Spies - Zrodenie Spies

4.kapitola

Ako každé ráno aj dnes Amy vchádzala so svojím autíčkom cez hlavnú bránu školy a bola ako inak než dokonale upravená. Našlo sa veľa obdivovateľov, ktorí každé ráno stáli na parkovisku, aby ju uvideli hneď ráno, pretože potom sa kvôli jej bývalému nemohli na ňu ani pozrieť.
V ten deň prišla Amy o niečo skôr, pretože potrebovala ešte prediskutovať niečo ohľadom ďalšieho zápasu s chalanmi a takisto aj s babami o roztlieskavaní. Vlastne ani nevedela, prečo to ešte stále robí, ale keďže nechcela nikoho sklamať a hlavne matka by sa s jej odchodom nikdy nezmierila, zostala v družstve aj naďalej.
A tak bola dnes oblečená v roztlieskavačskej uniforme, ktorú tvoril modrý svetrík s veľkým ozdobným „P“ a kratučká skladaná biela minisukňa s bielymi balerínkami. Vlasy mala zviazané stuhou. „P“ bolo začiatočné písmeno v názve Panthers, čo bol zase názov školského futbalového družstva. Chalani si ho vybrali najmä pre rýchlosť tohto zvieraťa. Vlastne to vymyslel Amyin bývalý priateľ Josh, ktorého už nemohla ani vystáť pre jeho neschopnosť a priblblé reči hodné škôlkara alebo nejakého nadržanca.
„No čo zízate?!“ vyštekla na húf chalanov, ktorí sa nedali označiť inak ako kockatí. Všetci do jedného mali okuliare väčšie ako polovica hlavy a v rukách držali nejaké hrubé knihy. A takisto všetci sa naraz zľakli a utiekli.
Amy prevrátila očami a pobrala sa radšej do budovy, aby našla Jane, jediné normálne dievča v ich družstve. No kým stihla urobiť jediný krok, zarazila sa a s prižmúrenými očami sa zahľadela na dvojicu dievčat pred sebou. Jedna z nich na ňu pozerala neisto, druhá dosť vzdorovito.
Amy sa radšej rozhodla prejsť okolo nich mlčky, aby tá malá zase niečo nespôsobila, no bola to práve Sam, ktorá ju zastavila.
„No čo? Dnes si už netrúfaš alebo čo bude?“ vystrčila bojovne bradu.
Amy nadvihla obočie a pozrela na ňu ako na nejakého odporného švába. „Prosím ťa, nebuď trápna, dobre?“
„Ja že som trápna? Nie. Len ti chcem povedať, aby si si už viac nezačínala s mojou kamoškou!“
Na ich veľké prekvapenie sa Amy rozosmiala. „A ty si myslíš, že nemám nič iné na práci len tyranizovať malé dievčatko, ktoré sa aj z domu bojí vyjsť?? Tak to teda nie!“
„No dovoľ!“ ozvala sa Madison dotknuto.
„Počuj, ty si si začala, keď si ma včera obliala tou colou!“
„Ale nie naschvál!!“ skríkla Sam podráždene, že si ju nevšímajú.
„Tak to by som sa na to pozrela a ty sa do toho nestaraj, vlastne nechajte ma na pokoji! Musím ísť cvičiť zostavu a nemám čas na...“
„Ooo, takže slečna roztlieskavačka musí ísť, čo?!“ posmešne ju prerušila Sam.
„Máš snáď niečo proti roztlieskavačkám?“ prižmúrila Amy oči.
„No dosť. Myslím si, že sú to hlupane... len to!“
„Ty jedna malá...“
„Nejaký problém, Amy?“ ozval sa niekto za nimi a všetky tri sa otočili.
Bol to urastený chalan s blond vlasmi a bledomodrými očami. Proste idol všetkých dievčat a hviezda školy a tiež Amyin bývalý, Josh.
„Takže bodyguard?“ zasmiala sa Sam.
„Už som ti povedala, aby si ma neotravoval, Josh!“ okríkla ho Amy nasupene.
„Sorry, zlato, ale zdalo sa mi, že máš problém,“ zdvihol ruky akože na obranu a vzápätí ju chytil okolo pása.
„Pusť ma!“ zvolala a vytrhla sa mu. „Povedala som ti, aby si nedoliezal, Josh. Nájdi si inú obeť pre tie tvoje...“ nedokončila, lebo si všimla, že Sam a Madison ich zaujato počúvajú. „No nebudem to tu rozmazávať. Idem, lebo mám PRÁCU! Josh, ty neotravuj a vy dve si na mňa dávajte pozor!“ dodala, zvrtla sa na podpätku a vošla dovnútra školy.
Josh tam chvíľu postával, no keď si všimol, v akej spoločnosti to zostal, radšej sa obrátil a odišiel.
„Neviem, prečo si ju vôbec oslovila!“ rozčuľovala sa Madison, ktorá bola z celej tej situácie poriadne nesvoja.
„Maddie, ak znesieš ten jej nafúkaný výraz, je to tvoja vec, ale ja si nenechám sypať popol na hlavu,“ vyhlásila Sam rozhodne a vyšla po schodoch, aby sa ešte pred zvonením dostala do triedy.

Nasledujúce hodiny prežila Amy s dosť pokazenou náladou a nezlepšila sa jej ani vtedy, keď zazvonilo na koniec vyučovania. Čakal ju totiž ešte zápas, na ktorý povinne musela ísť celá škola a rozhodne sa pre všetkými nechcela strápniť tým, že polovica jej družstva nebola schopná sa naučiť celú zostavu.
„Čo som vám hovorila, aby ste venovali viac času trénovaniu a nie chalanom?! Však Regina?!“ kričala, keď za ňou štyri prišli, že poznajú len úvodné poskoky.
„Ale Johny je pre mňa životne dôležitý!“ obraňovala sa brunetka.
„Zobuď sa konečne! Podvádza ťa na každom kroku a ty mu to všetko trpíš!“
„Tak to od teba nebolo pekné. Je úžasný a miluje ma, tým som si istá,“ so slzami v očiach sa odvrátila Regina,
„A povieš mi, ako mi teraz pomôže tvoj Johny?! Mám mu obliecť roztlieskavašskú uniformu a poslať ho na ihrisko alebo čo?“ rozčuľovala sa Amy.
„Nerob z toho takú vedu, Amy!“ okríkla ju Regina, čo už Amy nevydržala a ukázala rukou na dvere: „Von! V mojom družstve nestrpím ulievačky. To radšej budem povzbudzovať s polovicou dievčat, ktoré sa to naučili poriadne!“
„Ty ma vyhadzuješ??“ vypleštila Regina oči.
„Predstav si, že áno!“ vyhlásila Amy tvrdo.
„Tak toto ešte oľutuješ, Amarantha!“ vykríkla Regina so slzami zlosti.
Amy pretrpela aj to oslovenie bez nejakých námietok. Stála tam ako kamenná socha a jej ruka stále ukazovala na dvere.
„V poriadku, ale ver mi, že takú nepriateľku si ešte nemala!“ skríkla Regina a nazúrene odišla preč, pričom nezabudla za sebou zatresnúť dvere.
„Teda Amy! Ty sa nezdáš!“ zvolala Jane vyjavene rovnako ako ostatné dievčatá.
„Je mi to jedno! Všetko je mi jedno, keď ste sa na to vykašľali! Môžete si tam ísť samy, so mnou nerátajte!“ neovládla sa Amy a odhodila brmbolce, ktoré držala v rukách.
„Ale Amy! Potrebujeme ťa!“ skríkla Jane vydesene.
„Hovorím, že je mi to jedno. Robila som to kvôli vám, ale vás to zrejme vôbec nezaujíma!“ odfrkla si Amy a vyšla zo šatne takisto ako Regina niekoľko sekúnd pred ňou.
Po ceste stretávala veľa spolužiakov, ktorí sa na ňu prekvapene pozerali, keď videli, že sa vzďaľuje od ihriska.
Pred svojou skrinkou dokonca stretla dve osoby, ktoré najmenej túžila vidieť. Nanešťastie ony dve si ju nevšimli a obidve držali v rukách colu, aby mali pri zápase čo robiť. Madison sa práve otáčala a keby Amy na poslednú chvíľu neodskočila, asi by nedopadli zle len jej balerínky.
„Dokelu!!!“ zrevala, až sa celá škola zatriasla.
Madison vystrašene odskočila dozadu a vydesene na ňu zízala.
„Už zase!!“ zúfalo si vzdychla Amy a vyzula si obliate topánky, aby zistila škodu.
„Ja... nechcela som, fakt!“ vyjachtala Madison.
„Naozaj nechcela,“ zapojila sa aj Sam s trochu previnilým výrazom, lebo si roztlieskavačku všimla, ale nestihla kamošku upozorniť.
„A ako mi to teraz podľa vás pomôže?!“ vyrútila sa na ne Amy a v slepej zúrivosti šmarila balerínky o stenu.
Dievčatá na ňu prekvapene vyvaľovali oči. „Počuj, myslím, že by si mala ísť na kurz sebaovládania,“ navrhla jej Sam.
„Tvoje rady su môžeš strčiť vieš kam,“ odsekla Amy. „A nabudúce...“ nedokončila, lebo pod bosými nohami zacítila akési chvenie.
Poobzerala sa okolo seba, ale dupot to nemohol byť, pretože škola bola úplne prázdna.
„No dopovedz to, neboj sa,“ nabádala ju Sam posmešne.
„Ticho! Necítite to??“ spýtala sa vážne.
„Čo máme cítíť?“
„To chvenie!“
„Chvenie?? Tebe už fakt preskakuje,“ skonštatovala Sam krútiac hlavou.
„Dokelu, prestaň už a počúvaj!“ okríkla ju Amy.
„Má pravdu, aj ja niečo cítím. Akoby sa otriasala zem,“ zvolala Madison a naprázdno preglgla. „Myslíte si, že to môže byť zemetrasenie?“
„Pochybujem. Mám doma ukazovateľ možnej seizmickej aktivity a...“
„Nemám chuť počúvať tvoje kázne, bifľoška!“ prerušila ju Amy a kľakla si, aby lepšie cítila akési zvlástne otrasy.
„Ale toto už je vrchol!“ ohradila sa Sam.
„Sam, prosím ťa, buď chvíľu ticho a radšej zisťuj, čo to môže byť. Zdá sa mi, že je to čoraz intenzívnejšie.“ Madison vyzerala byť dosť vystrašená.
A zrazu sa to stalo! Dlážka pod nimi sa roztriasla a začal sa formovať neveľký otvor, bohužiaľ sa stále zväčšoval a to práve pod dievčatami, ktoré tam stáli. Všetky tri s výkrikom spadli do jamy, ktorá sa po ich pohltení hneď uzavrela a dlážka zostala zdanlivo neporušená.