Moje sestry a JA

„Hej, čo ti je?“ Spýta sa ma Emily a ja len neprítomne pokrčím plecami.
„Nič. Čo by mi malo byť?“ Myseľ som mala niekde úplne inde a nie pri Emily a jej probléme s polámanými končekmi. Práve teraz som myslela na úplne iné veci.
„Tak hovor.“ Nechápavo som sa na ňu zahľadela a odpila som si z jablkového džúsu. Bol vychladený a pretože dnes bolo obzvlášť teplo, pôsobil príjemne osviežujúco.
„Nechápem. Čo ti mám povedať?“ Emily sa tajomne uškrnula.
„Len sa nerob. Videla som ťa dnes ako si objímala Brada. Tak hovor, čo je medzi vami?“ No, nie už len toto mi chýbalo.
„Tak po prvé, Brad objímal mňa nie ja jeho. A po druhé, medzi nami nič nie je. Aspoň nie to, čo si myslíš.“
„Aha.“ Znela Emilyna odpoveď a ja som vedela, že mi neverí. Ale bola to pravda. Medzi Bradom a mnou predsa nič nie je. Čo na tom, že ma objal? Veď to bolo iba z vďačnosti. Teraz sme, dá sa povedať kamaráti, po tom ako sa mi ospravedlnil.
Chvíľu som pozorovala svoje nohy opreté o zábradlie terasy. Mala som oblečené iba dlhé biele tričko s logom Coca Coly na jednej strane a Fanty na druhej. Kedysi dávno som ho vyhrala v nejakej súťaži. Podobne bola odetá aj Emily.
„Rozišla som sa s Rickom.“ Zaznela do ticha veta, ktorá ma úplne vyviedla z miery.
„Čo?“ Spýtala som sa a oči som zabodla do Emily.
„Rozišla som sa s ním.“
„Ale prečo? Ako to? Veď bolo všetko v poriadku, boli ste šťastní, či nie? Nehovorila si nič o tom, že sa s ním chceš rozísť. Alebo sa rozišiel on s tebou?“ Chrlila som jednu otázku za druhou a Emily ma zastavila zdvihnutím rúk.
„Hej, tak po poriadku. Rozišla som sa s ním ja nie on so mnou. Už nejaký čas som mala pocit, že to jednoducho nie je ono. A nepovedala som ti to z jednoduchého dôvodu. A síce, v poslednej dobe sa mi zdalo, že nie si vo svojej koži a nechcela som ti pridávať ešte ďalšie problémy, ktoré navyše ani neboli tvoje.“ Vau, tak teraz som sa cítila dosť úboho. Chápete, keď som ja potrebovala pomoc alebo ma niečo trápilo, vždy som to povedala Emily. A ona mi vždy pomohla. Ako som mohla byť taká zahľadená do seba a nevšimnúť si, že s Emily sa niečo deje? Som najlepšia priateľka za všetky drobné, len čo je pravda. Zrejme som sa tvárila dosť previnilo, pretože sa Emily zasmiala a chytila ma za rameno.
„Hej, ako sa to tváriš? Veď ja ti nič nevyčítam.“ Zrejme vedela na čo myslím.
„Ach, prepáč Emily. V poslednej dobe sa chovám ako obyčajná kača. Nemala som ani potuchy, že to s Rickom nefunguje. A je mi ľúto, že si mi nič nepovedala.“
„To je v pohode, zvládla som to aj bez pomoci.“ Usmiala sa na mňa a ja som sa zamračila.
„Ale nemala si... počuj, vôbec nevyzeráš, že by ťa ten rozchod nejako príliš trápil.“
„Veď som ti hovorila, že to medzi nami už dlhšiu dobu nefungovalo, tak prečo by mi malo byť ľúto skončiť to? A navyše už dávno k nemu nič necítim, teda nie to, čo pred tým.“ Normálne ju obdivujem, ako ten rozchod zvládla. Ale na druhej strane ona má svoje skúsenosti...na rozdiel odo mňa. V každom prípade, veľmi ju netrápi, že sa rozišli a to je dobre. Lepšie ako keby mala dopadnúť ako Ginger, ktorá sa mimochodom s rozchodom s Petrom ešte stále nevie vyrovnať.

Ach, ja tak ľúbim slniečko. Ležím na lehátku, opaľujem sa, počúvam pri tom hudbu, som tu s najlepšou kamoškou, no čo viac si môže človek priať? Viem, hovorila som že teplo neznášam ale dnes neboli také enormné teploty, takže ideálne počasie pre mňa. Takáto spokojná som už dlho nebola, jednoducho pohoda. Veď si to viete predstaviť. Ale určite si viete predstaviť aj to, ako vám tú pohodu nabúra jeden človek, ktorého v tej nádhernej chvíli duševného pokoja nechcete vidieť. A komu inému než mne, by sa to malo stať.
Práve som si vychutnávala pokojnú atmosféru sobotného obeda, keď som od terasy počula Petrov hlas. Na tom by nebolo nič čudné, veď tam býva. No s jeho hlasom som začula aj hlas osoby, ktorú som už v živote nechcela vidieť. Áno, práve jeho myslím ... Josha.
Prirútili sa k bazénu ako tajfún a ja som sa všemožne snažila tváriť že spím a nepočujem ich. Nasadila som pózu mŕtvy chrobák a so zatajeným dychom som čakala, čo bude. Ach, ako som v tej chvíli túžila byť neviditeľná. Chápete, s tým čo sa stalo v lekárni by som sa veľmi nechcela chváliť ale nejde iba o to, aj keď toto je dosť pádny dôvod na to, aby my už nikdy v živote nebol videl...alebo ja jeho. Druhý dôvod je ten, že keď som sa opaľovala, logicky som musela byť oblečená v plavkách. Ja a plavky! Nie že by som sa nejako prehnane hanbila, to fakt nie. Vôbec mi nerobí problém byť v plavkách na kupku, pred ľuďmi alebo pred Emily ale nie pred Joshom. Ani neviem prečo, ale necítila som sa pred ním takto „odetá“ príliš príjemne.
Kým som sa trápila s mojimi komplexmi, zachytila som, že Emily sa tiež zapojila do rozhovoru a o niečom zápalisto diskutujú. Pár minút tam s nimi zostala a potom so slovami, že sa ide dnu na chvíľu schladiť, odišla do domu. Ták a teraz som tu s nimi zostala sama.
Ani som ich veľmi nepočúvala, až kým v ich rozhovore nepadlo moje meno.
„Hej, čo ty a Saige?“ Spýtal sa ho Peter a ja som bola razom v strehu.
„Čo ja a ona?“ Nechápal.
„No, počul som, že si sa včera s Bradom pochytil a určite to nebolo len tak pre nič za nič. Určite to má niečo spoločné so Saige.“ Hneď ako to Peter dopovedal, začula som tlmené plesnutie a následne na to „Au!“, ktoré však bolo vyslovené viac so smiechom ako bolesťou v hlase.
„Ale veď zaspala, nevidíš? Nebude nás počuť.“ Odpovedal na buchnát Peter a mne sa rozbúchalo srdce. Čo tak o mne asi budú hovoriť?
„S Bradom som sa pohádal preto, že je to debil a nie kvôli nej. Ona mi môže byť ukradnutá. Vyzerám snáď, že by som si s ňou chcel niečo začať?“ Tak toto nebolo príliš príjemné. Zamrzelo ma, čo povedal...alebo aj zabolelo?
„Hm, no keď nad tým tak rozmýšľam, máš pravdu. Nevyzeráš, že by si bol do nej buchnutý.“
„To asi preto, že nie som. Je to iba kamoška tvojej sestry, nič viac.“ Tuho som privrela viečka, ale aj napriek mojej snahe sa pár neposlušných sĺz predsa len skotúľalo po mojej tvári. Ale prečo mi tak vadí, čo povedal? Malo by mi to byť jedno, veď ja s ním nič nemám a absolútne nič k nemu necítim. Iba ak zlosť a odpor.
„Ale pekná je, to nemôžeš poprieť.“ Stále do neho zapáral Peter.
„Pozri, môj názor je taký, že Saige je jedno hlúpe rozmaznané decko. Ona je tá posledná, s ktorou by som chcel chodiť.“ Ukončil debatu Brad a rozhostilo sa ticho.
Chvíľu som ešte počkala a potom som sa pomrvila na lehátku, akože som sa len teraz zobudila. Vstala som a aj bez uteráku som vbehla do vnútra. Teraz mi tak záleží na tom, či ma budú vidieť polonahú alebo nie! Cestou som ich pozdravila a zamrmlala som niečo o tom, že som tam zaspala. Na odpoveď som ale nečakala a už ma tam nebolo.
Celý deň som mala mizernú náladu. Strašne ma štvalo, čo o mne povedal ten, ten...hulvát. Čo si vôbec o sebe ten magor myslí? Že zjedol všetku múdrosť sveta? Kto mu dal právo takto ma urážať! Ani ma nepozná a hovorí, že som hlúpa a namyslená, ale jediný kto je tu namyslený, je on.
Po chvíli ma tieto moje nepríjemné myšlienky prestali baviť a radšej ako ďalej myslieť na toho človeka, som zavolala Molly. Bola síce v miernej depresii, ale zrejme bola rada, že volám. Iba mi povedala, že zatiaľ to zvláda dobre a citujem: “Zatiaľ som si ešte nehodila slučku.“ Takže sa zdá, že to je v pohode, aj keď by som ju radšej mala pod dohľadom.
Celá zúfalá som si sadla v Emilynej izbe k počítaču a pripojila som sa na icq. Mala som tam pár správ od spolužiačok, ktorým som odpísala ale nič výnimočné. Emily bola znova pri bazéne a tak som si mohla pustiť pár rockových pesničiek, ktoré jej príliš nevoňajú. Trochu mi to zdvihlo náladu a keď sa mi pred zelenou kvetinkou objavila obálka, bola som už celkom v pohode a bola som zvedavá, kto mi píše.

Spedy: caw, saige!
Berry: ahoj
Spedy: ako sa dnes mas, co robis?
Berry: hm, mam sa fajn. pozname sa?
Spedy: no jasne to som ja, brad

Brad? Prečo mi píše Brad? Čo odo mňa chce? Na chvíľu ma zachvátila panika a mala som pokušenie odhlásiť sa, ale nebudem predsa zbabelec.

Berry: odkial mas moje icq?
Spedy: mam svoje zdroje, ale to je tajne :)
Berry: a co robi tvoje lice a pera?
Spedy: ved to nic nebolo, uz je to dobre
Berry: preco mi nechces povedat preco ste sa hadali?
Spedy: ved je to aj tak jedno
Berry: nie je to jedno!
Spedy: a tebe na tom zalezi?
Berry: iba si nedokazem predstavit preco ste sa hadali, ked sa ani nepoznate
Spedy: my si to vyriesime. co robis dnes vecer?
Berry: neviem, preco?
Spedy: nechce sa ti ist niekam do mesta? so mnou?
Berry: no, hej preco nie
Spedy: pridem po teba o siedmej
Berry: ale ja teraz spim u emily, tak prid k nim dobre?
Spedy: ok.
Berry: uz musim koncit tak pa o siedmej
Spedy: caw

Tak a je to. Mám rande s Bradom. Neviem či je šokujúcejšie to, že JA mám rande alebo to, že ho mám s Bradom. Asi oboje rovnako. V každom prípade musím poprosiť Emily aby mi požičala nejaké handry, lebo ja som si nič na takúto príležitosť so sebou nevzala a domov sa mi chodiť nechce. No, uvidíme ako to dopadne.