Mary Matson5

O 5 hodín neskôr

Mary vyšla zo svojej izby. Dbala na to, aby ju nikto neuvidel. Potichu prechádzala po dlhých chodbách a na tvári mala nervózny, ale odhodlaný výraz. Bola oblečená v džínsach a v čiernom tričku .Na tvári mala natiahnutú čiernu čiapku a svoje dlhé vlasy mala zopnuté pod čiapkou. Podišla k dverám, ktoré boli jej cieľom a opatrne ich otvorila. Rozľahla sa pred ňou veľká a tmavá pochmúrna izba. Na stene viseli otrhané plagáty koní a na pribitom kovovom klinci zbadala Mary...kľúče od hlavnej brány!
Takže už ich len zobrať a vypadnúť, pomyslela si Mary. Lenže ako!?
V starej prepadávajúcej sa posteli nevidela spať nikoho. Lenže čo keď je Shwarz v druhej izbe? Zrazu Mary stŕpla, lebo kľučka na dverách sa akosi pohla...!
Do izby vošiel Shwarz v pyžame. Mary ovládla panika a prvé čo ju napadlo, je schovať sa za debny, ktoré zaberali prevažnú časť tejto starej izby. Mary bola v tejto chvíli pripravená na všetko. Krčila sa za debnami, lenže Shwarz sa približoval čoraz bližšie a bližšie. Už len jeden krok, a celý plán zlyhá.
Mary sa chcela trochu posunúť, ale nohou zakopla o drevenú debnu.
Mala pocit, akoby jej srdce vynechalo jeden úder, tak ju to vyľakalo. Ale práve v tej chvíli sa ozval z chodby nejaký dupot. To ju zachránilo. Síce Schwarz sa na miesto, kde bola Mary ešte chvíľu podozrivo pozeral a zamrmlal: “Však, počkaj! Dostanem ťa!“, potom len otvoril dvere a išiel nájsť toho, kto robil na chodbe cez noc hluk. Bol za to zodpovedný on, pretože mal mať práve dnes dozor. Mary chvíľu váhala, ale predsa len vstala a s trasúcou sa rukou zobrala z klinca zavesené kľúče, posledný krát sa obzrela po izbe, s dúfaním, že ju už nikdy neuvidí a vošla na chodbu. Zavrela dvere a rozutekala sa na izbu ku Chloe. Chloe bývala o dve poschodia vyššie.
Zadychčaná Mary vletela do izby a Chloe na ňu už netrpezlivo čakala.
“No, podarilo sa ?“
„ Bože, bolo to o chlp,“ vydýchla si Mary. Chloe sa na ňu uznanlivo usmiala. „ Tak čo, si pripravená?“
Na Chloinom toaletnom stolíku zazvonil budík.
“A je to tu!“ miesto odpovede na Chloinu otázku povedala Mary.
“Čo je ,tu´?“ spýtala sa Chloe.
“Nebuď hlúpa! Veď už je dvanásť hodín, ideme!“
“Dobre! Máš všetko? Vodu, jedlo, obväzy pre Jamesa,...“
“Chloe! Samozrejme, že mám všetko! Veď toto je pre mňa veľmi dôležité, zachrániť môjho...“
„...idola!“ dopovedala Chloe.
Mary sa nezasmiala, pretože jej akosi do smiechu nebolo. Takisto na tom bola aj Chloe. Pretože všetko je len na nich!!!

Chloe a Mary sa zakrádali s kľúčmi v ruke po krásnych kľukatých cestičkách parku Horsepark. Zastali pred Hlavnou bránou. Mary otvorila bránu veľkými kľúčmi. Obe sa zhlboka nadýchli, dokonca Mary “chodili“ po tele zimomriavky.
„Dobre, takže teraz ideme k stajniam. Chloe, prosím ťa pokús sa toho koňa osedlať najväčšou rýchlosťou akou vieš.“ Lebo James na nás čaká. A ako ma on nenechal v krízových situáciách čakať, nenechám ani ja jeho!!!!!!!- pomyslela si Mary. Túto vetu si opakovala stále, pretože to bola pre ňu akási sila pokračovať a bojovať.
Osedlanie koňov im trvalo asi desať minút, pretože Mary musela toho „svojho“ ešte prebúdzať so spánku. A najviac ju rozčúlilo to, že sa odmietal postaviť.
Ale predsa len poslúchol. Vyšli s nimi zo stajne a začali cválať.
„ Chloe, teraz choď doľava, tam je taká úzka cestička. Po nej pôjdeme rovno a odtiaľ budeme kričať na Jamesa.“
Mary a Chloe zažili hodinu plnú strachu z tej tmy a obáv, či sa im podarí jamesa nájsť. Prišli na čistinku, kde zosadli z koňov a začali kričať na Jamesa. Asi po desiatich minútach sa ozval z lesa hlas:
“Mary, si to ty? “ozval sa Jamesov hlas z lesa.
“Och, James, si v poriadku?“
“Ujde to!“ Mary si vydýchla. Je v poriadku!
“Tak ale musíš k nám nejako prísť!“
“Dobre, pokúsim sa. Krič hocičo, a pôjdem za tvojím hlasom!“
“Jasné!“
Chloe a Mary kričali asi päťnásť minút na Jamesa, až pokým sa pri nich neobjavil...Počkať. Ale veď toto nemôže byť James. Pred nimi sa zjavil chalan so zablatenými vlasmi a dotrhaným oblečením.
“James?“ spýtala sa Mary.
“Áno, James Wilson!“ potvrdil svoju identitu James.
“Ehm, no tak James, vyber si, s ktorou z nás chceš ísť na koni..!“
“Čo to..? Aha ! Mne je to úplne jedno!“
“James! Vyber si mňa!“ prosíkala Chloe.
James však vzápätí o všetkom rozhodol.
“Mary, poď! “zavolal na Mary a tým sa o všetkom rozhodlo. Chloe sa ale nemienila vzdať.
“Čo je ona niečo viacej ako ja?“ kričala Chloe na adresu Jamesa.
Mary len pokrútila hlavou a ďalej si už Chloe nevšímala. Jej mozog už nebol schopný spracovávať Chloine výkriky a reagovať na ne. Mary totiž teraz zažívala niečo úžasné. Bude jazdiť s Jamesom na koni! To je úžasné! Vyhrala som!
“Teraz si už spokojná, že?!“ Chloe sa pokúsila ešte raz vyprovokovať Mary, ale nepodarilo sa jej to. A musela sa vzdať, čo pre ňu bolo ťažké. Nerada totiž prehrávala. Mary s Jamesom cválali po lúke a Chloe za nimi.
“Mary, ďakujem ti za to, že si ma zachránila. Bolo tam hrozne zima! Veď je január! Mary, daj ho do trysku!“
“Eh, neskúsiš to radšej ty? Nie som si sitá, či by sme to prežili. Stalo by sa to, čo na prvej hodine a sme v keli!“
„Dobre, tak zastav a idem dopredu!“
“Chloe, počkaj nás! Musíme sa vymeniť!“
“Ááá, no jasné! Profesionálka zrazu nevie jazdiť!“ kričala Chloe na Mary.
“Dobre! Tak choď si ďalej sama!“
“Nebudeš mi prikazovať, čo mám robiť!!“
“Áno? A ako vieš že nebudem?“
“Sklapni!“ jednoducho odpovedala Chloe a cválala ďalej.
Nahnevaná Mary zastala a dovolila Jamesovi, aby si sadol dopredu a riadil koňa.
Ale namiesto toho, aby začali klusať, kôň sa postavil na zadné a Mary z neho s krikom skĺzla .James sa na ňom udržal, ale aj on zosadol dolu.
„Čo sa to deje?“
“Muselo ho niečo vystrašiť alebo rozrušiť!“ odpovedal James. Mary sa ani nemusela pýtať čo ho rozrušilo, pretože vzápätí im prišla odpoveď.
Za kopcom počuli krik. Kto iný by tam mohol byť ako Chloe? Určite spadla z koňa!
Mary a James utekali po priestrannej lúke za Chloe.
Mary zrazu zastala. „Chloe!“ kričala na ňu. Mary sa o Chloe veľmi bála. Čo keď sa už nebude po tom páde postaviť na nohy?
“Všetko je len Shwarzova vina! Ja sa zbláznim! Och ! A práve som sa s Chloe pohádala! Dúfam, že bude v poriadku!“ vykríkla.
“Neboj, všetko bude okej! A ako vlastne vieš, že ten, kto ma uniesol, bol Shwarz?“
“Takže je to pravda, že? Už vidím Chloe! Tam je, pri tom polene! Poďme za ňou!“
“ Už ju vidím! Určite sa jej nič vážne nestalo! Utekaj!“
“To by som skôr povedala tebe!“
“Mary, musíš brať ohľad aj na to, že mám narazenú nohu! Cez noc som sa šmykol na skale a hrozne to bolí.“
“Mal si povedať! Mám obväzy, potom ti ich dám.“
O chvíľu už boli na mieste, kde ležala Chloe.
“Chloe, je všetko v poriadku?“
“Áno, myslím že hej.“
“Vážne? To je super! Hrozne som sa o teba bála!“
“Aj o mňa?“ s úškrnom sa spýtal James. Mary bola v rozpakoch. Čo má povedať? Zistí James pravdu? Zistí, že Mary sa oňho strašne bála aj preto, lebo sa jej páči?
“James, myslím, že to je hádam jasné. Samozrejme, že som sa bála aj o teba. Veď ste moji najlepší kamaráti. Myslela som, že to viete. A vlastne, prečo je to pre teba také dôležité?“ James už išiel niečo povedať, ale práve v tej chvíli sa ozvala Chloe.
“Podľa mňa už poďme! Už mám toho po krk!“ sťažovala sa zničená Chloe.
“Dobre, nasadať!“ zavelil James. Mary už bola pripravená, že nasadne, ale Chloe bola zasa nespokojná.
“Banda! Ja som spadla z koňa, a momentálne prežívam veľké bolesti pri každom pohybe. Je mi to veľmi ľúto, ale James asi bude musieť ísť ku mne a riadiť koňa!“
Poslednú vetu adresovala Mary. Mary mala všetkého dosť. Nie je jej jasné, že James sa páči mne?? Prečo stále provokuje? Prečo to robí naschvál?
“Áno, Chloe, už idem k tebe. Ale nie som si istý, či ma ten kôň bude , poslúchať´!“
“James, na takéto divadielko ti teda nenaletím!“ Nakoniec James (síce dosť neochotne) podišiel k Chloinmu koňovi a ujal sa jazdenia. Mary cválala najrýchlejšie ako vedela. Nemala chuť pozerať sa, ako jej Chloe všetko prekazí. Jamesa nevidela rok. Ich kamarátstvo už nie je také pevné, ako bývalo. Prečo spadla z toho koňa naschvál ? Áno, aby mi všetko prekazila. Mohla som sa s Jamesom konečne v kľude porozprávať. Asi očakávam priveľa šťastia.

Keď sa potichu vrátili na internát, dohodli sa, že prespia v Chloinej izbe.
Bolo tam viacej postelí a chceli sa ešte rozprávať. Mary ale už nevnímala rozhovor. Cítila, ako jej oťažievajú viečka. Aj napriek svojej zlosti k Chloe zaspala s dobrým pocitom na duši.