Spies - Zrodenie Spies

9.kapitola

Amy mala pravdu v tom, že tento deň sa jej vôbec ale vôbec nebude páčiť. Najprv bola totiž niekoľko mučivých hodín zatvorená s tou nudnou Madison v telocvični a keď sa už konečne obe zhodli v tom, že v cvičení nebudú pokračovať, pretože boli na smrť vyčerpané a spotené, stretli na chodbe Maxa a Sam ako spolu zanietene debatujú.
Potom sa začali zo srdca smiať. Na niečom, čo Madison a Amy absolútne nepochopili.
„Na čo sa tu tak bavíte? Na vtipe o eletróne a atóme?“ prerušila ich Amy afektovaným hlasom.
„Niečo podobné,“ chladne odvetil Max. „A vy čo tu robíte? Prikázal som vám, aby ste aspoň dve hodiny cvičili!“
„Lenže od vášho odchodu prešli štyri!“ zvolala Amy rozzúrene.
„Ach, naozaj? Ako ten čas rýchlo letí, keď sa dobre bavíte, nie?“ zašvitorila Sam a vyzývavo sa na Amy zahľadela.
„V každom prípade sa idem prezliecť a na teba a tie tvoje metódy sa môžem zvysoka vykašľať,“ oznámila Maxovi Amy a zamierila do kúpeľne.
„Ako chceš, ale ak o niečo prídeš...“
„Zalez niekam a mňa nechaj na pokoji, dobre?!“ skríkla za ním a zatresla za sebou dvere šatne.
Zamierila rovno do sprchy a potom si dobrých dvadsať minút vychutnávala chladnú vodu a voňavé mydlo. Umyla si dokonca aj vlasy, keďže také spotené aj tak už nestáli za nič,
Potom sa obmotaná uterákom vrátila do šatne a s prekvapením zistila, že sem pribudli aj Sam a Madison.
„No čo, ty kráľovná krásy? Už si hotová?“ prihovorila sa jej Sam posmešne.
„Urob mi láskavosť a strať sa, áno?“ odsekla Amy a navliekla sa do modrých šiat a vysokých sandálov.
„Ale ale, princeznička sa urazila, lebo musela cvičiť inak ako každé ráno pred zrkadlom,“ rozosmiala sa Sam, dokonca aj Maddie sa pobavene zachichotala.
Amy rozzúrene zatresla dvere skrinky a chcela odísť, no Sam sa jej postavila do cesty.
„Dovolíš?!“ osopila sa na ňu.
„Nie. Nie, pokým sa k nám neprestaneš správať tak povýšenecky. Počuj, teraz budeme spolu veľmi veľmi dlho a rozhodne nestojím o žiadne hádky, keď pôjde do tuhého...“
„Tak ty nestojíš o hádky?! A čo tak asi robíš celý deň?! Prestaň ma poučovať a pusť ma konečne, lebo už nechcem trčať v podzemí dlhšie ako sekundu!!“ zrevala Amy a Sam jej vystrašene uhla z cesty.
Keď za sebou poriadne zabuchla dvere, Sam sa obrátila k Madison: „Naozaj to v tej telocvični bolo také strašné?“
„Ani sa nepýtaj. Kým ty si sa dobre bavila s tým fešákom, my dve sme nič nehovorili a len sme cvičili a cvičili...“
„Dobre, viem si predstaviť,“ zastavila ju Sam.
„Ale bolo to tak,“ povedala ešte Madison a potom sa konečne postavila. „Okej, som hotová. Už poďme, lebo ani mne sa tu veľmi nechce byť. Nie som krtko.“
„Ó, vážne?“
Obe sa rozosmiali a zamierili k výťahu, ktorý mal byť na druhej strane budovy, ak sa to vôbec za budovu dalo považovať.

Zatiaľ prešla Amy dosť dlhú cestu, no ten slávny výťah stále nevidela. Poobzerala sa okolo seba, aby aspoň našla niekoho, kto by jej ukázal cestu. Videla však len množstvo dverí pozdĺž celej chodby. Zhlboka sa nadýchla a otvorila tie, ktoré stáli najbližšie. Miestnosť, ktorú zbadala bola plná všelijakých čudných prístrojov, no nikto v nej nebol. Vycúvala teda späť na chodbu a otvorila vedľajšie. Tu boli zase počítače a moderná technika, ale tiež nikoho nezbadala.
Nakoniec si povedala, že do tretice jej to už musí vyjsť a otvorila dvere, ktoré ukončovali chodbu. Ocitla sa v laboratóriu a bolo tu oveľa viac ľudí, ako očakávala. Najmenej dvadsať. Nezaregistroval ju však nikto. Všetci boli sústredení na prácu. Podišla teda k fyzikovi, ktorý jej bol najbližšie a poklopkala ho po pleci. Strhol sa od ľaku a prudko sa obrátil.
Keď ju zbadal, chvíľu len vyvaľoval oči.
„Ehm... dobrý deň. Ja som sa chcela len niečo spýtať, potom pôjdem. Nechcela som vás rušiť,“ ospravedlňovala sa.
Muž, ktorého oslovila bol vlasne ešte chalan, mohol byť tak o tri roky starší ako ona. Zrejme vo veku Maxa Wadea. Mal hnedé krátke vlasy a na nose okuliare, ktoré mu dodávali vážny výzor a zakrývali prekrásne trnkové oči. Bol len o trochu vyšší ako ona a nebol športový typ ani omylom.
„Nie, nie, nevadí. Len som sa zľakol. Ale radšej poďme von,“ obzrel sa na spolupracovníkov, ktorí ďalej civeli do mikroskopových objektívov.
„Takže... čo by ste potrebovali, krásna madam?“ spýtal sa hneď.
Usmiala sa. „Takto ma už dávno nikto neoslovil. Chcela by som vedieť, ako sa dostanem k výťahu. Popísali mi cestu, ale... akosi som tu zablúdila. Som tu len druhýkrát, ak ma chápete.“
„Ale samozrejme. Žiadny problém, no radšej vás tam zavediem, aby ste sa tu nakoniec nestratili. Bola by vás škoda,“ žmurkol na ňu a ona sa pod jeho pohľadom začervenala.
„Ďakujem veľmi pekne. Budem rada, keď ma tam zavediete,“ očarujúco sa usmiala a obaja vykročili úplne opačným smerom, akým sa chcela najprv vybrať.
„A čo tu vlastne robíte? Nechcem byť nezdvorilý, ale takú krásu som tu ešte nevidel,“ usmieval sa, ale Amy si už od začiatku získal svojím šarmom a úprimnosťou.
„Možno tomu nebudete veriť, ale o pár mesiacov sa stanem jednou zo špióniek v POHL,“ zasmiala sa.
„Panebože! To by som na vás v živote nepovedal. Tým vás samozrejme nechcem uraziť,“ ospravedlňoval sa ihneď.
„Neurazili ste ma, môžem vás ubezpečiť,“ usmiala sa a s prekvapením zistila, že sa nachádzajú pri nejakom čudnom prítstroji, ktorý s prižmúrením oka vyzeral ako výťah.
„Tak a sme tu. Ako nám tá cesta rýchlo prešla! Prisahal by som, že inokedy mi trvá hodin!. Mimochodom, aby ste na mňa nezabudli, volám sa Mark Jones. A vy?“
„Amy Rogersová,“ usmiala sa naňho a prijala podávanú ruku.
„Dúfam, že sa čoskoro stretneme, Amy. Môžem ti tykať?“
„Samozrejme, Mark,“ zasmiala sa a nastúpila do výťahu. Posledné, čo videla, bol jeho prenikavý pohľad.

Keď konečne prišla domov, s prekvapením zistila, že dom je zase iný, ako deň predtým. Jej matka sa asi naozaj zbláznila! V hale však uvidela niečo, čo ju dosť znepokojilo. Dva kufre a malú cestovnú tašku. Mohlo to znamenať iba jedno...
„Ále, pozrime sa, koho po takom dlhom čase znovu vidím!“ zvolal niekto spoza jej chbta a ona sa pomaly otočila. Stál tam jej otec – Aaron Rogers.
„A-ahoj, otec,“ vysúkala zo seba, no nepohla sa z miesta ani o milimeter. V ušiach jej zneli Haroldove slová zo včerajška: „ Je agent vo vládnych službách. Nepracuje na tomto oddelení, no velí Organizácii na ochranu európskych štátov a robí to sakramentsky dobre...“
Je to pravda, alebo si to len vymyslel?? Preto stále odchádzal? Pretože neustále cestoval sem a tam a zachraňoval svet??
„Ale čo sa stalo, dcérka? Nie je ti dobre?“ zvolal ustarostene a vykročil k nej, aby ju pevne objal.
Teraz sa k Amyiným pocitom pridali aj výčitky, pretože Hari hovoril o tom, že by sa jej otcovi vonkoncom nepáčilo, keby sa dozvedel, že jeho dcéra by mala taký pokašľaný život ako on.
„No tak, zlatko. Prečo mi nedopovedáš?“
„Ja... mám sa dobre...“ dostala zo seba s námahou. „Iba som unavená,“ zaklamala.
„Vyzeráš vyčerpane. Dúfam, že ťa matka nenúti do nejakých nových nezmyselných činností.“
„A čo sú podľa teba nezmyselné činnosti, Aaron?“ zvolala Cybill Rogersová odo dverí a tvárila sa podozrievavo.
„Ja... nič, miláčik,“ otec Amy okamžite pustil a priam sa rozbehol za svojou ženou. „Samozrejme, že nič, Cybill.“
Amy len prevrátila očami. Niekedy sa jej zdalo, že otec sa nikdy nespamätal zo školáckeho zaľúbenia, ktoré ho pochytilo, keď spoznal jej matku. Nikdy však nepochopila, prečo si vlastne matku vzal. Nebola nejako extra pekná a Aaron patril medzi elitu. Vysoký a mohutný muž s plavými vlasmi, ktoré zdedila jeho dcéra takisto ako modré oči a príťažlivú tvár. Dokonca bol taký bohatý, že sa po ňom ženy doslova „siapali“. A on? Vyberie si tú najnemožnejšiu, Cybill Bannonovú – malé škaredé dievča bez štipky vkusu a peňazí a dokonca s nevyliečiteľnými maniermi. Strašná kombinácia.
Amy sa teraz znechutene dívala na rodičov – Aaron matku takmer prosil na kolenách a Cybill vyzerala ako kráľovná, ktorá odpúšťa nehodnému služobníkovi.
„Tak ja pôjdem hore,“ oznámila im, no zdalo sa, že si to absolútne nevšimli.
Typické! Nebola ako ostatné dievčatá, ktoré otec zbožňoval nadovšetko, jej otec žil len pre matku a svoju prácu, o ktorej so zdesením zistila, že nie je taká obyčajná, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Radšej to však ďalej neriešila a zapla internet, aby sa aspoň trochu rozptýlila s desiatimi chalanmi, s ktorými si momentálne písala a ktorí už asi tri hodiny čakali na počítačoch, kým sa tam nezjaví.