Moje sestry a JA

„Hej, nechce sa ti ísť dnes do kina?“ Spýta sa ma Emily a prevalí sa na mojej posteli.
„Iba my dve?“
„Nie. Vlastne Peter mi povedal, aby som sa ťa opýtala, či chceš ísť s nami.“ Zamračila som sa. Bolo mi dosť čudné, že Peter zavolal Emily do kina. Chápete, je to jeho sestra! Oni dvaja sa obyčajne nezniesli v jednej miestnosti dlhšie ako 5 minút a teraz ju pozve do kina?
„A kto ešte ide?“
„Neviem.“
„Aha.“ Zapla som telku a potešila som sa, keď dávali Čarodejnice.
„Tak ideš alebo nie?“
„Ach, no hej, jasné.“ Odpovedala som jej s pohľadom upretým na seriál. Chvíľu sme spolu len tak pozerali a obe sme mlčali. Bola som taká zabratá do deja, že som takmer ani nevnímala, čo robí Emily.
„Hm, Saige?“
„Čo?“ Emily mi na otázku neodpovedala, tak som odtrhla zrak od televízora a pozrela som sa na ňu.
„Čo si vyviedla?“
„Nič. Prečo?“ Pozrela som sa na ňu pohľadom, ktorý jasne hovorí, že jej celkom neverím. Emily už poznám takmer tak dobre ako vlastnú dlaň. Takže zväčša viem kedy klame a vidím na nej, keď nie je úplne v pohode.
„Lebo sa tváriš, ako keby si urobila niečo zlé. Oškrela si vašim auto a zatajila si to?“ Emily prevrátila oči v stĺp a vyčarila na tvári kyslú grimasu.
„Nie.“
„Tak potom čo?“
„Urobila som to.“
„Čo si urobila?“ Ona si myslí, že som médium a viem jej čítať myšlienky? No vážne, ako mám vedieť o čom hovorí?
„Spala som s Rickom.“ Takmer som spadla z kresla. Tak to je vážne šok. Myslela som si, že to urobí s niekým ... no, jednoducho nie s Rickom. Nechápte ma zle, Rick je vážne fajn chalan. Je zábavný, milý, vtipný, akurát že sa nespráva tak, ako človek, ktorý skutočne miluje svoju priateľku. Myslím, že jeho krédo znie asi takto: Nikdy nehľadaj tú pravú, stačí tá dočasná. Ale to je iba môj osobný názor. Môžem sa aj mýliť, nie?
„Vau. No a, neuraz sa, ale urobila si to lebo si chcela, alebo ...“
„Urobila som to, lebo chcela.“ Vystrelila Emily a ani ma nenechala dohovoriť.
„A aké to bolo?“ Možno trochu hlúpa otázka, ale tak zvedavá som už od prírody. Emily však bola ticho a na tvári mala taký neprítomný výraz.
„Emily!“
„Čo je?“
„Pýtala som sa ťa, aké to bolo.“ Fakt vyzerala trochu čudne. Neviem prečo, ale niečo mi na jej správaní vadilo. Tušila som, že sa niečo deje.
„Nooo, bolo to ... pekné.“
„Emily si v pohode?“ Spýtala som sa a presunula som sa z kresla k nej na posteľ.
„Trochu ma bolí brucho. Asi som zjedla niečo pokazené.“
„Aha.“ Klamať teda nevie príliš presvedčivo.

„Kde je Rick?“ Usalašila som sa na zadnom sedadle Petrovho auta, vedľa Emily. Vlastne to nie je iba Petrovo auto ale aj Emilyno. Dostali ho ako darček na Vianoce, keď si Emily urobila vodičák. Ach, čo by som ja dala za taký darček!
„Neviem, asi doma. Povedal, že niečo má.“ Iba som prikývla. Také priehľadné vysvetlenie komentár ani nepotrebuje. Len by ma zaujímalo, čo robí a hlavne s kým. Ale zrejme som jediná, lebo Emily si z toho očividne nič nerobí. Vážne ju nechápem.
Pozrela som sa von oknom a zbadala som, že vchádzame na nejakú neznámu ulicu. Zamračila som sa. Kam to ideme?
„Peter, tadiaľto sa predsa nejde do kina.“ Cez spetné zrkadlo na mňa uprel rovnaké modré oči, ako má jeho sestra.
„Ideme ešte pre jedného môjho bývalého spolužiaka.“ S vysvetlením som bola spokojná a tak som zostala ticho.

Zastali sme pred veľkým bielym domom s malou záhradkou a Peter zatrúbil. Nečakali sme dlho. Asi tak po dvoch minútach vyšiel ten jeho kamarát z vchodových dverí. Dobre som na neho nevidela, ale keď sa priblížil, zalapala som po dychu. To nemôže byť pravda! Toto by som nečakala ani v tom najdivokejšom sne. Dokonca som začala premýšľať, že sa na niečo vyhovorím a pôjdem domov, ale potom som to zamietla. Nemôžem byť taká zbabelá.
Keď sa už chystal otvoriť dvere, zbadal ma cez okno a videla som, ako zaváhal.
„Čau Brad.“ Pozdravil ho Peter. Ešte šťastie, že sedím za ním, pretože ak by som sedela tam kde Emily a on by sa otočil na Petra, mal by na mňa krásny výhľad.
„Ahojte.“ Pozdravil ticho a my sme ho ešte tichšie odzdravili. Teda, pardón, nie my sme ho TICHO pozdravili ale ja.
Pri kine sme vystúpili z auta a chalani išli kúpiť lístky. Ani som nevedela, na aký film ideme ale po pravde, v tej chvíli mi to bolo úplne jedno. Jediné na čo som bola schopná myslieť bolo, ako to prežijem v prítomnosti toho, toho ... obmedzeného idiota.
„Hej, čo ti je?“ Spýtala sa ma Emily a drgla ma do ramena.
„Nič, nechaj ma.“ Nevrlo som jej odvetila a odvrátila som hlavu.
„Nehovor mi že nič. Celú cestu si bola ticho. To sa na teba nepodobá.“
„Jednoducho som len premýšľala, dobre!?“
„Fajn, nemusíš byť hneď napálená. Len som sa pýtala.“ Pomyslela som si, že nabudúce sa nemusí unúvať. Vážne mi bolo pod psa. Bola som na neho strašne naštvaná. Už som si začala namýšľať, že sa konečne stratil z môjho života a teraz je znova tu.
„Tak dámy, môžeme ísť.“ Prišli chalani aj s lístkami a všetci sme sa vybrali do sály.
Pred dverami ma Emily postrčila pred seba. Najprv mi to nedošlo, ale keď sme už boli v uličke a sadali sme si na sedadlá, zaplo mi. Prvý bol Peter, potom Brad, vedľa neho som bola ja a nakoniec Emily.
Tak toto nie. Nebudem vedľa neho sedieť! Šťuchla som do Emily a potichu, aby to ani Peter ani Brad nepočuli, som sa jej spýtala, či sa nevymení.
„Prečo?“
„Lebo. No tak vymeníš sa?“ Nemohla som jej tam predsa začať vysvetľovať, prečo nechcem sedieť vedľa Brada.
„Nie.“
„Prečo?“
„Lebo!“ Vrátila mi to aj s patričným kyslým úsmevom na tvári. Blbá! A čo teraz? Zostávala mi už iba jedna možnosť. Predklonila som sa, aby som videla na Petra.
„Peter, mohla by som si sadnúť vedľa teba?“ Chvíľu vyzeral dosť zmätene, ale mne bolo jedno, že to vyzerá čudne. Našťastie sa ale usmial a prikývol. Úsmev som mu opätovala, potom som sa obrátila na Emily, ktorá na mňa pozerala takmer rovnako zmätene ako jej brat a vyplazila som jej jazyk. Tam má, keď nechce pomôcť najlepšej kamarátke!
Moja radosť ale netrvala dlho. Postavila som sa z kresla a uvidela som, ako si Peter odsadol o miesto ďalej. To nie! Prečo to urobil??? Mne by nevadilo sedieť na kraji. Vadí mi, že musím sedieť vedľa Brada! Kričala som vo vnútri.
Krkolomne som sa dostala na svoje miesto a takmer som otrčila kopytá, keď som sa potkla o Bradovu nohu.
Celá červená som si sadla a v duchu som nadávala na všetkých a na všetko. Skočila som z blata do kaluže. To som mohla zostať tam, kde som bola. Ale aj ja mám svoju hrdosť a ani ma nenapadlo, aby som sa ešte pokúšala presadiť.

Film bol fajn a keď sa skončil, oddychla som si. Pred kinom sa Peter od nás odpojil a išiel po auto. My sme na neho zatiaľ čakali na ulici. Odmietala som sa s Emily rozprávať, Brad bol tiež ticho, no idilka.
„Hm, Sagie, mohla by si na chvíľku?“ Prerušil ticho Brad a ja som na neho prekvapene zízala. Čo ten odo mňa chce? Najprv som chcela odmietnuť a povedať mu niečo štipľavé, ale vážne ma zaujímalo, čo odo mňa chce. Tak som prikývla na znak súhlasu a kráčala som za ním o kúsok ďalej, aby nás Emily nemohla počuť.
Čakala som, kým sa Brad vyjaví, ale on tam iba stál a pozeral do zeme. Po chvíli ma to prestalo baviť a nahnevane som na neho zavrčala.
„Čo si chcel?“ Uprel na mňa zelené oči a nervózne prešľapoval. No fakt, on bol vážne nervózny! Toto bolo pre mňa niečo úplne nové.
„Vieš, ja...hm, chcel som sa ti ospravedlniť za to, čo sa stalo na diskotéke. Správal som sa ako idiot.“ Vypleštila som na neho oči. On sa mi ospravedlňuje? Brad sa ospravedlňuje MNE!? Nemohla som tomu uveriť. Premerala som si ho od čiernych tenisiek až po špičky blonďavých vlasov. Bola som v takom šoku, že som sa nezmohla na slovo.
„Nič mi na to nepovieš?“ Stále som ticho. „Ja viem, že je to trochu...nečakané, ale fakt ma to mrzí. Bol som opitý a ani som nevedel, čo robím. Chcel som za tebou ísť ale...“
„Ale? Nevieš, kde bývam?“ Spýtala som sa, keď sa zasekol.
„Viem, kde bývaš, ale no nemal som odvahu k vám ísť.“ Myslím, že moje oči vyzerali ako tenisové loptičky, lebo viac som ich už vypleštiť ani nemohla. Nemal odvahu?
„Tak?“ Čakal na moju reakciu.
„Rozmýšľam, či ti mám veriť.“ Povedala som práve keď pri nás zastavilo auto a z vnútra sa na nás škeril Peter.