Fortuna XIX.kapitola

XIX.kapitola - Raj na Zemi

Krátku chvíľu Scott len nehybne stál na mieste, potom so zúrivým výkrikom popchol Fulmena k nehybnej postave ležiacej na zemi. Z koňa sa doslova zošmykol a doplazil sa k Angele. Streľba prestala v tom okamihu, ako sa Pruina vzpätila. Zrejme si mysleli, že už toho napáchali dosť. Teda aspoň nateraz.
Scott s búšiacim srdcom opatrne nadvihol krehké telo svojej ženy a obrátil ju tvárou k sebe. Naprázdno preglgol. Angela mala na hlave obrovskú krvavú ranu, z ktorej aj teraz pomaličky stekal pramienok krvi. Pohľad sa mu od zdesenia zahmlil. Preboha, snáď ju netrafili... nie! Musí dúfať! Teraz je najdôležitejšie, aby ju dopravil niekam do bezpečia, kde im už nič nebude hroziť. Poobzeral sa okolo seba a zistil, že v lese panuje úplná tma. Uvedomil si tiež, že ju teraz nemôže prevážať tak ďaleko ako sa teraz nachádzal panský dom Baileyovcov. Ale kam teda?? Počkať... už vie! Že mu to len nenapadlo skôr.
Tieto všetky myšlienky sa zmiešali dohromady a on rýchlo vyskočil na nohy a opatrne so sebou zdvihol aj Angelu. Vzal ju do náručia a zapískal na Fulmena. Zatúlal sa niekam ďalej, no teraz ihneď priklusal k pánovi. Scott vysadol do sedla veľmi opatrne, aby s Angelou hýbal čo najmenej. Veď nemôže vedieť, či nie je postrelená... nechcel však na takú možnosť ani pomyslieť.
Popchol Fulmena a zapískal na Pruinu, ktorá sa medzitým trochu upokojila a stála obďaleč. Ako Fulmen vyrazil, pustila sa za nimi. Scott celú tú nekonečnú jazdu hľadel raz na cestu, raz na bledú tvár Angely. Mal pocit, akoby sa mu strácala pred očami a tak ešte viac popohnal Fulmena.
Po niekoľkých minútach, aj keď podľa Scotta to trvalo celé hodiny, sa konečne dostali tam, kam chcel. Potiahol uzdu a Fulmen sa trochu vzpätil, keď v tej rýchlosti zastavil.
Scott teraz hľadel na malú utešenú chalúpku na brehu malého priezračného jazierka, v ktorom sa odrážali posledné slnečné lúče. Domček bol celý z dreva a vyzeral veľmi maličký oproti obrovitánskym stromom, ktoré ho obkolesovali. Scott zoskočil z Fulmena a pritiahol si Angelu ešte bližšie k sebe. Potom vykročil k domu.
Uvoľnil si jednu ruku a otvoril dvere. Tie zavŕzgali, akoby tu už dlhší čas nikto nebol, a on vošiel. Prešiel cez celú miestnosť a potom položil vzácne bremeno na veľké množstvo kožušín pri kozube.
Urýchlene začal zháňať niečo, čím by jej vyčistil tú strašnú ranu na hlave. Našiel však len nejaké handry, ktoré boli našťastie čisté a malé vedierko. Rýchlo vyšiel z domčeka a nabral do vedra vodu. Potom podišiel k Angele s tým všetkým, čo našiel.
Najprv sa rozhodol vyčistiť ranu na hlave, lebo tá bola nateraz najdôležitejšia. Pevne dúfal, aby to nebolo až také vážne, ako to na prvý pohľad vyzeralo. Namočil teda jednu handričku do vody a začal jej opatrne umývať krv a hlinu, ktorá sa tam dostala pri páde. Voda postupne čistila všetku nečistotu a on po chvíli s uľahčením zistil, že nie je postrelená.
Ale keď jej vyumýval celú tvár aj tú ranu, zistil, že ten pád bol naozaj veľmi zlý. Na jednom mieste mala mierne rozseknutú kožu, to odtiaľ vytekala tá krv, a Scott si bol istý, že jej tam zostane jazva. Zatiaľ sa to dalo zakryť vlasmi.
Keď skončil s čistením, položil jej suchú handru na ranu a vyšiel von, aby sa konečne nadýchal čerstvého vzduchu. Nemohol ani uveriť tomu, že sa stalo presne to, pred čím ho ona sama varovala! Cítil sa za to všetko taký vinný... pár krokmi prešiel až k jazierku a tam si trasúcimi sa rukami umyl tvár aj ruky. Za okamih sa vrátil do chalúpky.
Teraz nastala tá druhá časť. Musí zistiť, či azda nie je zranená aj na inom mieste. Nerozhodne sa zahľadel na jej špinavý jazdecký úbor a zhlboka sa nadýchol. Nemá na výber. Nemôže ho neskôr, keď sa preberie obviňovať, že si dovoľoval alebo čo.. aj samého seba prekvapovalo, kde sa v ňom odrazu berie toľko galantnosti.
Opatrne jej dal dolu čižmy, kabátik aj nohavice a pritom s úľavou zistil, že nie je inak zranená. Zatiaľ však handra na jej rane stihla sčervenieť od krvi a on si uvedomil, že už inú nemá. Rýchlo si vyzliekol košeľu, potrhal ju na pásy a jeden jej omotal okolo hlavy. Rozpustil jej aj vlasy a tiež sa ich snažil vyčistiť od nečistôt, aj keď to nebolo ani zďaleka také ľahké.
Po dvoch hodinách práce a strachu sa na ňu zahľadel. Angela teraz nehybne ležala na kožušinách, hlavu mala na mierne zvýšenej podložke, pričom vlasy na nej mala všelijako rozhodené. Oblečená bola iba do tenkej košieľky, ktorú nosievala pod šaty a ktorú jej nechcel vyzliecť, lebo to by bolo podľa neho už priveľa.
Pozrel von oknom. Vonku sa už úplne zotmelo a mesiac svietil ako obrovský lampáš. Rýchlo preto založil oheň v miniatúrnom kozube, ktorý však na jednu miestnosť v domčeku úplne stačil. Izbičku okamžite ožiarili priateľské a teplé plamene.
Uvedomil si, aký je unavený a chcel si ľahnúť, ale problém bol v tom, že jediné miesto, kde sa dalo v domčeku spať, teraz zaberala Angela. Má si ľahnúť k nej? Chvíľu neisto postával nad ňou, potom sa zahriakol. Preboha, je možné, že sa bojí, či si má ľahnúť k vlastnej žene?? Prevrátil očami znechutený nad samým sebou a ihneď si ľahol.
Ibaže jeho únava zmizla v okamihu, ako si k Angele ľahol. Musel k nej byť veľmi blízko, aby sa mu ušlo na kožušinách aspoň trochu miesta. Teraz priam bytostne pociťoval teplo, ktoré vyžarovalo z jej tela. Preglgol a obrátil sa tvárou k nej. Už nebola taká bledá, no prispel k tomu aj oheň, ktorý teraz na jej tvári vytváral záblesky a tiene. Tíško si povzdychol a hľadel na jej krásne dlhé vlasy, ktoré žiarili ako živé zlato. Hruď sa jej pomaličky zdvíhala a klesala a on premýšľal, o čom sa jej tak môže snívať. Nemohol sa na ňu vynadívať, vyzerala ako bohyňa. S nežným úsmevom na perách zaspal veľmi blízko pri nej.

Angela sa prebudila na veľkú bolesť hlavy. Siahla si rukou na miesto, ktoré ju najviac bolelo a zistila, že okolo celej hlavy má omotané niečo mäkké. Ešte stále trochu rozospato sa pomrvila a zistila, že z polovice leží na kožušinách a z tej druhej polovice na niečom teplom a veľmi príjemnom. Vydala zo seba zvuk podobný pradeniu mačky a primkla sa k tomu teplému ešte bližšie. Po niekoľkých sekundách však zistila, že to, na čom leží sa trochu nadvihuje a vzápätí zase klesá. Mierne sa zamračila a pustila ruku na menšiu obhliadku. Najprv kĺzala po kopčekoch, potom narazila na nejakú látku. Mierne sa teda nadvihla, aby zistila, čo to je a vzápätí sa od zdesenia strhla. To mäkké, na čom ležala, bolo totiž mužské telo, tie kopčeky predstavovali vyšportované telo a tá látka boli... nohavice!! Nevedela si ani predstaviť, ako by sa teraz cítila, keby pokračovala ešte nižšie.
Ale počkať... ako to, že leží na mužskom tele?? Pozrela sa teda dotyčnému do tváre a zistila, že sa pozerá na uvoľnené črty svojho vlastného manžela! Preglgla a až teraz si uvedomila, ako vlastne na ňom leží. Ako vankúš jej celú noc slúžila jeho široká hruď a nohu mala teraz prehodenú cez obe jeho nohy. S úľakom zistila, že na sebe nemá nič okrem priesvitnej košieľky, ktorú nosievala pod oblečením. Preboha!! Čo sa v noci stalo medzi ňou a jej manželom??
Snažila sa upokojiť, ale akosi sa jej to nedarilo, takisto ako sa jej nepodarilo dostať sa z jeho náručia. Držal ju totiž pevne pri sebe. Nakoniec sa odhodlala odsunúť jeho ruku, no to sa nezaobišlo bez jeho prebudenia.
„Mm...“ zamrmlal nespokojne a pritisol si ju k sebe ešte bližšie.
V duchu zakliala a opäť začala bojovať s jeho rukou.
„Čo sa deje??“ zamumlal so stále zavretými očami.
Prebehol ňou záchvev hnevu. Tak on sa opovažuje ešte pýtať, čo sa deje?!
„Pusťte ma!“ zvolala s prižmúrenými očami a medzitým bojovala s vlastnou nohou, ktorá sa nie a nie dostať z polohy, v ktorej bola cez noc.
V okamihu, keď mu prikázala, aby ju pustil, sa prudko posadil a hľadel na ňu. Vzápätí sa na jej obrovské prekvapenie uľahčene rozosmial.
„Madam! Vy ste mi teda nahnali strach, to vám poviem!“ a potom ju objal.
Zostala úplne nehybná a vyjavene naňho civela.
„Ehm...“ odkašľala si, aby sa spamätala a zatiaľ sa snažila čo najviac zakryť miniatúrnym kusom odevu, ktorý mala na sebe.
Scott ju pustil a zdalo sa, že aj on si uvedomil, že sú obaja takmer nahí.
Svižne sa teda, ešte stále s dobrou náladou, postavil a popreťahoval sa. Angela ho ukradomky, ale aj fascinovane sledovala.
„Pôjdem sa osviežiť,“ oznámil jej.
Potom bez ďalších slov jej manžel vyšiel von. Neisto sa obzerala a čakala, kedy sa vráti, ale mohla tam sedieť niekoľko minút a on sa stále nevracal! Preto sa postavila a odvážila sa prejsť niekoľko krokov ku dverám. Opatrne ich otvorila a vyšla von.
Obraz, ktorý sa jej však naskytol, bol skutočne ohromujúci. Všade naokolo sa totiž rozprestieralo množstvo starodávnych stromov so široko rozkonárenými korunami a zem tu bola pokrytá machom a lístím. Usmiala sa a s radosťou prešla niekoľko krokov po tom prírodnom koberci.
Odrazu však za sebou začula podivný špľachot. Podozrievavo sa otočila a zbadala niečo, čo si predtým nevšimla. Chalúpka totiž stála na brehu krásneho modrého jazierka. Pomyslela si, že sa asi dostala do neba. Takéto utešené niesto predsa nemôže na Zemi existovať.
Podišla teda k vode a poriadne si opláchla tvár. Voda bola taká priezračná a čistá, že dovidela úplne na dno. Povzdychla si, lebo sa jej až krútila hlava od tých zábleskov slnka o vodnú hladinu. Prehrabla rukou kamienky a keď zbadala obzvlášť pekný – bol tmavomodrý s bielymi pásikmi – vzala si ho. Aby mala aspoň malú pamiatku na túto nádheru. Neďaleko neho však niečo našla. Bol to nejaký kus látky alebo... podišla k tomu bližšie a potom vyvalila oči. Boli to nohavice! Ale aké nohavice! Tie, ktoré mal na sebe... jej manžel??
Naprázdno preglgla a trošku vyľakane sa poobzerala okolo seba. Ak teraz v ruke drží jeho nohavice, to potom znamená, že... je niekde blízko a je... úplne nahý!! Rýchlo vstala a splašene sa rozhliadala. Opäť začula čľupnutie a pozrela sa tým smerom.
Vzápätí zbadala nejakú postavu, ktorá sa namáčala vo vode a plávala raz sem, raz tam. Jej úľak bol v mihu preč, nohavice jej vypadi z ruky a ona mala teraz oči len pre toho človeka v jazere. Bez toho, aby si to uvedomila, sa jej vkradol na tvár jemný úsmev.
Nebola však prehliadnuteľná a Scott ju po chvíli zbadal – malú postavičku v bielom stojacu na brehu jazera a uprene sa naňho dívajúcu. Vynoril sa z vody po plecia, kam mu teraz čiahala voda a opätoval jej pohľad.
Angela v tej chvíli očervenela a cítila, ako ju zalieva teplo s tým spojené. Preboha! Čo to robí?? Civie tu na svojho manžela a on ju pritom ešte aj nachytá! Chcela sa odvrátiť, ale zarazil ju jeho výkrik.
„Dobré ráno, madam!“ pozdravil ju trochu oneskorene a na jej obrovské zdesenie začal plávať smerom k nej.
„Áno... totiž... aj vám... želám...“ koktala a bola čoraz viac červená.
„Ako ste sa vyspali?“ oslovil ju opäť a ona trochu ustúpila a modlila sa, aby zastavil. Nechápala, prečo sa na to pýta, keď predsa ráno videl, ako spala... očervenela ešte viac.
A Scott jej modlitby vyslyšal, lebo sa naozaj zastavil a vynoril z vody. Vodu mal teraz po pás a Angela v duchu ďakovala Bohu, že sa nevynoril o niečo nskôr.
„Ďa-ďakujem... dobre,“ odvetila a snažila sa vzchopiť.
„Poďte sem, madam,“ vyzval ju a ona ustrnula.
„P-prečo??“ pozrela naňho vystrašene.
„Voda je veľmi príjemná,“ odvetil a usmial sa. „Mali by ste sa okúpať.“
„N-nie, ďakujem,“ jachtala. „Nemám rada vodu.“
„Ale čo nepoviete? Ja vám však hovorím, že je veľmi príjemná. Poďte.“ V jeho hlase už zahliadla mierne zvýšený tón a ona si zatiaľ nervózne hrýzla peru.
„Ak neprídete sama, budem si musieť prísť po vás,“ vyhrážal sa s úškrnom a očividne sa bavil na výraze obrovského zdesenia, ktorý sa jej zjavil na tvári, keď to dopovedal.
Angela váhala, ale videla že to myslí vážne. „Dobre teda!“ zakričala rýchlo, aby sa náhodou nepohol k nej a nevšiel z vody. „Ale otočte sa!“