Mary Matson3

Mary zavrela denník a išla si trochu upratať izbu, pretože v nej plánovala zostať celý deň. Bola to veľmi pekná útulná izba. Mary bývala v podkroví, odkiaľ mala krásny výhľad na hory, lúky a kone ktoré práve jazdili so svojimi jazdcami. Z okna sa na ňu pozeralo slnko a bolo krásne počasie. Mary sa ani veľmi nechcelo byť celý deň zavretá vnútri, ale asi by umrela od hanby, keby vyšla medzi ľudí, ktorý boli svedkami jej skoro najtrápnejšieho okamihu života. Už si išla ľahnúť do postele a nemyslieť na tú katastrofu, keď tu zrazu niekto zaklopal na dvere. Bola to Chloe.
„Ahoj Mary! Ako sa máš? Prišla som ťa len pozrieť!“ povedala dosť neprirodzene veselým hlasom. „Nikdy som sa nemala lepšie, Chloe“ odvetila sarkasticky Mary.
“Och Mary! Vzchop sa!“
“Prosím ťa Chloe ! Mohla by si ma nechať samu? Chcem mať kľud!“
„Aha, takže ja ti tu narúšam kľud? Tak potom idem, lebo by som ťa rušila!“
“Nie, Chloe, tak som to nemyslela!“
„Áno? A ako si to potom myslela?“
“Vieš, Chloe prepáč... ale potom trapase...“
“Ja som tvoja naj kamoška ! Mám právo vedieť všetko!“
“ Áno, to teda máš! Ale sú aj také veci, ktoré by som si radšej nechala pre seba. Počkaj, donesiem nejaké pitie!“ Mary išla do druhej izby(bývala v apartmáne) a chcela doniesť nejakú malinovku ,ale vtom jej neporiadku ju nevedela nájsť a v duchu si zaumienila že si musí upratať izbu). Zľakla sa, keď na ňu rozrušene zakričala Chloe.
„Mary, ja nenachádzam slov! Ako ťa to vôbec mohlo napadnúť? Veď vy dvaja s Jamesom ste skoro ako brat a sestra!“
„Čo to ...?“ nedopovedala Mary svoju nechápavú otázku, pretože zrazu pochopila. Na posteli nechala svoj denník a Chloe doňho pozrela dozvedela sa to, ako sa jej James veľmi páči. Ale Mary to už nevydržala.
„ČO TO ROBÍŠ? AKO SA OPOVAŽUJEŠ POZERAŤ SA DO MOJHO DENNÍKA? AKÉ MÁŠ NA TO PRÁVO? SEBE SI HOVORÍŠ NAJ KAMOŠKA?“ kričala na ňu Mary.
“Mary, prečo si mi to nepovedala? Neverila si mi?“
Mary obdivovala jej správanie. Keď ona kričala na ňu, Chloe jej to nevrátila. Ale aj tak sa nemala čo pozerať do jej denníka. Ale na otázku, ktorú jej položila ,nevedela odpovedať. Bolo to ťažké. Nechcela klamať svojej najlepšej kamarátke. Veď sa s ňou kamarátila asi od svojich troch rokov. Všetko si hovorili, dokonca niekedy nosili také isté oblečenie. Keď ich niekto videl sa spolu hrať, pomyslel si ,že sú sestry alebo dvojičky, lebo sa na seba veľmi podobali. Chloe mala Mary dokonca radšej ako Lily, ktorú Chloe s Jamesom veľa krát odsudzovali za jej bláznivé nápady a ešte bláznivejšie činy. Chloe mala rodičov, ale tí kvôli svojej kariére odcestovali do zahraničia a Mary to každému hovorila na rovinu- vykašlali sa na svoje dieťa kvôli ich „úžasnej“ kariére. A preto býva Chloe od svojich dvoch rokov u starých rodičov v krásnom veľkom dome. Mary k nim chodila veľmi často a povedali jej, že im môže tykať. Teraz ich volá Amélia a Štefan.
Sú veľmi milí. Amélia(Mary si na to oslovenie ešte vždy nevie zvyknúť) vždy napiekla koláče a obaja im dovolili robiť si čo chcú. Síce toto považovala Pani Matsonová za rozmaznávanie, ale to bolo všetkým jedno. Mary tam bola aj na prázdninách a ako hovorieva Mary, vždy je tam fajn. Chloe má 14 rokov a jej životným snom je bývať na nejakom opustenom mieste, kde ju nebude nikto rušiť a ona bude len jazdiť.
“Vieš Chloe...“Mary nedopovedala vetu, pretože jej zazvonil telefón. Volala ju sekretárka, aby vyplnila nejaké papiere. Chloe zostala zatiaľ v jej izbe, ale tento krát si Mary už potajomky zamkla denník. Cestou naspäť narazila na ... Jamesa. Ten sa jej pozdravil čudným hlasom a povedal: “Mary, mrzí ma to. Veď vieš, to že som ti klamal a aj tá hodina jazdenia. Ten Shwarz vie byť naozaj odporný.“
“ Áno, to je pravda. Len na mne si vybíja svoju zlosť nejako intenzívnejšie ako u iných,“ poznamenala Mary.
“ Pamätáš sa ešte, že som ti sľúbil tú kaviareň na ospravedlnenie?“
„ Áno.“
“Tak, keby ti to sadlo o trištvrte na osem, tak sa môžeme stretnúť dnes vo vstupnej hale.“
“Okej!“ povedala trocha zaskočená Mary.
James sa usmial a odišiel. Mary sa cítila, ako keby sa vznášala. Bože! James ju pozval na rande! No dobre, tak rande to asi nemalo byť, ale má s ním ísť do kaviarne a tomu sa tiež veľmi tešila. Mary sa pozrela na hodinky a zistila ,že má trištvrte hodinu na prípravu. Ale keď vošla do izby, prvé čo urobila, bolo to, že si otvorila denník a napísala:

Milý môj denník!
Stalo sa niečo úžasné! Idem s Jamesom do kaviarne!
Hrozne sa teším. No dobre, to je jasné, že som z toho trochu nervózna, ale aj tak sa neviem dočkať. Chloe mi pozrela do denníka a tak odhalila to, že som do Jamesa. A potom sme sa ešte pohádali, čo mi je veľmi ľúto, pretože sme na seba ešte nikdy takto nekričali . S hádkou som začala ja, pretože som sa nahnevala, že sa pozrela do môjho denníka. Ona sa obhajovala tým, že je moja najlepšia kamoška, ale ja si nemyslím že je to práve najlepšia výhovorka. A to, že som na ňu kričala si možno aj zaslúži. Dúfam, že si to vyjasníme.
Nesmiem zabudnúť ani na to, že musím poslať list rodičom, aby sa o mňa nestrachovali.! Eh... už je veľa hodín, tak sa už musím ísť pripraviť!

Mary zamkla denník a dala ho do skrine, ale aj tak si nebola istá ,či je v bezpečí. Bola úplne rozrušená a nevedela, čo si má obliecť. Dala by si nejaké pekné šaty, ale musela myslieť aj na to, že je december. Tak si teda dala džínsovú sukňu, tričko s flirtami a biele elegantné čižmy. Siahali jej až po kolená, a keďže sukňa bola mini, vyzeralo to celkom dobre. Chcela sa ísť ešte namaľovať, ale s hrôzou zistila, že tu nemá nič, ani riasenku. Rozhodla sa, že pôjde nájsť Chloe, ktorá by jej mohla niečo požičať. V jej izbe nebola a tak zišla dolu schodmi a našla ju tam s ...Lanou Lowrenovou!!!!!
“Chloe!“ zakričala na ňu vydesená Mary. Chloe ju ale na jej prekvapenie ignorovala.
Rozprávala sa s namyslenou snobskou babou, ktorá síce celkom dobre jazdí, ale Mary pochybovala, že Chloe sa s ňou rozpráva len tak sama od seba .
Lana si prehodila svoje dlhé blond vlasy cez plece a povedala:
“Och! Mary Matsonová! Tá skúsená jazdkyňa! Tento rok idem na majstrovstvá celého Írska v jazdení a dám ti lístky hneď do prvého radu, aby si mala aspoň pojem o tom, čo je to jazdenie!“ spolu s Chloe sa zasmiali a Mary zrazu počula nejaký hlboký hlas:“
“Slečna Lowrenová! Nemyslel som si, že budete niekedy v takejto spoločnosti chudákov!“ povedal tréner jazdenia.
„Ach, nerobte si starosti, pán Shwarz! Trochu zábavy neuškodí nikomu!“ povedala Lana a znova sa zasmiala . Chloe sa zatvárila trochu čudne, ale napokon sa rozosmiala aj ona. Mary sa len otočila a vrátila sa do izby. Vedela, že Chloe Smithová je tá posledná osoba, ktorá by jej teraz mohla pomôcť.

4. Stretnutie

„Ahoj, tak teda ideme?“
“Jasné, poďme!“
Mary práve privítal James na dohodnutom mieste. Bola z toho úplne rozrušená, pretože James vyzeral super. Jeho tmavo hnedé vlasy mu viali do krásnych modrých očí (aj Mary mala modré oči, no nie až také žiarivé ako James). Podľa jeho oblečenia Mary usúdila, že Jamesovi je úplne jedno, či je zima alebo leto.
Mary sa nakoniec vykašľala na maľovanie, a dúfala že vyzerá dobre aj teraz.
“Mary, zavri oči a ja ťa niekam zavediem,“ tajomne povedal James.
Mary poslúchla a nechala sa viesť. A zrazu zacítila pre ňu známi pach. Pretože James ju doviedol k ..........stajniam!?!?
“Mary, čo by si povedala na to, keby sme sa do mesta zviezli na koňoch?“
“Ja na to môžem povedať len jednu vec! Toto je superný nápad. Mňa by to určite nenapadlo...“ celkom úprimne povedala prekvapená Mary a pritom si trpko uvedomila, že nemá v sebe ani štipku fantázie a tvorivostiPretože keď videla, aký výlet pre ňu James naplánoval, a keď si pomyslela, čo by asi vymyslela ona, sama pred sebou sa hanbila. Vlastne by nevymyslela vôbec nič.
Nasadli na kone a rozbehli sa po lúke. Mary povievali vlasy do tváre, a chcela ísť ešte rýchlejšie. Úplne zabudla na to, že je tu s Jamesom. Až pokým ju James nevrátil do obrazu. „ Mary, ty si myslíš že ťa nedobehnem, však? “zo smiechom sa spýtal James.
Mary sa obzrela. Bol od nej vzdialený dobrých dvadsať metrov.
Mary sa cítila trocha zahanbene a spomalila.
Vzápätí James zakričal „ Mary, stoj! Už sme na mieste!“
Obaja priviazali koňov o stromy a pobrali sa do ulíc. Zastavili sa pri krásnej kaviarni, na ktorej bol nápis Lýdia. Mary sa toto miesto mimoriadne páčilo. Bol to vlastne domček na vode. James ju zaviedol k stolu s nápisom rezerve. Je to od neho milé, že to rezervoval pre nás! - pomyslela si Mary.
“Tak Mary, čo by si chcela na pitie? “spýtal sa usmiaty James.
“Ehm...stačí mi sóda!“
“Nebuď smiešna!“
“No tak nejaký kokteil!“ povedala Mary čašníčke a necítila sa pritom dobre, keď si musela sama vybrať nejaký kokteil, ktorý ani nevedela koľko stál.
“Páči sa ti tu?“ spýtal sa James.
“Och áno, je to nádherné miesto!“ Mary sa obzrela po okolí. Boli tu malé kaviarničky, ktoré do Mary vniesli kľud . A ten západ slnka ju očaril ešte väčšmi. Pomyslela si, že či ju sem James zaviedol naschvál práve teraz, lebo vedel, že Mary má takúto atmosféru veľmi rada.
“A čo hovoríš na jazdenie?“
“Ešte neviem, lebo podľa tej prvej hodiny, by som to zhodnotila na katastrofu. Ale keď si tu vydržal ty, tak to strpím aj ja!“
„Hej? Tak to som rád. Ozaj, chcela by si ísť na ten turnaj?“
“Na aký turnaj?“ spýtala sa Mary. Počula len o jednom, ktorý spomenula Lana pri jej ponižovaní.
“Shwarz vám o ňom nehovoril? Síce na prvej hodine je to veľmi nepravdepodobné, pretože všetko nám hovorí na poslednú chvíľu.“
„Nie, nič také nespomínal. A čo zač je vlastne ten Shwarz?“
“Myslíš, podľa toho správania k tebe?“
“Áno, asi tak.“
“Je pravda, že je dosť provokačný a zlý k študentom, ale dosiahol s žiakmi veľké úspechy a to ho tu pravdupovediac drží.“
“Ale prečo sa s tým jeho týraním zameriava práve na mňa? Veď som zatiaľ ešte nič nestihla vyviesť!“
“No vidíš Mary. Taký je život.“ s úškrnom povedal James. Ale toto sa Mary smiešne vôbec nezdalo.
“Aj tak sa mi to nejako nezdá. Je tu ešte veľa nejasných vecí. Napríklad to, že prečo sem vybrali páve mňa. Pokiaľ viem, tak v Jazdeckom klube sú ešte oveľa lepší jazdci ako ja . Jedine že by pri výbere žiakov niekto zasiahol a nebolo to spravodlivé!“ poslednú vetu povedala ako výplod jej fantázie. Pani Matsonová by jej na to povedala, že pozerá priveľa kriminálok. Ale na Marino prekvapenie sa James zatváril akoby.... previnilo.
“Mary, eh, keď ti niečo poviem, tak sa nenahneváš, že?“ opatrne sa spýtal James.
“Poznáš ma už dosť dlho na to, aby si vedel odpoveď,“ netrpezlivo povedala Mary.
“Okej. To čo si povedala pred chvíľou je pravda!“ Nastalo ticho. Mary sa spamätávala zo šoku.
“Myslíš to zasahovanie do výberu študentov?“
“Áno, to.“
“A čo chceš tým povedať?“
“Že niekto donútil trénera, aby do Írska poslal práve teba. A ten niekto...som bol ja!“
Mary neodpovedala. Nevedela čo na to povedať. Zmohla sa len na jedno. Vstala a bežala rýchlo k miestu, kde mali kone.
James ešte kričal jej meno. Ale ona už vysadla na koňa a pustila sa do cvalu.
No keď si to premyslela, na zlomok sekundy si myslela, že zastaví a vráti sa k Jamesovi. Ale musela brať do úvahy aj to, že si myslel, že ona sama sa nezvládne prebojovať medzi najlepších jazdcov klubu. Podceňoval ju. Nie, povedala si Mary.
Nezastavím . Keď je taký úžasný jazdec, nech ma dobehne, ak chce. Cválala lesnými cestičkami a mala pocit, akoby lietala. Ale keď už bola hlboko v lese, uvedomila si, že vôbec nevie kde je. Zmätene hľadala východ z lesa na priestrannú lúku, po ktorej išli s Jamesom. Ale márne . Po vyše polhodinovom hľadaní zostala Mary uväznená v tomto čiernom strašidelnom lese. Zúfalo si sadla pri kmeň stromu a horúčkovito rozmýšľala, čo bude robiť. Keď sa obzrela, zistila, že je úplná tma. Koňa uviazala o strom a vybrala sa preskúmať les. Lístie jej šuchotalo pod nohami a ona sa len beznádejne obzerala a nevedela, prečo tu vlastne blúdi . Aj tak to nemalo žiaden význam. Alebo áno? Mary zbadala nad vrcholmi stromov čierny dym. Rozutekala sa, ale to bolo len spálené uschnuté lístie. Ale na Marino zdesenie sa za kríkmi niečo hýbalo.
“Ááááááááááááá!“ skríkla Mary. Stál pri nej nejaký muž . V tej tme to všetko vyzeralo tak desivo, až si Mary myslela, že zamdlie. Prenikavo sa pozeral na Mary, akoby to, že ju našiel, bol jeho cieľ. Rýchlo uháňala preč. Zastavila sa pri malej jaskyni. Bez rozmýšľania do nej vbehla. Jaskyňa sa jej zdala bezpečná, a preto išla pre drevo a suchú trávu. Bolo jej veľmi zima. Zapálila si oheň. Aspoň to sa jej podarilo, lebo chodila do klubu pre skautov. Tam sa toho veľa naučila. Teda mohla by sa tam veľa naučiť, keby sa stále nerozprávala s Chloe o tom, čo si zajtra oblečie do školy. A toto je trest za tvoju pozornosť, pomyslela si Mary. Ale bola veľmi zvedavá, kto je ten muž, pred ktorým utiekla. V tom tichu jasne počula, ako jej rýchlo pumpuje srdce. “Do kelu!“ tichu zanadávala Mary. Prečo tu musí byť práve ona sama uväznená v lese? Ale zrazu stŕpla.
Počula nejaký šuchot, ktorý sa približoval k nej. Ale vzápätí si vydýchla, pretože uvidela Jamesa. On si ju ale nevšimol, preto zakričala: “James! Tu som!“
“Mary! Zbláznila si sa?“
“Myslím, že áno. Prepáč. Len ma vyviedlo z miery, že si ma podceňoval.“
“To nie je pravda! Vieš, chcel som, aby si tu bola aj ty, lebo ak mám povedať úprimne, bez teba tu bola nuda.“
To Mary síce lichotilo, ale aj tak si nebola istá, či sa naňho má prestať hnevať. Zaumienila si už predsa, že musí byť na chalanov tvrdá.
“Mary, mám ti to povedať úprimne?“
“Neviem čo mi chceš povedať, ale mám rada úprimných ľudí.“
“Sme v totálnej kaši, Mary. Priznám sa ti, že ani ja neviem odtiaľto cestu na internát.“
“Okej, môžeme si to povedať aj na rovinu. Stratili sme sa ako malé deti v lese. Ešte k tomu cez noc. A už ani neviem, kde som si nechala koňa. Chudák, musíme ho ísť nájsť.“
“Ja som ho nechal pri kaviarni, pretože som za tebou utekal pešo. Aspoň som si vyskúšal, akú mám kondíciu,“ povedal James. Mary sa na ňom páči práve to, že aj v negatívnych veciach hľadá niečo dobré. Ale teraz to Mary moc nepomohlo, pretože vôbec nemala ani tušenia, čo budú robiť. Ale zároveň bola Jamesovi aj vďačná, že sem prišiel a nenechal ju tu samú.
„Podľa mňa by sme mali začať rozmýšľať, čo budeme jesť a kde budeme...,“ Mary nedopovedala. V hrdle jej začala narastať hrča. Nebola schopná povedať Jamesovi, že zase videla toho muža... Ale keď to povie Jamesovi, spolu môžu niečo podniknúť...
“James! Videl si to?“ Ale James neodpovedal. “James! Odpovedz mi!“ Ale na Marino zdesenie tam nebol. Mary od strachu celá zbledla. “James! Kde si? Ukáž sa! Jamééééééééés! Prosím, odpovedz mi! Kde si?“ Mary už pochopila, že to nemá význam. Jej najlepší kamarát, ktorý je skoro ako jej brat, zmizol. A možno je aj zranený. Pri tejto myšlienke sa Mary definitívne rozhodla. Rozutekala sa lesom, a jediné, na čo myslela, bola túžba po vyslobodení z hlbín tohto tajomného lesa.