Bella noverca VI.kapitola

VI.kapitola – Posledný člen rodiny

Ďalšie dni prebiehali pokojnejšie ako ten svadobný, teda tak sa aspoň Robynne zdalo. Okrem iného si všimla, že Theron je o trochu uvoľnenejší a zdalo sa, že aj šťastnejší, pretože ako on sám hovorieval, bolo to, akoby sa mu narodila druhá dcéra. Samozrejme pred svojimi deťmi takto nikdy nehovoril a celá spoločnosť si myslela, že žijú ako dvaja normálni manželia.
Za ten krátky čas si stihla Robynne získať služobníctvo – najmä komorník Gerald a slúžka Darleen ju mali veľmi radi. Chodievala za nimi do kuchyne a pomáhala im s domácimi prácami, čo keď zistila Dalia, okamžite to hlásila otcovi. Theron sa vtedy trochu nahneval a vysvetlil Robynne, že nemôže byť taká priateľská a treba si udržiavať aspoň jemný odstup. Smutne ho poslúchla a s priateľmi trávila čoraz menej času, čo jej však nevyčítali, lebo boli svedkami Daliinho výstupu.
Neskoro večer sa Robynne vždy posadila k oknu a sledovala padajúce vločky, ktorých bolo neúrekom takisto ako krajinu obalenú bielym páperím. Tak rada by vyskúšala nové veci, na ktoré tu mala možnosť. Napríklad jazdu na koni.
Veľmi túžila, aby sa to naučila, no v takýchto podmienkach to bolo nemožné.
Napriek získanému postaveniu sa obliekala do jej starých šiat, pretože krajčírka sa na panstvo cez tú všetku snehovú nádielku nemohla dostať.
A tak nosila svoje čierne šaty, pretože inej farby nemala. Avšak táto farba akosi celkovo vystihovala jej terajšie citové rozpoloženie.
Najskôr sa totiž v hale tohto obrovského domu odohral incident s jej tetou Georgiou Fatchettovou, ktorá sem zavítala aj so všetkými vecami a vyhlásila, že ako ladyina teta by tu rozhodne mala bývať. Avšak nanešťastie ju prijala Dalia, ktorá jej povýšene oznámila, že ďalšie príživníčky, ktorou Georgia, priznajme si to, naozaj bola, už nepotrebuje a nech si ide kade ľahšie.
Robynne všetko smutne pozorovala z okna. Aj napriek tetinej neznesiteľnej povahe ju mala celkom rada. Cítila, akoby s ňou odišiel celý jej doterajší život a ona zostala uväznená v tomto strašnom dome ako zlatý vtáčik.
Neskôr sa s ňou pohádal Damyan, pretože s ním od sobáša neprehovorila. V duchu ho totiž obviňovala, že je zajedno s Daliou a to jej bránilo byť taká bezprostredná ako predtým. A tak pomaličky začala zisťovať, že už nemá nikoho. S lordom sa bála prehovoriť, pretože vždy mala pred ním akúsi bariéru, s Damyanom sa nerozprávala a keďže sa nemohla priateliť ani so služobníctvom, zostala na všetko sama.
Po celom týždni, kedy ju prenasleodvali tieto katastrofy, jedna za druhou, dostala odkaz od Damyana, že sa s ňou chce stretnúť vonku a odporúčal jej, aby sa teplo obliekla.
Darleen, ktorá odkaz priniesla, jej požičala svoj kožuch, keďže vlastné kabáty ešte stále nemala. Avšak krajčírka už bola na panstve a zmerala jej miery. Poslala odkaz, že ich dnes koč všetky privezie. Bolo to naozaj vo vhodnej chvíli, keďže dnes sa mal v tanečnej sále konať bál na počesť novomanželov. Nemohla tam predsa ísť dotrhaná a v smútočných šatách.
O tomto všetkom Robynne premýšľala, keď zostupovala dolu schodmi a mierila von. V hale ju zastavil Gerald, ktorý jej oznámil, že lord ju čaká pri fontáne.
Robynne sa naňho vďačne usmiala a vyšla von do obrovskej zimy. Striaslo ju, no bola taká rada, že sa po takom dlhom čase opäť ocitla na čerstvom vzduchu, že sa aj cez skrehnutú tvár usmiala a rezko vykročila k fontáne. Kráčala po zamrznutom chodníčku a veru si musela dávať dobrý pozor, aby sa nešmykla a nespadla. To by nebol dobrý začiatok, keby museli ples odvolať len kvôli jej nešikovnosti.
Už z diaľky videla Damyana, ktorý bol naobliekaný presne tak ako ona. Usmiala sa napriek tomu, že boli rozhádaní a rozbehla sa k nemu. Nepomyslela však na následky a tak mu padla rovno do náručia.
Prekvapene ju zachytil a potom sa rozosmiali.
„Teda, madam. Takýto dramatický príchod som nečakal,“ podpichol ju.
„Musela som nejako upútať vašu pozornosť,“ zasmiala sa a oprela sa o fontánu.
Postavil sa oproti, aby jej mohol dobre vidieť do očí. „Chcel by som sa s vami pozhovárať,“ začal.
„Myslela som si, že si už dávno tykáme,“ zažmurkala prekvapene.
„Čo... ehm... áno, samozrejme,“ usmial sa potešene a jej slová mu dodali viac odvahy.
„Chcel si so mnou hovoriť?“ usmiala sa naňho.
„Pravdupovediac... chcel by som sa ti ospravedlniť, Robynne,“ priznal sa nesmelo.
„Ospravedlniť??“ vyvalila oči a jej prekvapenie bolo úprimné. „A máš na to nejaký dôvod?“
„Neprávom som sa s tebou pohádal a pritom som vedel, aké je to pre teba ťažké. Vytrhli ťa z iného prostredia a uväznili ťa v tomto dome...“
Robynne ho sledovala a uvedomovala si, že úplne odhadol jej pocity. Tento človek by nikdy nemohol byť zlý. Bola taká hlúpa!
„To ja by som ťa mala žiadať o odpustenie,“ zašepkala hľadiac pritom do zeme.
„Čo to hovoríš?“ zamračil sa. „Je tu niečo, o čom neviem?“
„Obávam sa, že áno. Moje správanie totiž nebolo odmerané kvôli novému prostrediu, teda z časti áno, ale nie úplne. Hlavným dôvodom bolo podozrenie, že máš na mňa rovnaký názor ako tvoja sestra,“ dostala zo seba všetko, na čo v posledných dňoch myslela a napäto čakala na rozsudok.
„Počkať... čo ti povedala Dalia?“ chcel vedieť.
„To teraz nie je podstatné. Len mi povedala, že si ma ešte nestihla obľúbiť,“ zjemnila situáciu Robynne, možno až trochu priveľmi.
„A ty si si myslela, že zmýšľam rovnako?“ spýtal sa a ona v jeho hlase nezbadala ani stopu po hneve,
Odvážila sa teda zdvihnúť hlavu a zbadala, že sa usmieva.
„Nemám ti, čo vytknúť, Robynne. Bola si zmätená, dokonale ťa chápem. Podstatné je, že sme si všetko konečne vyjasnili,“ pristúpil k nej a silno ju vystískal.
„Damy! Veď nemôžem dýchať!“ zvolala pridusene.
„Len počkaj, za chvíľu naozaj nebudeš vedieť polapiť dych! Uvidíš, ako ťa zahádžem snehovými guľami!“ zvolal a hneď sa aj zohol, aby jednu vyrobil.
Rozosmiala sa a dala sa do behu, pričom aj ona vyrábala zo snehu malé guľôčky, ktoré potom po ňom hádzala.
Medzitým vyšli von aj Dalia s Theronom. No kým Theron to považoval za celkom zábavné, Dalia bola pohoršená. Čo ak niekto príde a uvidí lady, ako sa tu takto váľa v snehu?!

Lord Wayne McCalden práve v tú chvíľu vchádzal na jeho vlastné pozemky. Po otcovej smrti ich totiž mal všetky zdediť a aj keď nerátal s novou ženou, musel sa presvedčiť, či sa náhodou do neho predsa len nezamilovala. V tej chvíli by jej odpustil to, že tak prudko vtrhla do ich životov. Rozmýšľal a snažil sa spomenúť si, či im otec nejaké dievča nespomínal, no márne. Veď kto už len označí manželstvo šesťdesiatročného a devätnásťročnej za normálne??
Tušil však, že napriek novej manželke by ho otec nikdy neobral o to, čo mu už dlho právom patrí. Wayne sa však už dávno rozhodol, že sa radšej vráti na svoje rozľahlé statky, kde ho okrem iného čakala aj jeho snúbenica lady Isabella Langworthyová, a rodinné majetky zanechá svojim dvom súrodencom. Teraz bola však ich pozícia oslabená, keďže sa objavila dievčinka, ktorá zrejme všetko bude chcieť pre seba. A to nemohol dopustiť. Musel všetko obrániť, aby jeho sestra a brat nakoniec neskončili na ulici.
Odrazu ho z myšlienok vyrušil akýsi krik a... smiech?? Nepamätal si, že by sa niekedy v tomto dome niekto smial. Damyan bol síce veľký dobrák, no od srdca sa nezasmial už veľmi dávno, koniec koncov ani nemal prečo. Jeho sestra Dalia bola na to príliš zatrpknutá a otec priveľmi starý. Služobníctvo si tiež radšej plnilo svoje povinnosti, ako verejne ukazovalo svoju radosť.
Tak kto sa to tam tak zvonivo smeje?? Určite je to nejaká žena!
Trochu viac popchol koňa a tak sa o chvíľu ocitol pri zákrute, ktorú prešiel a v tej chvíli sa mu naskytol pohľad na panstvo McCaldenovcov, ktorý už toľko ľudí ohúril.
Wayne však vedel, že tento dom je už príliš starý a smutný a to bol dôvod, prečo z neho tak nadlho odchádzal. Skľučovalo ho aj prostredie naokolo a preto tu býval tak často podráždený.
Zamračil sa, pretože si uvedomil, že smiech začul znova. Kto sa opovažuje takto vyvádzať?!
Keď však s koňom podišiel bližšie, naskytol sa mu pohľad, ktorému ani nechcel veriť. Jeho brat Damyan sa nielenže od srdca smial, ale dokonca vystrájal v snehu s nejakou malou dievčinkou! Wayne prekvapene zažmurkal a pomyslel si, že jeho brat si asi našiel dievča. Nie, vyzeralo príliš mladé. Bolo dokonca nižšie ako on a bolo všeobecne známe, že Damyan bol na svoj vek primalý.
Musí to byť nejaká dcéra slúžky alebo sluhu. Lenže prečo by sa s ňou brat toľko zabával??
Ako sa jeho kôn približoval k panstvu, zreteľnejšie videl neznámu a zbadal, že má na sebe nejaký otrhaný kožuch a smútočné šaty. Vlasy mala od snehu biele a len niekde presvitala ozajstná tmavá farba vlasov.
Podľa vzhľadu usúdil, že to istotne musí byť slúžka.
No keď prišiel úplne blízko k domu, zbadal, že pred dverami stoja otec a Dalia. Sestra vyzerala vrcholne podráždená a otec sa mierne usmieval. Obaja hľadeli na zabávajúcu sa dvojicu, ktorá si ich ani nevšimla.
Keď sa však Damyan na dievča vrhol a začal ho váľať v snehu, otec zvolal: „Robynne!“
Dievča sa ihneď vymanilo z mladíkovho objatia a previnilo sa zahľadelo na lorda.
Keďže ju však nezavolal k sebe, zostala pri Damyanovi a aj keď sa už neguľovali, smiali sa spolu ako najväčší priatelia.
Až vtedy si Dalia všimla staršieho brata, ktorého nevidela už dlhé mesiace. Predtým ho nezbadala, pretože prišiel na svojom bielom koni Cryosovi a ten takmer splýval s prostredím.
Rozbehla sa k nemu a na jej tvári sa zjavila akási grimasa, ktorá mala zrejme predstavovať úsmev.
„Wayne! Braček!“
Starý lord McCalden sa obrátil tým smerom, takisto ako Robynne a Damyan.