je obyčajný chlap! Je to predsa môj bratanec a naozaj neviem, prečo mu to tak vadí!“
„Ako by sa tebe páčilo, keby si Scott začal vodiť do domu krásne sesternice, s ktorými by bol najmenej tri hodiny vonku?“ nadhodila Melissa.
„Ale toto je niečo iné!“ tvrdila Angela zúfalo. „Bola som s ním len trikrát za dva týždne! Musím predsa využiť všetok čas, ktorý tu strávi, lebo čo nevidieť odíde! Je ako môj brat, Mel!“
„Upokoj sa, prosím ťa. Nechcela som ťa rozrušiť,“ starostlivo sa k nej naklonila priateľka a potom sa povzbudzujúco usmiala. „Uvidíš, že Scotta nakoniec tie večné hádky prestanú baviť.“
„Tak to sa stane, až keď naprší a uschne!“ povzdychla si Angela.
„Angela!“ napomenula ju Melissa pohoršene.
„A čo mám teda na to povedať?! Ani ja sama nechápem ako to, že ho to ešte stále drží!“
„Vieš čo? Mali by sme asi prejsť na veselšiu tému...“
„Tak to je pravda. Ja zrejme nie som až taký zábavný objekt záujmu,“ ozval sa od dverí hlboký hlas.
Obe ženy sa obzreli a zbadali tam stáť Scotta, ktorý mal na tvári nepekný úškrn.
Angela prižmúrila oči a zmrazila ho pohľadom. „To vás nikto nenaučil klopať, pane?!“ vyhŕkla nadurdene. Koľko toho asi počul??
„Madam, vy radšej...“
„Ach, Scott! Ako rada vás vidím!“ zvolala Melissa a priam sa rútila k Scottovi, len aby predišla blížiacej sa hádke.
Scott sa na ňu príťažlivo usmial a pobozkal jej ruku. „Potešenie je na mojej strane, lady Cadwayová.“
„Och, koľkokrát som vám už vravela, aby ste ma volali menom!“ urazila sa naoko Melissa.
„Pre vás všetko na svete, Melissa.“
Angela čoraz viac nahnevane hľadela na tých dvoch, ako si tam pri dverách hrkútajú a chcela to nejako zastaviť.
„Nechceli ste náhodou odísť, pane?!“ zvolala a postavila sa.
Scott na ňu pozrel a nadvihol obočie. „Chcete mi tým naznačiť, že ma vyhadzujete z vlastného domu?!“
„Ja vás nevyhadzujem, len vám pripomínam,“ odvetila povýšene.
„Tak potom nabudúce to od vás nechcem počuť,“ prižmúril oči.
„Vy mi nebudete roz...“
„Takže Scott! Ako ste sa dnes mali?“ prerušila ich opäť Melissa.
Scott na ňu mierne zmätene pozrel, lebo sa zrejme už rozbiehal k ďalšej hádke a trochu nemotorne odpovedal: Ja... dobre... veľmi dobre a je pravda, že som teraz na odchode,“ vrhol na Angelu nepriateľský pohľad. „Takže nemám veľa času.“
„Och to je taká škoda,“ zatiahla Melissa, ale jej pohľad hovoril o niečom inom. „Tak ja vás teda nebudem zdržiavať.“
„Vy ma nikdy nezdržiavate,“ usmial sa Scott a potom sa jej úctivo poklonil. Angele nevenoval jediný pohľad, otočil sa a odišiel.
„Tak týmto si podpísal rozsudok o ďalšej Robertovej návšteve!“ vyhlásila Angela a nahnevane si zase sadla.
„Vieš aký mám z toho všetkého pocit?“ obrátila sa na ňu Melissa zamračene.
„Aký?“ nadvihla Angela obočie.
„Že ty nemôžeš bez tých večných hádok ani existovať. Je to skoro, akoby si si na ňom vylievala zlosť za to, že ste sa museli vziať. Ale pochop, Ange, že jeho prinútili rovnako ako teba!“
„Odkedy sa z teba stala taká odborníčka v oblasti medziľudských vzťahov?“ odsekla Angela nepríjemne.
Melissa prižmúrila oči a vzápätí s blýskajúcimi sa očami vstala. „Prídem za tebou, až keď sa upokojíš. Dovtedy si to rozmysli,“ poradila jej a bez jediného ďalšieho slova vyšla z izby a ráznym krokom kráčala do haly.
„Mel...“
„Už som ti povedala, čo si o tom myslím, Angela!“ prerušila ju Melissa a Christopher za ňou so škodoradostným úsmevom zavrel dvere skôr, ako nimi stihla prebehnúť aj Angela.
Zmrazila ho pohľadom a sama si otvorila, ale to už koč odvážajúci jej najlepšiu priateľku odchádzal.
Smutne si vzdychla. Nechcela Melissu uraziť, to nie, ale... jednoducho nevedela, prečo do nej vošla taká zlosť už len pri spomenutí mena jej manžela! Ten muž bol jej prekliatím!
S hlbokým povzdychom vošla do domu a nečakajúc na Christophera ich zatvorila. Aj tak by ich asi nezatvoril za ňu. Medzi nimi dvoma bolo najväčšie nepriateľstvo zo všetkých. Asi preto, že videl tie večné hádky, ktoré mala so Scottom a bol ešte stále presvedčený, že jeho pánovi iba strpčuje život. Bol Scottovi úplne oddaný.
Angela šla neprítomne ďalej a premýšľala o náhlom Melissinom odchode a ani si nevšimla, že namiesto, aby vyšla po schodisku, ide ďalej a ďalej dlhou tmavou chodbou. Všade boli len vysoké okná a tmavá omietka. Na konci chodby zbadala jedny jediné dvere.
Akosi vycítila, že tu nemá čo hľadať a keby ju náhodou videli, nemala by sa kam skryť, ale bola veľmi zvedavá, čo je za dverami. Prešla teda až k nim a potom sa neisto obzrela ponad plece. Keď nikoho nevidela, vošla dovnútra.
Ocitla sa v priestrannej, vlastne obrovskej miestnosti, ktorá ju na okamih ohromila. Bola si istá, že túto izbu jej Bella pri prehliadke domu neukázala. Predsa by si ju aj napriek rozrušeniu určite pamätala! Bolo tu len zopár okien, preto tu panovalo šero, aj keď bolo ešte len neskoré popoludnie.
Bola to veľká obdĺžniková miestnosť, pričom v strede nej pri troch oknách stál masívny dubový stôl s bohato vyšívanou stoličkou. Pri stole sa z oboch strán začínali rady regálov, ktoré pokračovali ďalej a ďalej, až zahli niekam za roh. Zrejme preto nikde neboli dvere! Pretože celú chodbu tvorila táto obrovská knižinica! Áno, bola to knižnica o tom nebolo pochýb. Len ju stále miatol ten stôl a stolička. Podišla k nim bližšie a videla, že pri stolíku je veľká polička, kde bolo naukladaných veľa papierov takisto ako aj na stole ich bola celá kopa. Vedľa nich ležali brká s atramentom.
Angela mala taký čudný pocit, keď hľadela na tie papiere. Bolo jasné, že tu neležali len tak pohodené. Bála sa ich prečítať, aj keď čítať samozrejme vedela. Otec trval na tom, aby sa vzdelávala. Po dlhšom váhaní nakoniec neodolala a sadla si na stoličku, ktorá bola na jej veľké prekvapenie príjemne mäkká. Keď už sedela za stolom, poobzerala sa okolo seba. A potom jej konečne napadlo, že vie, čo táto miestnosť je! Je to predsa pracovňa jej manžela! Už vedela, že sa táto izba až príliš podobala otcovej pracovni, aj keď on tam samozrejme nemal toľko kníh. Knižnica bola v inej miestnosti, aby do nej mali prístup všetci. Ale Scott asi nerátal s tým, že by niekto z domu čítal knihy a tak ich dal sem. Veď nemohol vedieť, že sa raz bude musieť oženiť. Zrejme mal v pláne zostať starým mládencom. Áno, tak to určite bude.
Ešte stále trochu neprítomne sa opäť zahľadela na papiere pred ňou. Potom si všimla jeden ošklbaný a špinavý zdrap papiera, ktorý bol úplne navrchu a zrejme ho tam Scott len v rýchlosti hodil. Opatrne ho vybrala a prečítala:

Stretneme sa na obvyklom mieste a v rovnakom čase. Mám pre vás informácie, ktoré ste chceli. Už viem, kto vám spôsobil tú nehodu.

Podpis chýbal, avšak Angele zamrelo srdce, keď si prečítala poslednú vetu. Preboha, čo to len má znamenať?? Akú nehodu mal ten, čo to písal na mysli?? Písal to Scottovi, ale... nie! Veď ho vídala každý deň a nezdalo sa jej žeby utrpel nejakú ujmu na zdraví. Ale podľa toho odkazu pokojne mohol! Možno sa zachránil len tak tak!
„Smiem vedieť, čo tu robíte?!“ ozval sa odo dverí ľadový hlas jej manžela.
Naprázdno preglgla a pozrela naňho.