Mary Matson2

3. Tajomstvo

Mary blúdila po všetkých uliciach tohto mesta( bolo také malé, že sa považovalo skôr za dedinu). Rozhodla sa, že pôjde do Jazdeckého klubu, síce tomu dávala veľmi malú nádej že tam bude- včera sa ho pýtala či tam chce ísť ale on z neznámeho dôvodu odmietol. Keď Mary prišla k stajni Jamesovho bývalého koňa, počula nejaké hlasy:
„Keby ste ju videli, hrozne sa tešila..!“
„Ale aj tak by sa to mala dozvedieť!“
„Radšej jej to nepoviem...ale prosím vás, nepovedzte jej to...“
„Môžeš sa spoľahnúť!“
„Viete...bolo to tak,.....“
Ďalej už Mary nepočula. Ale naisto vedela, že tie hlasy patrili Jamesovi a trénerovi jazdectva, pánovi Krakovi.
Takže James predo mnou niečo tají- pomyslela si Mary.
Ale čo také? A vlastne prečo mi to nechce povedať?
Čo sa stalo? Na tieto otázky nevedela odpovedať. Ale zaumienila si, že
musí zistiť Jamesovo tajomstvo. Všetko bolo také čudné. James jej za celý rok poslal len jeden list, vôbec jej nevolal ....
„Mary!“ zavolal na Mary James.
„Ohhh...prosím?“ prekvapene zvolala Mary- tí dvaja si ju už očividne všimli. James sa na ňu prekvapene pozrel a preto Mary rýchlo povedala:
„ Len som ťa išla hľadať, lebo som počula že ťa moja mama od nás vyhnala.“
„A kto ti to vlastne povedal!?“ spýtal sa prekvapene.
„Noo...mne sa to zdalo, lebo som si povedala, že sám by si neodišiel.“
„Ehh... a čo si vlastne ešte povedala mame ?“
„Povedala som jej len pravdu, že si určite neprišiel za ňou ale za mnou!“
„Ozaj, Mary! Pred chvíľou ti volala mama, že máš ísť okamžite domov,“ spomenul si James.„Hej? A kto je ona, že mi tu bude prikazovať?“ spýtala sa dosť drzo Mary.
„Slečna Matsonová! To by som si o vás nebol pomyslel!“ ozval sa spoza stajne pán Krak.
„Neviete si predstaviť, ako ma to trápi !“ sarkasticky poznamenala Mary. Potom ju pri srdci pichli výčitky svedomia. Všetci o nej vedeli, že je slušné dievča a nechcela, aby si o nej zmenili mienku.
„Mary je to veľmi dôležité, máš ísť domov!“ zopakoval James.
„To mi už prikazuješ aj ty nejaké hlúposti ? A vôbec ti nevadí že ťa moja mama vyhodila z nášho domu?“
„Ale to vôbec nie je pravda...“
„ Nemusíš obraňovať moju mamu...Samozrejme, že to je pravda. Alebo to mi chceš povedať, že si odišiel sám?“ výhražne sa spýtala Mary. James zaváhal a vyhýbal sa Marinmu pohľadu, no musel jej povedať pravdu. Bolo by horšie, keby klamal.
„Áno, odišiel som sám...!“
„ Prosím...?“ Mary tento krát nenachádzala slov. Povie jej niekto konečne, čo sa tu deje?
V tom jej však zazvonil telefón. Volala jej mama, ktorá jej vyslovene prikázala aby išla domov. Mary sa cítila veľmi čudne. Bol Štedrý večer, ale ona sa pohádala s mamou a s Jamesom. A James a mama pred ňou očividne niečo tajili. Otočila sa, ale predtým Jamesovi uštedrila ešte jeden škaredý pohľad a pobrala sa domov.
Mama ju čakala v obývačke. Keď Mary vstúpila, prehovorila:
„Som veľmi rada, že si pochopila vážnosť situácie a ihneď si prišla domov.“
Mary sa na ňu najprv prekvapene pozrela a potom pochopila .Pravdaže, myslela to ironicky- pomyslela si.
„Stalo sa niečo také zlé, že bolo naozaj také nutné prísť?“
„Takéto poznámky by si si mohla aspoň teraz odpustiť!“
„Tak teda prepáč...,“zamrmlala trocha zahanbená Mary.
„Dobre....takže, pamätáš sa na to, keď si si myslela, že som Jamesa vyhodila z nášho domu“?
„Áno, pravdaže,“ odpovedala .Na tú situáciu si pamätala veľmi dobre.
„ Predpokladám, že ti už povedal, že odišiel sám.“
„Áno, povedal.“
„ A keď si ma vtedy obviňovala, trocha čudne som sa tvárila. To preto lebo James v skutočnosti sem k nám, neprišiel kvôli tebe. Prišiel si sem do Kanady vybaviť zopár vecí, a nechal ťa v tom, že prišiel kvôli tebe, lebo si si myslela, že sa má v januári vrátiť, ale to bol iba výmysel. Prirodzene, oklamal ťa len preto, aby ste zostali stále kamaráti. Ale teraz sa situácia zmenila, Mary.“
„Áno, zmenila! Od dneska nenávidím Jamesa Wilsona!!!“ povedala cez slzy Mary.
„Nehovorím o tom. Ide o to ,že.......,“pani Matsonová sa z hlboka nadýchla,
„pozvánku do Írska si dostala aj ty.“
„ No to určite, “ flegmaticky reagovala Mary. Pretože si bola vedomá toho, že vôbec nejazdí tak dobre ako napríklad James.
„Keď neveríš, prečítaj si! “ podala jej papier, na ktorom bolo napísané:

Milá slečna Matsonová,
Dovoľujeme si Vám oznámiť, že vzhľadom na Vaše výsledky v Jazdeckom klube
Vám zasielame pozvánku na špeciálne jazdecké štúdium v Írsku.
Na liste musí byť aj podpis Vášho zákonného zástupcu. Podrobné informácie o našej škole si môžete prečítať v prílohe ktorá Vám bola zaslaná.
Obratom nám prosím oznámte, či túto pozvánku prijímate.
Zatiaľ Vám prajem príjemný deň a dúfam ,že sa čoskoro uvidíme v Horsepark.

S pozdravom

_____Edita Franzová____
Námestníčka Generálneho
riaditeľa Horsespark

Mary položila list na stôl .Hrozne sa jej chveli ruky a bola úplné spotená. Ale nie preto, lebo by bola z toho nervózna ale preto, lebo to bolo na ňu priveľa. Bola z toho neuveriteľne šťastná. Poletí do Íska! Nebude tam robiť nič iné, len cválať po rozsiahlych lúkach . Už nemohla rozmýšľať. Jediné čo ju v tejto chvíli napadlo, bolo zavolať svojej naj kamarátke Chloe, a oznámiť jej tuto užasnú správu.

CHLOE: Prosím?
MARY: Ahoj, Chloe! To som ja, Mary!
MARY: Ach, ahoj. Čo sa stalo?
MARY: Nevieš si to predstaviť!!!!!
CHLOE: A čo také???
MARY: Neuveríš, ale prišla mi pozvánka do Horsespark!
CHLOE: Počkať. To prišla aj tebe?
MARY : Áno. Hovoríš to tak, ako by aj tebe.
CHLOE: Áno, mne prišla tiež! Super, pôjdeme spolu! A už som sa bála, s kým sa tam budem rozprávať!
MARY. To je úplné úžasné! Aj ja som sa už bála...
CHLOE: Veď ty budeš aj tak s Jamesom!
MARY :Ech.... no vieš noo.., a kedy tam odcestuješ?
CHLOE :Nesnaž sa zmeniť tému.
MARY: Nesnažím...!
MARY: Chloe?
„Do kelu!“ zanadávala Mary, pretože sa prerušilo spojenie.

* * *
„Mary! Pod mi pomôcť s tými medovníkmi!“
„Mami, vážne prepáč, ale musí to byť práve teraz?“
„Mary! Mohla by si my aspoň raz v živote pomôcť a poslúchnuť ma bez zbytočných komentárov?
„ Áno, hneď to bude! Počkaj chvíľu, lebo sa ešte musím prezliecť!“
To však nebola pravda, lebo v skutočnosti chcela Mary poslať Jamesovi esemesku.
Dlho rozmýšľala čo napíše, ale nakoniec na nej stálo:

VŠETKO UŽ VIEM! SI KLAMÁR A JA SOM TI VERILA !
SO MNOU UŽ NERÁTAJ!

A potom sa rozhodla napísať Chloe list do Francúzska, kde prázdninovala.

Milá Chloe!
Je to strašné, ale James ma oklamal.
Ale vážne, toto sú moje najhoršie prázdniny a Vianoce.
Doma je u nás len mama, pretože otec je na služobnej ceste.
Áno, cez Vianoce. Celá rodina sa vlastne obrátila proti mne.
Stará mama sa na mňa nahnevala -neuveríš prečo!
Preto, lebo som si na školský večierok nedala tie jej snobské šaty.
Nečuduj sa tomu, to je naša rodina. A ešte niečo. Sme ešte stále najlepšie kamošky? Dúfam, že hej! Vieš, ja teraz Jamesa nenávidím.
Klamal ma po celý ten čas čo bol v HORSEPARK.
Takže jeden rok .A teraz k inej téme! Čo si berieš do írska? Myslím aké oblečenie. Ja ešte neviem, čo si beriem. Spýtam sa mami, ale tá mi nabalí určite samé teplé štrikované pulóvre. Poraď mi niečo!
PS.: A prepáč za ten telefonát, ale prerušilo sa spojenie. V dedinách to tak chodí! :-) A odpíš rýchlo, lebo sa nudím!
Tvoja kamoška Mary

Keď Mary dopísala list, položila ho na stôl s úmyslom, že ho potom odošle. Ale to bolo veľmi nepravdepodobné ,pretože Mary nepatrila v takýchto veciach medzi najzodpovednejších ľudí . Zišla dolu schodmi a pomyslela si, že keby jej James urobil aj horšie veci, tak by ho stále mala rada.

3. Mary v sedle

Ráno sa Mary zobudila v totálnom chaose. Síce to bolo u Matsonovcov bežné, ale aj tak. Pomyslela si, že kde sa podela štedrovečerná večera, spievanie kolied, jedenie medovníkov (nie že by jedenie medovníkov Mary až tak veľmi chýbalo),otváranie darčekov a proste- kde sa podeli Vianoce. Včera bol Štedrý večer, ale nie na Green Road 4(Na tejto ulici býva Mary). Večer sa Mary len pobalila, pretože musela rýchlo odletieť do Írska a to už o siedmej hodine a preto musela ísť na mamin príkaz spať, hoci Mary si ešte chcela pozrieť kriminálny seriál NCIS.
A teraz ráno tu po celom dome pobehovala pani Matsonová a aj pán Matson , ktorý v noci pricestoval a v panike hľadali Marine očné tiene- o to ich nezvyčajne milo poprosila Mary, pretože jej práve prišla esemeska od Jamesa a chcela mu odpísať.

Napísal jej:

MARY! JE MI TO VÁŽNE VEĽMI ĽÚTO! ČO TAK SI ZÁJSŤ NA OSPRAVEDLNENIE V ÍRSKU DO JEDNEJ KAVIARNE?

Mary mu napísala naspäť:

JAMES, TY SA MI NEMÁŠ ZA ČO OSPRAVEDLŇOVAŤ. BOLA SOM HLÚPA.
TVOJE POZVANIE PRIJÍMAM. A OZAJ, AKO VIEŠ, ŽE AJ JA IDEM DO HORSESPARK? UŽ SA TAM STRAŠNE TEŠÍM, IDE AJ CHLOE. TAK TEDA ČAU A STRETNEME SA V ÍRSKU!

Keď si Mary prečítala esemesku, ktorú napísala, čudovala sa sama sebe, aká je hlúpa, keď tak rýchlo dopúšťa. Nemala by byť na chlapcov trochu viacej tvrdá? No tým sa nemala teraz čas zaoberať, pretože rodičia ju zdola súrili. Oni boli veľmi dochvíľni, no ich dcéra bola pravý opak.
Mary zobrala list pre Chloe a dala si ho do kabelky, aby ich potom mohla odoslať. Naozaj sa čudovala, ako sa James dozvedel o tom, že ide do Horsepark. Možno len vedel, že sa odosielajú pozvánky a James si tipol, že aj Mary by jednu mohla dostať. Pred odchodom mala ešte v úmysle sa ísť rozlúčiť do susedného domu s kamarátkou Lily, ale to jej vzápätí prekazili rodičia, ktorý na ňu kričali z kuchyne:
„Mary, nevieš náhodou kde máš tie očné tiene?“
„Mami, vôbec netuším kde by mohli byť...“
„Ja ti ich nemienim hľadať! Na čo ich tam vlastne potrebuješ?“
Čo som komu urobila Bože, že ma tak týraš? Pomyslela si Mary.
Mama si myslí že ona tam celý čas bude tráviť v konských lajnách?
Len tak pre informáciu mami, si na veľkom omyle! To sa samozrejme mame neodvážila povedať, lebo keď ju tak veľmi chcú v Írsku, najprv by museli vykopať zo zeme pozostatky Mariných kostí.
„Ehhh...noo ....beriem si ich len pre istotu...keby dačo,“ vyhlásila napokon Mary rozhodne.
Nikdy by mame nepovedala, že si ich berie kvôli Jamesovi.
Na to jej mama samozrejme nenaletela. Poznala svoju dcéru až priveľmi dobre.
„Mary, ty tam nejdeš na módnu prehliadku, ale na to, aby si si splnila svoj sen. Vždy si chcela len jazdiť na koňoch a nerobiť nič iné, tak potom v čom je problém?“
“Prečo by mal byť problém v tom, že si chcem zobrať ako každá baba maľovátka?!“ trocha podráždene sa spýtala Mary.
“Ach... Mary, asi som sa v tebe zmýlila. Neviem čo sa s tebou v poslednom čase deje. Stalo sa niečo?“
„Nie mami, pravdaže sa nič nestalo. Všetko je v poriadku,“ povedala Mary, aj keď to nebola celkom pravda. Stále ju trápila tá vec okolo Jamesa.
„Mary, pod už dole, už je pol siedmej, a keď tam chceme byť na čas tak, už poď!“ zakričal na ňu otec. Mary sa ešte raz pozrela na mamu a rozmýšľala, či jej má povedať, čo ju trápi. Napríklad to, či ešte s Jamesom budú stále najlepší kamaráti, či sa jej tam niečo nestane. Dobre, každý si pomyslí že načo tam potom ide, ale taký pád z koňa nie je žiadna sranda. Už to raz zažila a skončila našťastie len z ľahkým otrasom mozgu. No čo už, pomyslela si Mary. Keď som sa na to už dala, tak sa nemôžem len tak ľahko vzdať! Zobrala si – diskmen, na ktorom počúvala obľúbenú speváčku Gwen Stefani, nasadla do auta a s čudným pocitom sa viezla na letisko.
Keď prišli pri pristávajúcu dráhu, bolo tam už aj lietadlo, s ktorým letela Mary.
„Ahoj mami, ahoj oci! Nebojte sa, zavolám vám!“ povedala.
“Och, Mary, prosím ťa ,dávaj si pozor!“
“Áno, mami ,budem opatrná! Majte sa!“
Otočila sa a rýchlo nastúpila do lietadla, lebo ak má odísť, tak radšej teraz ako nikdy.

Jazdecká škola v Longforde bola veľmi pekné miesto. Budova internátu a školy bola spojená veľkými dubovými dverami. Vyzerala ako malý zámoček. Keď Mary vošla dovnútra, mala pocit akoby prišla do luxusného hotela. Steny boli namaľované na sýtožltú farbu. Na každej chodbe boli pohodlné kresielka a internátne izby boli tiež veľmi pekné. Každá izba bola zladená do inej farby. Mary mala oranžovú stenu, s oranžovými závesmi a nábytok s posteľou boli z bukového dreva. Prvá hodina jazdenia, na ktorú sa Mary tak veľmi tešila, prebiehala asi takto. „Slečna Matsonová, to ste až taká nemožná? Vystrite sa prosím vás, áno, presne tak ako slečna Lowrenová! A teraz klusajte! Matsonová! Nepovedal som, že nám tu máte predvádzať trysk, ale klus!“
„Och, ďakujem za informáciu, keby ste by mi to nepovedali tak by som vôbec nevedela, že mám klusať!“ ironicky poznamenala Mary. Práve bola na hodine jazdenia s nejakým hlúpym učiteľom, čo si ani nezapamätala jeho meno. Vedela, že jeho jediný cieľ je vyprovokovať ju, a s nepríjemným pocitom zistila, že sa mu to darí. Pozrela sa na Chloe, ktorú očividne jej kôň vôbec neposlúchal, pretože ako jediná ho nedokázala dať do klusu. Mary ju ľutovala, pretože veľmi dobre vedela, aké je to byť zúfalý, a ešte k tomu keď ju stále ponižuje a tie snobské baby sa na tom len dokonale zabávajú. Keď sa Mary obzrela, videla ako sem k nim prichádza nejaká dôverne známa osoba. Podišla k trénerovi a niečo mu povedala. Mary zistila, že tá osoba je James, ktorý už zrejme tiež pricestoval. Usmial sa na ňu, čo jej zvýšilo sebavedomie, a keď im tréner povedal, aby cválali, chcela sa pred Jamesom ukázať čo v najlepšom svetle. Lenže šťastie jej asi veľmi neprialo, pretože sa stala malá nehoda. Keď už Mary cválala po lúke, obzrela sa, či sa James na ňu pozerá. Ale ako sa vzápätí ukázalo, to bola tá osudová chyba, pretože kôň sa rozbehol iným smerom. Mary ho už nevedela ovládať, a vôbec jej k tomu nepomohol smiech všetkých divákov, medzi ktorými neboli len žiaci tejto hodiny, ale zhromaždili sa tam aj iný zvedavci. Mary bola úplne nervózna a celé sa to skončilo ešte horšie ako si to predstavovala, pretože kôň ju zhodil do obrovskej kaluži blata. Mary sa v tom momente cítila ako malé nemožné decko. Bolo to mimoriadne trápne .Tréner potom k tomu ešte dopomohol, keď povedal: „Matsonová, keby na tom koni sedelo hovno, aj to by jazdilo lepšie!“ A ešte pred chvíľou si myslela, že to už horšie ani nemôže byť. Ale to bol bohužiaľ omyl. Potvrdil to aj výbuch smiechu všetkých ľudí, ktorý videli túto situáciu. A ani len nepomysleli na to, že chudera Mary bola úplne zúfalá. Ale jej bezradnosť sa pomaly menila na zúrivosť a túžbe po pomste. Mary podľahla svojej zlosti a jednoducho vstala zo zeme a pred všetkými ľuďmi uštedrila trénerovi facku pomsty. Všetci sa na ňu s obdivom pozerali a Mary sa len víťazoslávne uškrnula(ale problém bol v tom, že sa tak vôbec necítila). Tréner sa tak nahneval, že v tvári bol celý červený a očividne nemal slov. Mary dúfala, že nebude mať z toho nejaké problémy, ale pomyslela si, že tréner to na ňu nepovie, pretože ona by tiež povedala, ako jej povedal a tu takéto veci brali veľmi prísne.
Keď už bola sama v izbe, zobrala denník a zdôverila sa mu so svojimi pocitmi a tajomstvami.

Milý denník, tento deň bol totálna katastrofa.
Normálne začínam ľutovať, že som sem prišla...
Mame volať nechcem, pretože jej nebudem robiť zbytočné starosti.
A tu sú dôvody prečo sa nechcem zdôveriť s mojimi starosťami svojim
naj kamošom – Jamesovi a Chloe.
1. Pri veľmi podarenej vete, vďaka ktorej so mňa tréner urobil trapošku a totálnu nulu (aj hovno by že vraj jazdilo na koni lepšie ako ja) sa smiali ako ostatní a vyzerali, akoby sa na mne zabávali.
2. Určite by sa mi vysmiali.
3. Jedna z mojich najhlavnejších starostí je to, že sa mi páči James, pretože sa mi to zdá nejaké čudné, a to keby som povedala len Chloe, no tak tá by mu to iste povedala a ešte by si o mne pomyslela že sa mi už z tohto všetkého niečo stalo.
4. Určite by sa mi snažila pomôcť, na čom samozrejme nie je i nič zlé, ale mohol by sa moje súkromné záležitosti dozvedieť nie moc priateľský človek( napr. Lana Lowrenová) a potom by som si už mohla len zbaliť kufre, keby som nechcela žiť v pozemskom pekle.