Fortuna XXIII.kapitola

XXIII.kapitola - Vítaná návšteva

Angela sa ďalšie dve hodiny snažila niečím zamestnať, ale nech robila čokoľvek, zúrila stále viac a viac. Pokúsila sa niečo upratať, čo sa skončilo absolútnym ničnerobením, keďže všetko bolo v úplnom poriadku a čistote. Chcela si teda pozrieť nové šaty, ktoré jej poslala pani Hairstonová, avšak potom zistila, že už len pohľad na odevy, ktoré zaplatil jej manžel, ju zlostí. Neskôr sa rozhodla, že pôjde vyšívať, no okrem toho, že túto činnosť vždy z duše nenávidela, pretože jej pripadala nekonečne nudná, ešte k tomu si so zdesením všimla, že namiesto toho, aby vyšívala kvetinový vzor, na bielom plátne sa objavila tvár jej nepodareného manžela!! Dlhú chvíľu na výšivku civela, potom potriasla hlavou a pozrela sa zas. Malý okamih videla kvety, vzápätí zase niečiu tvár... jeho tvár!
Trochu vystrašene vstala a výšivku šmarila o stenu. Potom šla do kúpeľne, aby si opláchla tvár. Keď tak urobila, s veľkým uľahčením sa posadila za toaletný stolík a začala si prečesávať vlasy. To, že musí preležať celý deň v posteli, ešte neznamená, že musí byť aj strapatá. Na vlasoch takmer okamžite našla veľké množstvo chumáčov nazbieraných a neprečesaných vlasov. Keď sa takýto jeden snažila rozpliesť a pritom sa pozrela do zrkadla, od zdesenia vykríkla a hrebeň jej vypadol z ruky. V zrkadle sa totiž objavila Scottova tvár a jeho zelené oči, farby jarnej trávy, ju priam prepaľovali!
Vstala a prudko sa obrátila, aby mu vynadala, čo robí v jej izbe, ale na jej obrovské prekvapenie bola v izbe sama. Pozrela sa späť do zrkadla, ale hľadela z nej na ňu len jej vlastná bledá tvár a oči rozšírené úľakom.
Roztrasenými prstami si odhrnula vlasy z tváre a potom klesla na posteľ, kde sa hneď aj vystrela. Zavrela oči a potom ich zase otvorila. Ach Bože! Čo sa to s ňou len deje?? Prečo všade vidí jeho tvár?? Prečo sa jej celý ten čas, čo spala snívali sny spojené s predpoludním v jazierku a dokonca sny siahajúce oveľa ďalej?!
Nervózne sa na posteli nadvihla a poobzerala sa okolo seba. Pohľadom zavadila o kreslo pri posteli. Ešte pred pár hodinami na ňom sedel on! A potom... neskôr ju chcel pobozkať! Teda mala taký pocit, keďže sa k nej začal približovať... panebože, čo by sa stalo keby ju pobozkal?? Ostala by jej vôbec sila protestovať?? Na plese zostala úplne bezmocná!
V týchto znepokojujúcich myšlienkach zostala dlhšiu dobu a keď ju náhodou vyrušili sluhovia, aby sa jej opýtali, čo bude raňajkovať, prípadne obedovať, odbila ich, že nie je hladná. V skutočnosti sa však nechcela najesť, lebo sýta by určite zase zaspala a ona sa nechcela vrátiť do tých dotieravých snov.
Až konečne o druhej poobede prišla záchrana! Angela práve sedela na posteli a listovala si v dnešných novinách, aj keď ju vonkoncom nezaujímali ohováračky v nich. Tým viac, že žiadneho človeka v nich spomenutého nepoznala. Ale aj tak boli niektoré naozaj na smiech, ona však kvôli zlej nálade nemohla na také čosi ani pomyslieť. Rozosmiala ju iba jedna historka o staručkom pánovi, ktorý prišiel na ples v gumákoch, starých nohaviciach a baranej čiapke a pobral sa medzi šľachticov so slovami, že ich musí zahnať na noc do ohrady. Našťastie skôr ako zdesených ľudí stihol pobúchať po chrbtoch, aby sa už konečne do tej ohrady pobrali, prišli vystrašení príbuzní starčeka, ktorí navyše patrili do najnižšej vrstvy a vehementne sa ospravedlňovali. Aristokrati ich nadávajúc vyhnali von a zatresli za nimi dvere.
A práve keď sa Angela smiala, na dvere niekto zaklopal.
„Ďalej!“ zakričala v záchvate bez toho, aby si uvedomila, že to môže byť aj niekto neželaný.
Našťastie vošla Bella s oznámením, že je tu lady Cadwayová a prosí o okamžité priajtie.
Angela v okamihu vytriezvela, obliekla si župan a prstami si prečesala vlasy. Ale to už niekto prudko rozrazil dvere a rútil sa priamo k nej. A skôr než sa Angela stihla spamätať, ten niekto ju silno obijímal. Keď sa jej konečne podarilo lapiť dych, začula hovoriť známy hlas: „Ja ti ukážem, Angela Baileyová! Takto ma vyľakať! To si mi určite urobila naschvál za ten nemožný odchod! Ale prisahám, že vtedy si ma tak nahnevala... och, priateľka!“ zvolala Melissa a od radosti priam plakala, keď Angelu stískala, div ju neudusila.
„Mel! Upokoj sa prosím ťa... a pusť... ma!“ skríkla Angela pridusene, aby prerušila príval priateľkiných slov.
Melissa sa od nej odtrhla a zosunula sa do kresla, v ktorom predtým sedel Scott.
„Tak rozprávaj!“ vyzvala Angelu a dychtivo na ňu uprela zrak.
„A o čom, preboha??“ prekvapene sa opýtala Angela.
„Čo sa všetko stalo! Dozvedela som sa od tvojej slúžky, že na vás strieľali!! Povedz ako je to možné?? To nepochopím, že na vás zaútočili na vašich pozemkoch! To je neslýchané! Ale čo sa dialo potom?? A ver mi, Ange, že to ma zaujíma najväčšmi!!“ sypala Melissa na vyjavenú Angelu príval slov, ktoré ani nestíhala registrovať.
„Mel! Prosím ťa, nie tak rýchlo. Vieš, nechce sa mi teraz o tom...“
„Tak to teda nie, priateľka!“ prerušila ju Melissa. „Všetko mi ihneď povieš! Chcem vedieť iba jedno – spala si s ním? Vieš, ani by som sa nečudovala! Zviedol už toľko žien! Aké to bolo??“
„Ja... nie!!“ zvolala Angela pobúrene. „Samozrejme, že som s ním nespala! Čo si to o mne myslíš?!“
„Noo... bolo by to úplne prirodzené! Ste predsa manželia a počula som, že ste boli spolu celú noc...“
„Nikdy sa s ním nevyspím!“ vyhlásila Angela urazene.
„Ach! Takže nič, však?“ hlesla Melissa a sklamanie v jej hlase sa nedalo prepočuť.
„Melissa!“ zahriakla ju Angela pohoršene.
„Ale no tak! Prečo si myslíš, že je také zlé spať s vlastným manželom?“
„Ty najlepšie poznáš, moje dôvody, Melissa! A prestaň už! Myslela som, že si prišla, aby si sa presvedčila ako sa mám!“
„Ale pravdaže, Ange!“ zvolala Melissa a už-už vstávala, aby ju zase vystískala, ale tentoraz už Angela zdvihla ruky.
„Len ma nezačni zase obijímať! Už teraz mám polámané najmenej dve rebrá!“ zvolala Angela a ticho, ktoré na chvíľu nastalo, prerušil ich náhly výbuch smiechu.
„Dobre teda. Už nebudem. A čo vlastne robíš, priateľka? Nenudíš sa tu?“ pýtala sa Melissa, aby nadhodila inú tému.
„Samozrejme, že sa nudím, ale bohužiaľ musím byť zavretá v tejto izbe ešte dva dni! Potom mi lekár hádam dovolí vstať,“ povzdychla si Angela.
„A toto je čo, hm? Myslela som si, že tie ohovárčky sú pod tvoju úroveň. Teda tak si to tvrdila pred niekoľkými dňami,“ nadvihla obočie Melissa a ukazovala pritom na noviny položené na posteli.
„To áno, ale niekedy sú tam aj zábavné veci. Prišla som na to len teraz. Čítala si už o tom starčekovi?“ Angela jej ukázala článok a obe sa na tom schuti zasmiali.
„Ale toto bolo naozaj zábavné. Ani si nevieš predstaviť, aké trapasy sa stali predtým. Grófka Earnshawová, teda to sa stalo už veľmi dávno, sa raz trochu pripila na svojej vlastnej narodeninovej oslave a zviedla tam muža, s ktorým sa potom vyspala vo vlastnej spálni! Vieš si predstaviť, čo urobil gróf Earnshaw, keď ich tam našiel?! Toho muža vyzval na súboj, kde ho skutočne zastrelil a vlastnú manželku vyhodil z domu! Poviem ti, že vtedy sa nerozprávalo o ničom inom! Nakoniec sa grófka k manželovi vrátila, ale odvtedy sa s grófom neznášajú. Začnú sa hádať pokojne aj na verejnosti. Dokonca ich už ani nepozývajú na toľko plesov a osláv! A keď už pozvú, tak len grófa!“ šepkala Melissa sprisahanecky.
„Panebože!“ pokrútila Angela hlavou. „Niektoré manželské páry sa správajú skutočne odsúdeniahodne!“
Na jej veľké prekvapenie sa Melissa rozosmiala.
„Neviem, čo je tu smiešne,“ ohradila sa dotknuto.
„Ako keby ste vy dvaja so Scottom boli na tom lepšie!“ vysúkala zo seba Melissa a smiala sa ďalej.
„Nepreháňaj dobre?! Na tom plese sme sa správali...“
„Bolo vidieť, že ho nenávidíš!“ zvolala Melissa so smiechom. „Mračila si sa a vyzerala si, že mu každú chvíľu vylepíš!“
„Už sme sa predsa dohodli, že k tejto téme sa nebudeme vracať, Mel!“ prerušila ju Angela nahnevane.
„Dobre, dobre, upokoj sa. Ako chceš, takže... o čom sa chceš ešte zhovárať?“
„Vlastne som sa ti chcela ospravedlniť, Mel, za moje predchádzajúce správanie a...“
„To už je dávno zabudnuté,“ zľahčila Melissa jej ospravdlnenie. „Myslela som nejakú veselšiu tému,“ zasmiala sa a zvyšok jej návštevy sa bavili o všeličom možnom. Ale najmä sa pritom veľa nasmiali, čo Angela skutočne potrebovala.

O dva dni stála Angela pred veľkým zrkadlom a obliekala si jedny z najnovších šiat. Melissa jej totiž sľúbila, že akonáhle jej doktor dovolí vstať, pôjdu do mesta a niečo pekné tam kúpia. Angela si preto vybrala najnovšie šaty, pretože rozhodne nemienila byť ďalšou na rade v tých ohováračských novinách. Práve teraz si na seba obliekala ružové šaty s väčším výstrihom, krátkymi nazberkanými rukávmi, ale sukňa nebola taká široká, akú zvyčajne nosievala. Vlasy jej Aubrey zaplietla podľa najnovšej módy a potom od nej s úsmevom odstúpila. Bella jej ešte podala ružový čipkový slnečník so slovami, že teraz je už pripravená na všetko. Angela sa zasmiala. Mala veľmi dobrú náladu. Konečne! Konečne môže odísť z tohto väzenia! Vyjde z tohto prekliateho domu a prestane všade vidieť tú tvár... zavrtela hlavou. Teraz predsa nie je čas na pochmúrne myšlienky.
O niekoľko minút už schádzala dolu po mramorovom schodisku rovno v ústrety Melisse, ktorá prišla len pred chvíľou. Tá mala na sebe bledomodré šaty s veľkým výstrihom a vlasy mala sčesané do drdolu. Namiesto dáždnika mala na hlave elegantný klobúk s nafarbeným pávím perom.
„Teda, Ange! Vyzeráš naozaj úžasne. Zdá sa, že si už vyzdravela,“ usmiala sa na ňu priateľka a objala ju.
„Ďakujem ti. A hlavne za to, že ma odtiaľto konečne odvedieš. Cítim sa tu strašne,“ sťažovala sa Angela.
„To sa musí zmeniť!“ vyhlásila Melissa. „Dnes pôjdeme niekam, kde si ešte nikdy nebola, o to sa stavím. Uvidíš, že ti to hneď zdvihne náladu.“
A potom obe vykročili von nevšímajúc si namrzeného Christophera, ktorý ich prepaľoval nevrlým pohľadom.

A Melissa naozaj splnila to, čo sľúbila. Angela už dávno nebola taká plná nadšenia a novej energie. Úplne najprv ju zaviedla do kostolíka, ktorý ešte Angela nevidela a ktorý vyzeral naozaj úchvatne a starobylo. Angela sa naň nevedela vynadívať, avšak to už ju priateľka ťahala preč do obchodov s klobúkmi. Mali tam naozaj všetky možné druhy, veľkosti a farby. Angela si hneď jeden tmavomodrý aj kúpila.
Potom šli navštíviť pani Hairstonovú, ktorá bola krajčírkou aj Melisse a pri šílke poobedňajšieho čaju si s ňou dobre poklebetili.
Nakoniec Melissa vyhlásila, že má pre ňu prekvapenie a viedla ju... na tržnicu!
„Mel! Kam ideš??“ zasyčala Angela, keď ju priateľka ťahala pomedzi ošarpané stánky.
„Však si ešte nebola na blšom trhu??“ zvolala Melissa veselo a ďalej ju ťahala za sebou.
„To teda nie!“ vyhlásila Angela pohoršene. „Na takom mieste... nikdy nevieš, čo sa ti tam môže prihodiť!“
„Ale nehovor také hlúposti, Ange!“ zahrikal ju Melissa a konečne sa jej obrátila tvárou. „To sú všetko len predsudky! Vieš aké nádherné veci tam kúpiš a za lacný peniaz? Aj tento klobúk je odtiaľ.“
„Ty myslíš ten, čo máš teraz??“ nestačila sa Angela diviť a jej nedôvera pomaly vyprchávala.
„Samozrejme! Ani si nevieš predstaviť, aké je zábavne, keď mi ho ľudia chvália a ja si pritom v duchu hovorím, že keby vedeli odkiaľ je, neboli by takí nadšení! A teraz už poď! Niečo pekného tam vyberieme.“
A potom už spolu vošli do bočnej uličky, kde bolo množstvo stolov a ešte viac ľudí pri nich. Na Angelino veľké prekvapenie tu bolo aj niekoľko dám, ktoré si teraz zaujato obhliadali všetok možný tovar vyložený na rozheganých stolíkoch.
Aj ona a Melissa sa k nim pridali a hneď sa aj pristavili pri jednom so spodným prádlom.
„Aha!“ zvolala Melissa nedšene a mávala Angele pred očami niečím priesvitným. „Pozri sa, čo som pre teba našla!“
Ukázalo sa, že to niečo priesvitné bola miniatúrna nočná košieľka, ktorá vyzerala ako vyrobená zo záclony a presvitalo cez ňu naozaj všetko! Siahala ledva pod zadok a cez pás bola previazaná širokou stuhou. Angele do tváre vystúpila prudká červeň, keď si pomyslela, ako by asi reagoval jej manžel, keby ju v tom uvidel.
Nakoniec ju Melissa prehovorila, aby si ju vzala a ona sama si kúpila ďalší klobúk, tentoraz zelený, a dvoje pančucháče.
„Tak čo, ako sa ti páčil dnešný deň?“ pýtala sa Melissa, keď vychádzali z uličky a mierili ku koču.
„Ak mám pravdu povedať, bol naozaj fantastický!“ odvetila Angela s úsmevom.