Mary Matson4

5. Nebezpečenstvo

“Och, dobrý deň pán Shwarz! Poďte prosím za mnou! Jamesa Wilsona niekto uniesol! Prosím vás poďte za mnou!“
Mary trvalo celú noc, kým sa vyslobodila z lesa a dobehla až k internátom. Nikoho iného tam nevidela, kto by jej mohol pomôcť, no tak musela poprosiť trénera Shwarza. Ale niečo sa jej na tom nezdalo. Prečo sú jeho šaty od dymu a je celý od blata? A zdalo sa jej, ako by práve prišiel. Žeby,...Ale Mary svoje myšlienky hneď zahnala. Prečo by ich Shwarz prenasledoval v lese? Nemá na to žiadny dôvod. Veď Mary ešte ani nepozná. A James? Prečo by chcel uniesť skoro najúspešnejšieho jazdca a jeho žiaka? Nie, povedala si Mary. Toto vôbec nedáva zmysel. Alebo áno?
“Pán tréner! Počujete ma? “zakričala znova Mary. Ale on si ju jednoducho nevšímal. Odišiel a bolo mu jedno, že keď sa Jamesovi stane niečo vážne, jej život sa prevráti na ruby. Mary sa rýchlo rozbehla pohľadať nejakú živú dušu . Zastala pri Chloinej izbe a zaklopala. Nečakala na odpoveď a vošla dnu. V tejto chvíli bolo naozaj veľmi ťažké čakať. Išlo totiž o život. Ako ju James tiež v nepríjemných situáciách nenechal dlho čakať, tak to musí urobiť aj Mary.
V núdzi poznáš priateľa. To platilo pre Mary a Jamesa. A Mary to neplánovala porušiť. Chloe prišla za Mary a bez slova ju pustila dnu.
„Chloe! Musíš mi pomôcť! Pod za mnou, neuv...“
“Mary, prepáč mi prosím ťa všetko. Myslela som si, že už nechceš byť moja najlepšia kamoška. Prepáč, fakt ma to mrzí.“
“Ach Chloe, som rada že sme zasa kamarátky. A prečo si vlastne išla za Lanou?“
“No, ani sama neviem prečo. Povedala som si, že s tebou sa asi už možno neudobrím a mala by som si nájsť niekoho s kým by som mohla byť. A potom som uvidela Lanu. Povedala som si, že keď ma uvidíš s ňou, ospravedlníš sa mi . Ale potom som si uvedomila, že to sa ti mám ospravedlniť ja, nie ty.
“To je v poriadku. Mali by sme ale držať spolu, najmä potom čo sa stalo..,“ trpko povedala Mary.
“Išli sme s Jamesom do kaviarne...“Mary odpovedala na Chloin spýtavý pohľad a vyrozprávala jej celý príbeh.
“A potom som prišla a išla som ťa hľadať,“ dopovedala Mary.
“Mary, musíš ísť do kancelárií a oznámiť im to! Bože! Čo keď sa Jamesovi niečo stane? Ja to neprežijem, Mary! Musí ho ísť niekto hľadať!“ povedala úplne bledá Chloe.
“Dobre ponáhľam sa. Počkaj ma tu. Hneď sa vrátim.“
Mary vybehla na prízemie a vošla do kancelárii.
“Prosím vás! Pani...“ Mary sa pozrela na vizitku ženy za počítačom, „Bergerová, mohla by som vás vyrušiť?“ rýchlo sa spýtala Mary.
“Vy ste slečna Matsonová?“
“Áno som, ale to teraz nie je podstatné. Prišla som vám povedať niečo, čo by ste mohli vyriešiť !“A aj je vyrozprávala všetko, čo sa stalo, a poprosila ju, či by Jamesa mohli ísť pohľadať, síce to považovala za jej povinnosť.
“Máte nejaký dôkaz, že vaše tvrdenie je správne?“ spýtala sa neprívetivá žena, ktorá sa podľa Mariných zistení volala Bergerová.
“Samozrejme, že nemá!“ ozval sa nejaký hlas, ktorý nepatril Mary . Obzrela sa a uvidela tam...Shwarza!!! „Videl som ju tu na internáte, nikam nešla. Chcela jednoducho upútať pozornosť, po tej hodine jazdenia. Je proste nemožná a nevie si to dopustiť!“ Pani Bergerová sa tvárila, akoby uvažovala, ktoré tvrdenie má brať do úvahy. A potom sa rozhodla. “Slečna Matsonová, je mi to veľmi ľúto, ...“
Ale pri posledných slovách jej Mary skočila do reči, pretože vedela, čo bude nasledovať.
“Takže vám je úplne jedno, že sa Jamesovi Wilsonovi môže niečo stať? A keď ho tam necháte, neprežije! Čo bude jesť? Keď je zranený, tak sem sám nedokáže prísť! Ale potom budete za to zodpovednosť niesť vy! Je to môj najlepší kamarát, a s tým počítajte, že ja to len tak nenechám!“
„...ale vaše tvrdenie neberieme do úvahy!“ pokračovala pani Bergerová, akoby si vôbec nevšímala, čo hovorila Mary.
“VY TO MIENITE LEN TAK IGNOROVAŤ? VÔBEC SI TO NEPREVERÍTE?
Pre mňa za mňa, prehľadajte celý intrák a zistíte, že James tu proste NENI! Pochopíte to niekedy?“
“Na mňa tu nebudete zvyšovať hlas! Ja svoje rozhodnutie nezmením, a ani nikto odtiaľto vám nepomôže, pretože v tom prípade ho vyhodím z práce!!!“
“Vy chcete dať padáka tomu, kto nie je taký tupec ako vy a mieni pomôcť Jamesovi?“
“Och! Ako si to dovoľujete!?!? Ihneď odídete z mojej kancelárie, ináč si môžete pobaliť kufre!“
Mary sa otočila a išla do Chloinej izby Vrela v nej zlosť, ale už dopredu vedela, čo bude robiť. Otvorila dvere, pokrútila hlavou a Chloe pochopila, že jediná možnosť, ako zachrániť ich kamaráta je to, na čo myslela aj Mary. Pôjdu nájsť Jamesa Wilsona sami.
“Ako to urobíme? Myslím ako naplánujeme ten útek?“ spýtala sa Mary.
Chloe sa nepýtala, o čom hovorí, pretože mala skoro také isté myšlienky ako Mary.
Veľakrát sa stalo, že mysleli na to isté. A obidve vedeli, že pri záchrane Jamesa budú určite zohratý tím.
“Podľa toho, že ty si z toho lesa vyblúdila za jeden deň, tak si budeme musieť ,požičať´ nejakých koňov, keďže tvoj sa momentálne nachádza niekde v lese.
A mne nepridelili žiadneho koňa, pretože som ho bohužiaľ nevedela ovládať. Musím ti ešte oznámiť, že ma preradili do tej najhoršej skupiny pre začiatočníkov. Takže sa asi na hodinách nebudeme vídavať. A pri rozhodovaní, koho sem pošlú, určite James navrhovala aj mňa, keďže vedel, že som tvoja kamoška. Proste donútil trénera Kraka, aby vybral mňa a teba. Milé od neho. Ale v tom je ten háčik, že Shwarz si uvedomil, že sem nepatrím. Takže Jamesov plán moc nevyšiel.“
„Neboj sa, za chvíľu preradia aj mňa. Aspoň sa budeme môcť zabávať na Shwarzovi. Vtedy mi už bude jedno, čo mi urobí. Nemienim takto premárniť šancu, že by som sa tu mohla naučiť mnoho nových vecí. Síce pri Shwarzovi pochybujem, že budem mať nervy na zdokonaľovanie techniky jazdenia. A máš pravdu. James pri prehováraní Kraka jednoducho nemyslel na to, že my sme ani zďaleka také dobré jazdkyne ako on.“
„Ďakujem, že si uznala, že v tej začiatočníckej skupine budem márniť čas,“ trocha urazene povedala Chloe.
“Ach, Chloe, nemyslela som to tak. Ty sa jednoducho nehodíš medzi začiatočníkov. Máš aj na viac. Som si tým istá,“ rýchlo povedala Mary, pretože mala obavy, že sa zase urazí a to by nebolo v tejto situácii vhodné.
“No dobre, poďme teda k tomu plánu. Takže v noci ...“
“Kedy? V noci? Mary, nemohli by sme tam ísť niekedy inokedy, len nie v noci. Neznesiem tú predstavu, že by som mala v takej tme blúdiť po lese a každú chvílu čakať, že sa za mnou objaví nejaká mohutná mužská postava ktorá vyzerá ako démon a unesie ma. To proste nie je pre mňa!“
“Chloe, nebuď detinská!“
“Okej, už som ticho!“ povedala ešte stále znepokojená Chloe.
“Kde som to skončila? Aha áno... V noci (Chloe nahlas zjojkla) pôjdeme cez hlavnú bránu,...“
“Počkaj! Hlavná brána sa zamyká o siedmej! Podľa mňa sme už dosť vyspelí na to, aby sme mohli ísť na prechádzku aj večer. Nie sme predsa...“
“A kto má kľúče?“ prerušila ju netrpezlivo Mary.
“Shwarz!“ povedala Chloe súčasne s Mary.
„Takže budeme musieť... Nie, to je priveľa Mary. Nemôžme ísť ukradnúť Shwarzovi kľúče, aj keď bude spať!“
“Áno? A kto povedal, že nemôžeme, Chloe?“ povedala Mary a v očiach jej šibalsky zaiskrilo.
“Ako myslíš! Takže sa teraz pôjdeme vkradnúť do izby trénera, ktorý možno uniesol Jamesa. A budeme riskovať, že sa zobudí a uvidí nás stáť v jeho izbe. Čo mu potom povieme? Že sme ho prišli pozrieť? Čo si o nás pomyslí? Že sme šialené, Mary. A namiesto hrdinského činu bude nasledovať veľké balenie a príchod na letisko nebude so srdečným privítaním rodiny, ale budeš musieť čumieť na odsudzujúce tváre rodičov. A to ťa ešte bude doma čakať pozemské peklo. Fajn, keď to chceš, nech sa páči!“
„A predstav si, že po roku sa vrátiš domov. Všetci ťa síce privítajú, dostaneš darčeky. Ale po čase zistíš, že ti niečo chýba. A potom zistíš, že nám niečo chýba. James nám bude chýbať. Patrí predsa medzi nás. “
“Dobre, idem do toho s tebou. Pokračuj!“
Mary sa len uškrnula a bola spokojná, že Chloe sa takto rozhodla.
“Takže, keď jedna z nás ukradne Shwarzovi kľúče, prejdeme cez hlavnú bránu, dostaneme sa k stajniam, tam si osedláme koňov a vyrazíme. Len neviem, ako nájdeme Jamesa. Čo budeme kričať jeho meno a čakať že sa nám ozve?
Lebo problém je v tom, že si už nepamätám miesto, kde sme boli vtedy, keď zmizol.“
„A tu sa už objavujú prvé nedostatky tvojho geniálneho plánu. Ja mám oveľa lepšie riešenie. Jednoducho mu zavolajme na mobil a spýtajme sa ho, že kde asi je.“
“Och, Chloe! Myslíš si, že keby sme mali pri sebe mobily, tak by sme sem nezavolali, nech nás niekto príde hľadať? Lenže my sme si ich nechali na stole v kaviarni. Vtedy som odišla, a James išiel za mnou a ani jeden z nás nepomyslel na to, že by sme si mali zobrať veci zo stola. Proste som sa dozvedela niečo, čo ma úplne dorazilo a odišla som. Rozbehla som sa na koni a potom som nevedela nájsť cestu z lesa a James ma išiel hľadať. Vtedy sa to začalo...“Mary jednoducho nebola schopná pokračovať. Uvedomila si krutú pravdu. Všetko zavinila ona. Keby neodišla a počkala by na Jamesa, nič by sa nestalo. A teraz keď Jamesa nenájdu, bude za to zodpovedná ona. V tom ju čosi napadlo.
“Chloe, my sme teda boli hlúpe. Jamesa nemusíme ísť hľadať my! Môžeme zavolať políciu!“ nadšene zvolala Mary. Myslela si, že Chloe bude zdieľať jej nadšenie, ale ona jej návrh zavrhla.
“Pochybujem, že ti to Bergerová dovolí. Áno, Mary, musíme sa jej to spýtať. Ináč by sa to určite dozvedela, a vyhodila by nás zo školy. A nemáme tu pri sebe toľko peňazí, aby sme si zaplatili lietadlo. Nemôže sem ani nikto prísť pre nás, pretože ako iste vieš, tvoji rodičia sú v Austrálii na dovolenke a moji starí rodičia sú v Brazílii.“
“Za pokus to stojí! Pôjdeme sa jej to spýtať!“
“Teraz by som za ňou mala ísť ja, pretože na teba je naštvaná. Idem, drž mi palce!“ povedala odhodlane Chloe a odišla z izby. Mary tento čas využila na to, že vytiahla denník, otvorila ho a rýchlo začala písať:

Milý denník,
Stále tomu nemôžem uveriť. Všetko je moja vina.
Z nádejného stretnutia sa pre mňa stalo peklo.
Mám z toho hrozné výčitky. Prečo sa všetko zlé musí stať len mne?
Ak mám povedať úprimne, nikomu toto zažiť neprajem.
Je otrasné tu teraz byť s pocitom, že o pár hodín zistíte možno tú najhoršiu pravdu
života. Myslím, že by som mala napísať list rodičom . Samozrejme že sa im zatiaľ o tomto nezmienim. Chcem, aby boli v tom, že sa tu mám super. Viem že nič iné nerobím, len klamem, ale teraz sa jednoducho nedá vyjsť s pravdou von.
A keď sa vrátim z lesa a verím tomu, že prídem sem na internát aj s Jamesom, pomstím sa Shwarzovi. Niečo vnútri mi našepkáva, že tým únoscom bol on.
A čoraz viacej myslím na ten list, ktorý mi James poslal na Vianoce. Písal v ňom, že má pre mňa nejaké novinky. Ktovie, čo by to mohlo byť. Možno to, že prišiel skôr mala byť tá novinka. No bolo by to super, keby hneď ráno neodišiel. A vtedy Kraka James práve presviedčal, aby sem do Írska poslal mňa a Chloe. Áno! Už mi to konečne začína dochádzať. Do Kanady vtedy priletel preto, aby si to s Krakom mohol vybaviť osobne. A Krak už vtedy nemohol odmietnuť, keď vedel, že do Kanady priletel kvôli tomu až z Írska.
Och! James je naozaj milý! Neviem prečo som sa naňho v tej kaviarni nahnevala len preto, že mi chcel pomôcť. A teraz ho kvôli mne uniesli. Ach! Prečo si len Shwarz na únos nevybrala mňa? Bolo by to spravodlivejšie. Teraz trpí nevinný. Počkať! Hovorila som, že Jamesa uniesli. Ako môžem vedieť, že ho Shwarz nechal v lese? Mohol ho odviesť hocikam! Bože! Teraz už naozaj nemám žiadnu nádej nájsť ho. Och, už počujem ako ide Chloe. Som zvedavá, či nám Bergerová dovolila zavolať polišov. Ak áno, tak sme vyslobodení z tejto kaše. A ak nie, tak na to ani nechcem pomyslieť, čo bude potom. A treba vziať do úvahy aj to, že James je už JEDEN deň bez vody a jedla!!! Ach, Bože! Prečo sa to muselo stať???

„Mary! Tá Bergerová, ja ju neznášam! Ako to mohla urobiť? Vieš čo som zistila? Jej je to úplne, ale úplne jedno!!“ povedala rozrušená Chloe. Mary hneď vedela, že prichádza rad na nich. Musia konať.
“Takže, ideme na to!“ zavelila Mary, a vysvetlila Chloe celý plán.