Fortuna XXXII.kapitola

XXXII.kapitola - Skrytá vášeň

Angela sa prebudila veľmi skoro ráno a aj to len preto, že chcela zmeniť svoju polohu a pritom narazila na niečo mäkké a teplé. Trochu pootvorila oči a najprv sa zdesila, keď si uvedomila, čo sa stalo v noci. Potom sa však ešte trochu omámená spánkom usmiala, hlavu si uložila na jeho hruď a opäť pokojne zaspala.
Scott sa zobudil o hodinu neskôr a vtedy sa už rozvidnievalo. Na rozdiel od Angely si pamätal absolútne všetko už od začiatku. Pozrel na svoju manželku a oči mu znežneli. Hlavu mala položenú na jeho prsiach a priam na ňom ležala, keďže aj nohy mali poprepletané. Samozrejme boli obaja úplne nahí a tak Scott zdvihol prikrývku, ktorá v noci spadla a prikryl ich.
Ešte dlho tam len ležal a jemne pohládzal jej hodvábne vlasy nádhernej farby pšenice, kým sa odhodlal vstať z postele. Ako sa mu len nechcelo! Ako veľmi túžil byť len s ňou celý deň! To však bohužiaľ nešlo. Potreboval vybaviť príliš veľa vecí, keďže sa už úplne uzdravil.
A tak si zhlboka povzdychol a vykrútil sa z Angelinho objatia. Potichu sa obliekol, no šuchot oblečenia zrejme začula, pretože znovu na chvíľu otvorila oči. Prekvapene zažmurkala, keď ho zbadala stáť pred sebou dokonale upraveného.
„Prečo odchádzaš?“ zamrmlala a ďalej vypliešťala oči.
Scott sa pousmial. Bolo isté, že ešte napol spí, takže si tento rozhovor možno ani nebude pamätať, no aj tak jej odpovedal: „Mám neodkladné záležitosti. Vrátim sa poobede.“
„Ale ja nechcem, aby si odišiel,“ uprela naňho svoje modré oči, ktoré boli teraz neuveriteľne belasé. Bože, aká len bola rozkošná! Jej slová a pohľad naňho zapôsobil tak, až mal chuť sa zase vyzliecť a naskutku sa s ňou opäť pomilovať. Akýsi vnútorný hlas mu však vravel, že keď je taká ospalá, asi by si veľmi nepamätala. A to nechcel. Chcel, aby si spomenula na každý okamih, ktorý spolu prežijú. Možno ich bude viac, možno keď sa vráti, jeho manželka bude tvrdiť, že ju prinútil... táto predstava ho zabolela. Aj tak, myslel si, keď už vychádzal z izby a mieril k mramorovému schodisku, túto noc mi už nikto nevezme.

Keď sa Angela prebudila naposledy a v tento deň už úplne, natiahla ruky, ani vlastne ešte nevedela za čím, no nič nenahmatala. Otvorila oči a prudko sa posadila. Poobzerala sa okolo seba, ale nič nenaznačovalo, že by v izbe bol aj niekto iný. Trpko si povdychla. Takže to bol len sen... krásny sen, to áno, ale stále iba niečo nesplniteľné!
Horko-ťažko sa vyhrabala z perín a bosá prišla až do kúpeľne. Umyla si tvár a ruky a... až vtedy si uvedomila, že je úplne nahá. Vyvalila oči a vzápätí sa rozbehla späť do izby. Prekvapená zbadala, že na plachte je krv... určite jej krv, ale veď ona nebola zranená a Scottovi sa rana už úplne zahojila... Počkať Scott! Vždy večer si šla ľahnúť na pohovku a vstávala veľmi skoro ráno! Takže keď sa teraz zobudila v posteli, kde už Scott nebol, ale predtým tam musel ležať a ona je nahá, znamená to iba jedno... tá noc nebola iba v jej fantázii, ale sa naozaj stala!!
Oči sa jej po tomto zistení rozžiarili a zároveň sa aj trochu začervenala, pretože si spomenula na podrobnosti včerajšej noci.
A tak ešte stále so širokým úsmevom zamierila k šatníku. Rozhodla sa, že dnes musí vyzerať naozaj výnimočne. Preto vytiahla marhuľové vzdušné šaty, pri ktorých vynikli jej plavé vlasy, ktoré si zviazala stuhou, aby jej neprekážali.
Keď už bola upravená, vyšla z izby a potichu si pospevujúc zišla dolu. Aké však bolo jej sklamanie, keď sa od slúžky dozvedela, že lord sa vráti až na večeru, keďže dnes je veľmi zaneprázdnený. Zosmutnela a radšej sa celý deň venovala Pruine a rozprávala sa s Auberonom. Všimol si, že je akási smutná a radšej sa nevypytoval. Súkromné záležitosti medzi jeho pánmi sa mu zo dňa na deň zdali nepochopiteľnejšie.
Večer čakala Angela na manžela, no akosi stále neprichádzal a ju prešla aj posledná štipka trpezlivosti, ktorá v nej ešte zostala. Prikázala slúžke, aby jej prestrela a pre lorda doslova zakázala pripraviť jedlo. Aj keď sa to služobníctvu zdalo dosť nezvyčajné, nič nevraveli.
A tak sa Angela pustila do jedenia skvelej ryby, ktorú chytili sluhovia len dnes ráno a chceli sa jej tak odvďačiť za to, že im zachránila lorda, čo ona vehementne popierala.
Trochu sa pousmiala, lebo jedlo bolo naozaj veľmi chutne spravené a práve si chcela do úst vložiť ďalší kúsok, keď sa odrazu otvorila obidve krídla dverí a ona v nich zbadala stáť svojho manžela.
Všetky jej doterajšie predsavzatia, že sa bude tváriť odmietavo a neprístupne, akoby odvial vietor, len čo ho zbadala. Aj on zostal stáť vo dverách a hľadel jej priamo do očí. Potom povedal sluhovi, aby mu prestrel a šiel k baru, kde si nalial whisky, ktorú vypil na jediný dúšok.
Keď tak spravil, zamieril k stolu a sadol si oproti Angele, tak ako sedávali aj predtým. Sluha mu priniesol jedlo a keď odišiel, Scott na ňu pozrel.
„Dobrý večer, madam.“
Povedal to tak bezstarostne a bez jediného slovka ospravedlnenia, až do nej vošla zlosť. „Nie je až taký dobrý,“ odsekla.
Nadvihol obočie a uškrnul sa. „Prečo?“
„Vy viete, prečo! Nebudem sa tu pred vami zosmiešňovať a...“
„Ako myslíte,“ prerušil ju a pustil sa do jedenia. Jedol tak hltavo, akoby celý deň nevložil nič do úst.
To však Angelu teraz nezaujímalo. Jej zlosť a pocit ublíženia rástol každým okamihom. Pery mala zovreté do uzučkej čiarky a neodtrhla od neho pohľad ani na chvíľu.
Keď dojedol, vstala. „Dobrú noc, pane!“ Slovko pane vyprskla, ako rozzúrená mačka a podišla k dverám. Zamierila ihneď do svojich komnát bez toho, aby sa čo len obzrela.
Kvôli tomu však nečakala, aký bude priebeh nasledujúcich sekúnd. Scott šiel po celý ten čas za ňou a bol rozhodnutý nedovoliť jej zase sa hrať na panovačnú ženu, ktorou bola aj pred jeho zranením. Chcel ju mať takú krásnu a takú roztomilú, akou bola ráno.
Preto ju pred dverami jej izby schmatol za lakeť a pritiahol si ju k sebe tak blízko, až sa skoro neovládol, pretože ho omámila túžba po nej.
„Tak čo, madam? Teraz buďte múdra a povedzte mi niečo duchaplné,“ zašepkal, pritískajúc si ju pevne k sebe.
Sťažka dýchala a potom otvorila ústa, akoby chcela niečo povedať. Nedovolil jej to a vrhol sa na jej pery. Vášnivo ju pobozkal a ona sa ihneď bez zábran pridala a pritisla sa k nemu ešte viac. Oprel ju o stenu a jeho pery blúdili po jej krku, potom stále nižšie a nižšie a... odrazu sa od nej odtrhol, aj keď mu to robilo obrovské problémy a zastal kúsok od nej. Ešte stále sa opierala o stenu a teraz naňho vyvaľovala oči.
Uškrnul sa. „Dobrú noc, madam. Dobre sa vyspite.“
Zažmurkala a v nemom úžase pozorovala, ako odchádza. Až po niekoľkých minútach, kedy len nepohnute civela na zavreté dvere do jeho izby, vošla do tej svojej. Bola rozúrená a krásne šaty, ktoré jej vlastne dal ušiť on, zo seba priam strhla a hodila ich na zem. Z vlasov sa jej uvoľnila stužka kdesi na chodbe a ona po nej nemienila pátrať. Bola taká nahnevaná, že sa šla ochladiť ľadovou vodou a potom si hneď ľahla do postele.
Po chvíli však zistila, že nie je také jednoduché zaspať. Priam bolestne si uvedomovala, že Scotta od nej delia iba jedny jediné dvere, ktoré nie sú zamknuté, lebo na to nikdy nebol dôvod. Niekoľkokrát dokonca vstala, ale potom si zase ľahla a preklínala sa za svoju slabosť, že kvôli jednej noci nevie zaspať sama.
Keď si však premietala okamihy dnešného večera, napadlo ju niečo, pri čom ju až zamrazilo. Čo ak Scott pôjde za inou?? Čo ak sa vyspí s inou len kvôli tomu, že ho vlastná manželka odmieta??
Preglgla, rýchlo vstala a vtrhla do jeho izby ako víchor obávajúc sa, že tam už nebude. Aké však bolo jej prekvapenie, keď ho zbadala sedieť v kresle chrbtom k oknu a hľadiac priamo na dvere, ktorými vošla.
„Čakal som vás,“ povedal potichu a oči mu zvláštne žiarili.
Opäť sa jej zrýchlil dych a mala chuť odtiaľ zutekať. „Ako ste vedeli, že prídem?“ spýtala sa roztraseným hlasom.
Vstal a pomaly sa priblížil až k nej. Zastal až vtedy, keď ich pery delil len jeden pohyb. „Pretože po včerajšej noci viem, že to chceš tak ako ja,“ vdýchol jej tie slová do úst, ale vyzneli skôr ako otázka.
„Nemám pravdu?“ Jednou rukou ju chytil okolo pása a pritisol si ju k sebe.
„No tak, nemám pravdu?“ Druhou rukou ju hladkal snáď všade a ju to sladké mučenie privádzalo do šialenstva.
„Áno,“ šepla.
Dráždil ju ešte horšie ako predtým. „Áno, áno,“ kričala. „Chcem ťa, veľmi po tebe túžim!“
To mu stačilo, aby ju vzal do náručia a pustil z neho až vo veľkej baldachánovej posteli. Okamžite sa na ňu vrhol, neschopný ďalšieho čakania. Stonala a občas aj vykríkla, pretože jeho pery a prsty boli ako dobiela rozpálené železo.
Keď posledný krát vykríkla, obaja boli spotení od vášne, ktorá sa v nich tak dlho ukrývala a až teraz vyšla na povrch.