Fortuna XLIV.kapitola + Epilóg

XLIV.kapitola - Precitnutie + Epilóg

Bolo skoré ráno, slnečné lúče sa len jemne dotýkali pôdy, ktorá sa s prichádzajúcou jarou pomaly začala prebúdzať a práve túto včasnú hodinu si vybral mladý jazdec, ktorý mal v mysli iba jediný cieľ – dostať sa na určené miesto čo najrýchlejšie.
Tým mužom bol Scott Bailey na svojom vernom Fulmenovi, ktorý sa prispôsobil jeho požiadavkám na takú rýchlu jazdu hneď skoro ráno bez nejakých vrtochov.
Scott ho stále a stále nútil do rýchlejšieho cvalu, pretože nechcel nič zmeškať. Krátko predtým za ním totiž prišiel jeden z jeho zvedov a oznámil mu tak dlho očakávanú správu – našli Jima Darka. Scott bol vo vytržení, keď to počul a robil čo mohol, aby sa udržal a vypočul si zvedovo rozprávanie do konca a tiež presné miesto jeho úkrytu.
A tak po niekoľkých minútach vysadol na Fulmena a zamieril si to k pomerne ďalekým vrchom. Dôvodom, prečo ho tak veľmi chcel nájsť, boli neprestávajúce výčitky svedomia a tiež neistota... v mysli sa mu totiž usadil obrovský strach – čo ak Angela nikdy neklamala?? Čo ak je to dieťa, ktoré nosí pod srdcom jeho a on jej celý ten čas strašne krivdil?? Bol si istý, že už by mu nikdy neodpustila. S jej povahou to bolo nemožné. Aj tak si však stále nebol istý a preto si zo zúfalstva najal mužov, aby ho našli. A teraz, keď sa im to po vyše piatich mesiacoch podarilo, sa možno aj trochu bál. Bál sa pravdy a zistenia, že je tyran, keď sa tak odporne správal k tehotnej manželke.
Pološialený od týchto mučivých predstáv a myšlienok nakoniec dorazil až k vrchom a trochu spomalil, aby si Fulmen na strmom svahu a kamienkoch neublížil. Po niekoľkých hodinách cvalu po poliach a lesných cestičkách sa mu naskytol nádherný výhľad na dolinu, ktorú zo všetkých strán obklopovali vrchy a dostať sa sem dalo iba skrytou cestičkou. V tejto rokline sa krčila maličká chata, pred ktorou sa pásol pomerne veľký kôň.
Scott však nevnímal krásu okolitej prírody. Myslel iba na to, že niekoľko krokov od neho je muž, ktorý toho toľko spôsobil. Muž, ktorý mu prevrátil život nauruby v jednej sekunde. Muž, pre ktorého stratil lásku a súcit a stal sa z neho krutý človek.
Sťažka preglgol a zosadol z koňa, lebo cestička, ktorá viedla do údolia bola priveľmi úzka a strmá. Nemohol sa teraz ponáhľať, pretože Fulmen mal isté ťažkosti so zostupom a tak prešla hodná chvíľa, kým zišiel až na rovnú zem.
Pomaly a hlavne potichu sa približoval k malej chalúpke uvedomujúc si, že ten muž je iste ozbrojený. Scott vedel, že keď ho zbadá, nezabudne na túto tvár do konca života.
Podišiel až k hnedákovi, ktorý sa medzitým prebral z polospánku, no zatiaľ Scotta nijako neprezradil. Vďačne ho preto pohladil za ušami a priviazal k nemu Fulmena, ktorý vôbec nenamietal, pretože bol veľmi vyčerpaný z nekonečnej cesty.
So zrýchleným dychom pristúpil Scott k dverám a vytiahol zbraň. Nebol si istý, čo všetko sa môže stať. Rátal aj s tým, že Darka vyzve na súboj. Koniec koncov bol vinný v každom prípade – keď sa ukáže Angelina nevina, surovo ho oklamal, za čo si smrť zaslúžil, a ak vravel pravdu, aj tak je vinný, pretože si začal s vydatou ženou.
V každom prípade sa Scott konečne odhodlal vojsť dovnútra. Stisol drevenú kľučku a pomaly poodchýlil dvere.
Pohľad, ktorý sa mu naskytol bol skoro neznesiteľný. Bolo cítiť, že v tejto malej chatke sa usadila smrť. Scott ju cítil takisto, ako v izbe Angelinho otca, keď umieral.
Tentoraz však nevidel starého, rokmi zošúvereného starca, ale pomerne mladého a pekného muža, ktorého črty boli od tvrdej práce a vrtochmi počasia stvrdnuté na oceľ. Bol veľmi bledý a pod očami mal veľké fialové kruhy. Ležal na provizórnom lôžku a nehýbal sa.
Scott vošiel dovnútra a keby mal slabšiu povahu, možno by ho aj naplo. Pohľad na Jima Darka bol totiž strašný – ležal na slamennej posteli poskladanej z neotesaných polien, košeľu aj nohavice mal na viacerých miestach roztrhanú a odtiaľ sa mu rinula, alebo už len kvapkala krv. Vyzeralo to, akoby ho napadlo nejaké zviera a niečím pričinením nedokončilo svoju prácu. Pravé líce mal totiž odrapené a oko vypichnuté. Z nohy mu dokonca viseli franforce mäsa.
Scott sa mierne striasol a len túžba po pravde ho prinútila priblížiť sa k nešťastníkovi.
Zastal nad ním.
Zdá sa, že umierajúci ho zacítil, lebo obrátil hlavu k nemu a otvoril jedno krvou podliate oko.
„Kto ste?“ zachrapčal.
„Najprv sa spýtam ja. Ste Jim Dark?“
„Áno... myslím... že tak... sa vol-ám...“ s námahou pritakal Jim.
„Som rád, že som vás našiel, Dark. Preboha, povedzte, čo sa vám stalo?“ spýtal sa Scott a s odporom naňho hľadel. Teraz už mal dôvod nenávidieť tohto muža pred sebou a rozhodne ho nemienil ľutovať. Možno zasiahla ruka Božia.
„Medveď...“ skríkol odrazu Jim a začal sa metať. „Chce ma... z-zabiť... roztr-hať... strašné... bolí... t-to... musím u-utiecť!!“
„Upokojte sa, lebo si ešte viac ublížite!“ zvolal Scot a chytil ho za ruky.
Jim sa po niekoľkých sekundách upokojil a znovu zostal nehybne ležať.
„Mne už niet pomoci... ale... ešte stále ste mi neodpove-dali... kto ste...“
„Volám sa Scott Bailey,“ so stisnutými zubami odvetil Scott. „A ak si náhodou nespomeniete na mňa, moju manželku iste poznáte, jej meno je Angela Johnsonová – Baileyová.“
Jim vytreštil to jedno oko, ktoré mu zostalo a na tvári sa mu zjavilo zdesenie. „Vy...“
„Ja!“
„Ale... ako... ako ste ma našli??“
„Myslíte si, že môžete vtrhnúť do môjho života a prekaziť všetko dobré, čo v ňom bolo?! Urobili ste to a je jedno akým spôsobom!“
„Aha,“ uškrnul sa odrazu Jim. „Takže ste na mňa dali a... urobili ste jej zo života... peklo! Dobre ste... urobili...“
„Vy viete, prečo som prišiel, Dark!“ Scottov hlas zaburácal ako hrom.
„Samozrejme! Po-chybujete... a pochybovali ste aj o nej... ale zaslúžila si to...“
„Okamžite mi odpovedzte, či je pravda, čo bolo v tom liste!“ naliehal Scott hlasno.
„A načo... vám... to bude?? Verte mi, že... takto je to lepšie... pre vás...“
„Sľubujem vám, Dark, že ak mi odpoviete, zbavím vás tohto strašného utrpenia,“ vyhlásil Scott bez štipky súcitu.
Jimovo oko zažmurkalo. „Prisaháte, že ma neklamete? Nech bude pravda... akákoľvek?“
„Prisahám!“
„V tom prípade... trpela dosť... myslím, že už vás asi... nikdy... neprijíme...“ premýšľal Jim nahlas.
„Tak?!“ prerušil ho Scott tvrdo a celý sa zachvel od očakávania.
„V ten deň... keď sme sa prvýkrát po toľkých rokoch... stretli... som jej dal návrh... môže odísť so mnou a odpustím... odpustím jej všetko, čo sa stalo medzi ňou a... vami...“ Jim chrapľavo zakašľal. „Lenže ona... nechcela ma... vyhlásila, že vás nikdy... nepodvedie... chcel som ju prinútiť... tak veľmi som po nej túžil! Ale utiekla mi... Preto s-som... vám poslal... l-list... s vysvetlením... mala to byť moja pomsta... pomsta, že ma vymenila za... iného...“ odmlčal sa a ke´ď nepokračoval, Scott sa s trasúcim hlasom spýtal: „Takže ste sa vtedy stretli iba jediný raz?? Nikdy predtým??“
„Nikdy... vás nepodviedla... lenže ja... nemohol som to nechať... len tak... musel som ju... potrestať... a nakoniec som to urobil najlepšie... ako... s-som mohol...“
„Čo tým myslíte?!“ vyštekol Scott, ktorému strašná pravda pomaly začínala dochádzať.
„Nebol som to ja... kto jej ubližoval... boli ste to vy a... vaša láska k nej... obrátila sa proti vám... dvom...“ Odrazu sa Jim Dark neovládateľne rozrehotal.
Scott tam iba stál a s obrovskou hrčou v hrdle ho pozoroval. Potom sa obrátil a chcel odísť.
„Hej! Sľúbili ste mi... že...“ skríkol Jim a jeho tón bol odrazu zúfalý. „Nechcem už... takto živoriť...“
Scott sa posledný krát obrátil, zdvihol pištoľ, ktorú dovtedy zvieral v ruke a vystrelil. Guľka usmrtila úbožiaka, ktorý až do konca žil v nenávisti. Tá sa mu však teraz neodrážala v tvári, usadil sa na nej šťastný, ba priam blažený výraz.

Angela putovala celú noc a odvtedy čo vyrazila z domu, ani raz si neodpočinula. Vedela, že to určite škodí dieťaťu, ktoré sa onedlho narodí, no nechcela sa vzdať. Musela sa dostať do bezpečia a ochrániť maličké, ktorému chcel ublížiť vlastný otec!
Avšak pred svitaním už dvíhala nohy čoraz pomalšie a s väčšou námahou, niekoľkokrát aj spadla. Ďalej ju poháňala iba myšlienka na dieťa. Na nej samej už nezáležalo.
Keď vyšlo slnko, bola ešte len v polovici svojej cesty, avšak útechou jej bolo, že sa dostala pod prvé stromy a nekráčala už po šírych pláňach a poliach, na ktorých by ju zbadali z diaľky niekoľkých míľ. Vdychovala čerstvú vôňu, ktorá jej dodávala energiu a konečne sa na chvíľu zastavila až pri malom potôčiku. Bez ohľadu na to, čo všetko môže byť v tej vode, hltavo sa napila a umyla si spotenú tvár aj vlasy.
Potom sa opäť vydala na cestu. Pred očami sa jej zjavil výjav z toho krásneho rána, keď sa prebudila takmer nahá na hrudi svojho manžela. Cítila sa tak bezpečne v jeho objatí a keby už vtedy pochopila, že ho ľúbi, možno by mali viac času na spoločné pekné chvíle. No aj tak bol ten deň nezabudnuteľný. Plávali vedľa seba a neskôr jej Scott ukázal krásnu prírodu, ktorú tak zbožňovala.
Teraz sa zasnene usmievala a ani nevedela ako, ale napredovala stále rýchlejšie.

Scott už druhýkrát v ten deň vysadol na Fulmena a popchol ho, aby cválal čo najrýchlejšie. Teraz sa už kôň aj vzpätil, keďže sa mu nepáčilo, že by mal absolvovať takú dlhú jazdu opäť. Scott bol však nemilosrdný. Prinútil ho, aby zase dopadol na zem a zároveň odviazal aj Darkovho koňa, aby ho nasledoval. Ten sa okamžite vydal za nimi.
Cestou naspäť sa Scott takmer zbláznil, pretože jazda sa mu zdala nekonečná ešte viac ako predtým. Teraz keď už vedel, že jeho krásna manželka mu bola vždy verná a on jej tak veľmi ublížil, nemal veľmi ďaleko od toho, aby sa zbláznil naozaj. Už vedel, že keď príde na panstvo, vybehne do jej izby a vrhne sa k jej nohám, aby ich vybozkával. Potom jej povie, že urobí čokoľvek, o čo ho požiada. A ak mu povie, že si nezaslúži žiť, aj v tom jej vyhovie.
Po niekoľkých hodinách pred sebou uvidel panstvo a prinútil Fulmena, aby trochu spomalil. Raz nevedel, či sa chce naozaj vrátiť alebo by radšej utiekol. Vybral si prvú možnosť, pretože nebol zbabelec a túto vlastnosť priam nenávidel.
Fulmena a hnedáka teda priviedol do stajní, prikázal Auberonovi, aby sa o nich postaral a zamieril do domu a potom do Angelinej izby.
Najprv s hlbokým nádychom zaklopal. Nikto sa neozýval, zabúchal teda silnejšie a keď ani teraz nazačul žiadnu odozvu, potichu otvoril dvere a vstúpil. Prvé, čo si všimol, bolo, že posteľ je ustlaná, akoby v nej nik nespal. Potom ho však napadlo, že je už predsa pol tretej. Samozrejme, že posteľ dávno ustlali. To len on stratil pojem o čase.
V izbe však Angelu nenašiel. Nazrel aj do kúpeľne, no ani tam nebola. Zamračil sa a zišiel dolu. Tam pri schodoch stál Christopher a Scott by možno bez povšimnutia prešiel okolo neho, keby nemal na tvári až taký do očí bijúci výraz strachu.
„Christopher? Čo je? Čo sa ti stalo?“
„N-nič, pane... mne nič...“ vyjachtal majordómus s vyvalenými očami.
„Chceš povedať, že tebe nie? Ale predsa len sa niečo stalo... v poriadku, nebudem sa dožadovať odpovede, no chcem vedieť, kde je jej lordstvo. V jej izbe som ju nenašiel.“
Christopher sa ešte viac naľakal a dokonca zopäl ruky, kaoby sa modlil. „P-pane... prisahám, že to nie je moja vina! Nevyšla dverami, to určite nie. Zamykám ich na noc a...“
„Nechápem, o čom hovoríš. Pýtam sa, kde je tvoja pani, tak mi láskavo odpovedz!“ zvýšil Scott hlas.
„Och, pane... lady... ona... utiekla!“ posledné slovo zo seba majordómus doslova vyrazil a vzápätí cúvol o pár krokov pred lordovým hnevom.
„Čo tým myslíš?!“ skríkol Scott vyľakane.
„Ráno ju šla Bella zobudiť a vravela, že lady nespala vo svojej posteli. Zmizli aj jedny jej šaty a cestovný plášť,“ vysvetľoval Christopher a hystericky sa pritom prežehnával.
„Božemôj!!“ Scotta napadol iba jediný dôvod, prečo mohla Angela utiecť. Určite kvôli ich včerajšiemu rozhovoru. Zľakla sa, že dá dieťa preč a chcela ho pred ním uchrániť. Aj za cenu vlastného života!
„Dobre ma počúvaj, Christopher! Idem ju hľadať. Ty zostaň tu, keby sa vrátila a povedz aj ostatnám mužom, aby zašli do domu jej otca a za lady Cadwayovou. Možno šla tam.“
Scott na nič iné nečakal a rozbehol sa späť do stajní, kde vysadol na Pruinu, keďže Fulmen bol na smrť vyčerpaný. Po niekoľkých minútach ho napadlo miesto, kam mohla ísť, avšak zdalo sa mu to takmer nemožné v jej stave.Bolo to príliš ďaleko. Možno niekde spadla a... nechcel na iné možnosti ani pomyslieť.

Angela sa s čoraz väčšími bolesťami a aj so strácaúcimi sa slnečnými lúčmi brodila cez množstvo koreňov, ktoré vytŕčali zo zeme. Zuby mala zaťaté, no stonom sa aj tak neubránila. Akosi podvedome cítila, že jej dieťa sa dožaduje, aby už konečne mohlo uzrieť svetlo sveta. Angela vedela, že keby zostala doma, pôrod by prišiel možno o týždeň neskôr. Tým dlhým a namáhavým pochodom urýchlila celý proces.
Oči sa jej od toľkej únavy už aj zatvárali a tak keď zbadala drevený domček pri malom priezračnom jazierku, myslela si, že sú to len jej predstavy.
Iba niekoľko krokov od jej vidiny sa potkla a spadla na zem. Vtedy jej do tela vystrelil bolestivý kŕč. Vykríkla a chytila sa za brucho. Bolesť pomaly prešla, avšak na nohy sa už postaviť nevládala. Zaťala teda zuby a po kolenačky sa doplazila až k dverám. Dotkla sa ich a až to ju presvedčilo, že nakoniec dorazila až na miesto, kam tak dlho putovala. So slzami, ktorým teraz už dala voľný priechod, sa priplazila ku kožušinám, ktoré slúžili ako lôžko a klesla na ne.
Na oddych však nemala veľa času, pretože ju opantala ešte väčšia bolesť ako predtým. Táto však neprestávala a Angela vedela, že už to prišlo. Potomok rodu Baileyovcov sa o chvíľu narodí...

Scott prišiel k chatke obklopenej stromami a jazerom až neskoro večer. Na oblohe svietili hviezdy a mesiac v splne. V domčeku však nezbadal žiadne svetlo a zľakol sa, či sa Angele niečo po ceste nestalo. Vedel, že by ju určite našiel, pretože teraz si už bol istý, že mierila práve sem. Po ceste totiž zbadal stopy a pred domčekom dokonca ryhy. So strachom, ktorý mu opantal vnútro, poodchýlil dvere v domčeku a vošiel.
Vtedy uvidel nádherný výjav, na ktorý nezabudol do konca svojho života – uprostred miestnosti na kožušinách ležala jeho manželka a v náručí držala maličké stvorenie. Angela mala na nohách krv a tiež dieťatko bolo zašpinené od tej červenej tekutiny.
Keď Scott vošiel, jeho oči sa stretli s Angelinými. Zbadal v nich úľak, prekvapenie, ale aj radosť, že môže držať svoje dieťa.
„Angela...“ chcel niečo povedať, ale slová sa mu akosi zasekli v hrdle.
„Kto si?“ spýtala sa nespúšťajúc z neho zrak a dieťa si tuhšie pritisla k sebe.
„A-ako to mysíš? Ty ma nespoznávaš?“ zľakol sa Scott.
„Pýtam sa, kto si – Scott, ktorého som spoznala počas naše svadobnej noci, alebo ten Scott, ktorý ma na tomto mieste zachránil?“
Vydýchol a do očí sa mu nahrnuli slzy, ktoré už dlhšie nemohol potláčať. Vrhol sa k svojej žene a vyobozkával jej celú tvár. Potom sa obrátil k ich dieťaťu.
„Predstavujem ti tvojho syna Scott,“ zašepkala a podala mu ho.
„Je taký malý,“ šepol s trasúcim sa hlasom a pobozkal ho na malé čielko.
„Raz bude ako ty, Scott. Silný a krásny,“ povedala Angela dojato.
„Ako ja nie. Bol som blázon... nikdy som nemal pochybovať... budeš schopná mi niekedy odpustiť?“ uprel na ňu oči plné výčitiek.
„Psst. Nemám ti čo odpúsťať,“ riekla tíško.
„Milujem ťa, Angie.“
„Aj ja teba. Vždy som verila, že nás osud opäť spojí. Nemýlila som sa...“

Epilóg

„To hádam nemyslíte vážne!“ zvolal James Bailey zdesene.
„Stojím si za tým, čo som povedal,“ vyhlásil Scott Bailey s nepatrným úsmevom.
„Otec! Čo si si to na mňa zase vymyslel?! Nie! Nikdy...“
„Urobíš to a skončil som!“
„Tak to sa teda mýliš! Myslíte si, že mi môžete rozkazovať?! Som už dospelý a...“
„Ale rozhodne sa ako dospelý nesprávaš! Už si zabudol, čo si mi sľúbil minulý týždeň?“
„Neporušil som sľub...“ obhajoval sa James horlivo.
„Ale áno! Dnes ráno som ďalšiu stretol na chodbe a keď ma zbadala, utiekla predo mnou, akoby som bol prízrak,“ krútil hlavou Scott.
„Lenže nikto sa o tom nedozvedel! Bola len tu v dome...“
„Na tom nezáleží. Nesplnil si to, čo si mi odprisahal a teraz budeš niesť následky za svoje konanie.“
„Nikdy v živote by som si nepomyslel, že...“
„Tak choď teraz do svojej izby a premýšľaj o sebe. Zajtra vás zoznámime,“ riekol Scott.
James chvíľu otváral a zatváral ústa ako ryba na suchu, potom sa obrátil k matke, ktorá sedela v kresle pri okne a vyšívala.
„Mama! Hádam mu to nedovolíš!“
„James...“ začal Scott varovne, ale lady Baileová nebadane pokrútila hlavou, tak sa odmlčal.
Ich nahnevaný syn pokračoval: „Nikdy by som od teba nečakal, že ma zradíš!“
„Jamie, musíš otca oslúchať takisto ako ja. Nemôžeš mu odporovať.“
„Ale...“
„Tak to by stačilo! Myslím, že som ti povedal, James, že o tomto sa nebude viac diskutovať!“ zvolal Scott.
„Nie som malé dieťa, aby si mi niečo prikazoval!“ naježil sa mladý lord.
„Tak potom sa ako malé dieťa nesprávaj!“ usadil ho Scott a ukázal na dvere.
James vypochodoval z izby a rozzúrene za sebou zatresol dvere.
„Tak za toto...“
„Nechaj ho tak, Scott. Potrebuje sa zžiť s tou skutočnosťou,“ chlácholila ho Angela a vstala z kresla. Pristúpila k manželovi a trochu pochybovačne sa spýtala: „Myslíš, že robíme správne? Manželstvo je veľká vec. Koniec koncov my dvaja to vieme najlepšie.“
Scott sa usmial a objal ju. „Neboj sa. Práve preto, že sme to už zažili, som to urobil. Nepamätáš sa, ako si ma zmenila, miláčik? Stal sa zo mňa celkom iný človek.“
„Áno, ale po koľkých mesiacoch hádok a...“
„Tíško,“ prerušil ju Scott. „Všetko bude v poriadku. Ty sama si svoju budúcu nevestu odsúhlasila. Povedala si, že je nadmieru inteligentná a veľmi pekná.“
„No dobre,“ povzdychla si Angela. „Už to nemôžem vrátiť späť. Zostáva mi už len veriť, že budú šťastní.“
Chvíľu bolo ticho a oni tam stáli uprostred miestnosti v objatí, obaja premýšľajúc o tom istom. Potom Angela odrazu zacítila, že manželova hruď sa mierne chveje.
Prekvapene vzhliadla naňho a zbadala, že sa smeje.
„Čo sa deje?“ spýtala sa s pobaveným úsmevom.
„Skoto som sa neudržal, keď si nášmu synovi vykladala o tom, ako ma poslúchaš!“
„Musíš uznať, že za posledných dvadsať jeden rokov som ťa poslúchala viac ako tie predchádzajúce dva roky!“ ohradila sa Angela so smiechom.
„To je pravda,“ prestal sa smiať a zvážnel. „Vtedy som z teba skoro zošalel a teraz sa idem zblázniť od toľkého šťastia.“
„Náš Jamie bude určite taký šťastný ako my,“ vzdychla si Angela.
„Určite,“ zašepkal a nežne ju pobozkal.