Bella noverca II.kapitola

II.kapitola – Neistota

Robynne celá stŕpla a neveriacky vyvalila oči.
„A-ako prosím?“ vyjachtala.
„Dobre si počula. Chcem, aby si sa za mňa vydala,“ potvrdil a ďalej na ňu s očakávaním hľadel.
Vyľakane vstala a ustúpila niekoľko krokov. Tvárila sa ako zvieratko chytené v pasci. Nemohla totiž lorda odmietnuť. Ak by na tom trval, musela by splniť jeho želanie.
„Ale...“ neopovážila sa pokračovať ani namietať.
„Neboj sa ma, Robynne!“ zvolal okamžite, keď videl, aká je vystrašená. Pohol sa k nej a chytil do rúk tie jej, ktoré teraz pripomínali dva kusy ľadu. „Prisahám ti, že nemám žiadne postranné úmysly! To manželstvo bude len na papieri.“
„A-ale... prečo...“ do očí jej vyhŕkli slzy.
Unavene zavrel oči a potom ich zase otvoril. „Umieram, Robynne,“ oznámil jej úplne pokojne, no v jeho hlase zaznel pochopiteľný smútok.
Plecia jej klesli a v jej očiach sa razom zjavil súcit a výčitky, že mu pred chvíľou neverila.
„Och! Vaše lordstvo... to nehovorte...“ krútila hlavou, no on sa iba trpko usmial.
„Ale ako... ako ste sa to dozvedeli?“
„Som jednoducho starý, Robynne. Lekár mi oznámil, že mi nezostáva veľa času. Prenasleduje ma priveľa streckých chorôb a moje telo ma už neposlúcha tak ako kedysi. Ver mi však, že nechcem odísť len tak a nechať ťa tu v takomto stave. Nezniesol by som, keby som umieral a vedel, že ti môže niekto ublížiť. Si ako moja dcéra,“ vravel rozcítene a jej po líci stiekla slza dojatia a smútku.
„Prosím vás, nehovorte tak! Lekár sa určite zmýlil!“ bránila sa tomu.
„Mohol by som si nahovárať, že mám menej ako sedemdesiat rokov, no telo by ma zradilo. Nechcem si však nahovárať veci, ktoré nie sú. Už som sa s tým zmieril a teraz som tu, aby som ťa požiadal len o to jedno – vydaj sa za mňa, Robynne a tvoj život sa razom zlepší. Budeš si žiť ako princezná. Staneš sa váženou dámou a budeš šťastná.“
„Nikdy mi nezáležalo na materiálnych veciach, vaše lordstvo, a to sám veľmi dobre viete. Spoločenské postavenie by ma skôr zväzovalo,“ pokrútila hlavou a snažila si vymaniť ruky z jeho zovretia.
„Nie, Robynne. Neodídem odtiaľto, kým mi nesľúbiš, že si ma vezmeš!“ vyhlásil nekompromisne.
„Ale ja...“
„Pravdaže si vás vezme!“ ozval sa od dverí dychtivý hlas, ktorý sa až chvel od radosti.
Lord sa obrátil a zbadal pani Fatchettová, ktorá sa rýchlym krokom priam rozbehla k nim dvom. Na tvári sa jej rozlieval víťazoslávny úsmev.
„Vezme si vás, vaše lordstvo! Sľubujem vám, že vás neodmietne!“ tvrdila a niekoľkokrát sa uklonila.
„Ďakujem vám, pani Fatchettová za vás súhlas, no potrebujem ho počuť aj od vašej netere,“ nedal sa lord a nesúhlasne pokrčil čelo nad jej správaním.
„Robynne musí súhlasiť! Nemôže byť taká sebecká a myslieť len na seba, však Robynne?“ pozrela na neter, ktorá sa cítila zahnaná do kúta.
Nechcela sa stať lady, ani získať majetok. Potrebovala len malé peniaze, aby vyžila a to by jej stačilo k šťastiu.
„Ja... dovoľte mi popremýšľať, vaše lordstvo,“ požiadala ho s prosbou v očiach.
„Dobre, Robynne... ale rozhodni sa rýchlo, vieš, že nemám veľa času,“ pozrel na ňu, a keď sa rozlúčil s ňou aj s jej tetou, chvatne odišiel.
„Och, panebože! Taká partia! Ty dievčisko hlúpe, môžeš sa stať bohatou a váženou! O čom ešte chceš premýšľať?! Hneď zajtra mu odpovieš kladne na jeho otázku!“ vyhlásila Georgia a nevšímajúc si námietky netere celý večer do nej hustila to isté – aby sa vydala za lorda McCaldena.
Nakoniec už úbohé dievča nevládalo a na druhý deň súhlasilo s lordovou požiadavkou. Mal radosť a ihneď sa aj odporúčal, aby mohol čo najskôr vybaviť potrebné veci. Poobede jej poslal odkaz, že svadba bude o mesiac. Robynne odvtedy počítala každý deň. Nezostávalo ich veľa do svadby a každú noc sa budila na nepríjemné predtuchy, že toto manželstvo jej neprinesie nič dobré. Malo to byť pre zlepšenie jej situácie, no akosi podvedome tušila, že všetko nie je také ružové, ako to na prvý pohľad vyzerá. Lord jej totiž nikdy nepovedal o deťoch. Myslela si, že žije utiahnutým samotárskym životom a on pritom mal tri deti! Ako sa vysporiadajú s tým, že sa v ich živote objaví niekto nový? Znenávidia ju hneď, ako sa to dozvedia alebo až keď prekročí prah domu McCaldenovcov? Tieto myšlienky ju prenasledovali noc čo noc a zatiaľ sa ten očakávaný dátum nezadržateľne blížil. A síce lord tvrdil, že to bude malá svadba, tristo ľudí jej prichodilo veľa, nech sa na to pozrela z hociktorej strany.